Réžia:
Claude ChabrolKamera:
Jean RabierHudba:
Pierre JansenHrajú:
Michel Duchaussoy, Caroline Cellier, Jean Yanne, Anouk Ferjac, Marc Di Napoli, Maurice Pialat, Dominique Zardi, Michel Charrel, Robert Rondo (viac)Obsahy(1)
"Chci zabít člověka. Neznám jeho jméno ani tvář, ale najdu ho a zabiju." Na silnici leží malý chlapec v kaluži krve. Nedýchá. Řidič, který ho srazil, ani nezpomalil. Zůstala po něm jen skříň plná hraček a otec, pevně rozhodnutý připravit dokonalý plán, vraha vystopovat a nechat v bolestech umírat... (oficiálny text distribútora)
Recenzie (75)
Jeden z výborných filmů režiséra, k němuž se česká distribuce chová hodně macešsky a pro nějž se stěžejním námětem stala konfrontace průměrného člověka s násilím a jeho důsledky (např. Landru, Řezník, Une affaire de femmes, Slavnost). Já sice hodnotím o * výše, ale jinak se v celkovém pohledu na tento snímek naprosto shoduji s kolegou gudaulinem, přičemž si navíc dovolím podotknout, že filmu by prospělo i méně toporné herectví představitelů většiny vedlejších postav. ()
----- "Srdce umírá déle, než si myslíme." ----- Pomalá, ale vytrvalá a neúprosná cesta osobní msty - cesta bez útěchy a bez návratu, vhodná pouze pro ty, kterým nezůstala žádná naděje ...nic, pro co by stálo za to žít. Je vylíčená s odstupem: Neosobně, střídmě, civilně, bez patosu a teatrálních gest, přesto má rozměr antické tragédie. ()
Vynikající příběh o spisovateli, kterému bezohledný řidič auta srazí malého syna a z místa nehody ujede. Jediné, co od tohoto okamžiku pro Marca znamená smysl života, je pomsta za jakoukoli cenu. Po mnoha neúspěšných pokusech mu při hledání pomůže náhoda a najde chlápka, ketrý mu zabil syna. Zjišťuje, že jde o bezohledného týpka, který se ke všem ve svém okolí chová více než arogantně a Marc začíná rozvíjet svůj plán pomsty... ()
Nielen počas úvodných, ale zároveň i počas záverečných záberov, som započul Brahmsovu hudbu s úryvkom Vier ernste Gesänge (Štyri vážne piesne) v podaní anglickej, kontraaltovej speváčky Kathleen Ferrierovej, čo ma hneď, a k tomu i pomerne neuveriteľne dosť rýchlo vtiahlo do hlavného diania, v ktorom čochvíľa dôjde k fatálnej tragédii, zapríčinenej neznámym páchateľom, ktorý vskutku na bretónskom námestí, zrámoval akéhosi chlapca, ktorému nielenže neposkytol žiadnu prvú pomoc, ale ešte dokonca i z miesta tejto nehody vzápätí ušiel, čo by sa nakoniec mohlo stať úplne každému z nás, čo sa skrátka neustále deje i v aktuálnom 21. storočí! • A čo vlastne robiť potom? Čakať na márnu spravodlivosť zo strany OČTK - Orgán činný v trestnom konaní, alebo proste zobrať spravodlivosť do vlastných rúk, ako povedzme zrovna i tento protagonista Charles Thenier, reprezentujúci otca obete? • Tentoraz som milo prekvapený, čo sa z tohto titulu napokon vykľulo, pretože som to vôbec neočakával, že bude až takto mnohovrstvový po dejovej stránke, nakoľko sa vtedy jednalo o adaptáciu románu 'Nicholasa Blakea' The Beast Must Die, kedy scenáristické duo v podaní Paula Gégauffa/Claudea Chabrola, sa snažilo z neho vyťažiť, jednoducho povedané, vypichnúť čo najviac, a veru je popretkávaný množstvom súvislostí, z ktorých je divák mimochodom, miestami trošku „na práškoch”, ale ono to v podstate do seba všetko postupne zapadá, ako ozubené koliesko do hodín, viď »kontroverzný denník«. • Obsadenie bolo mimoriadne lákavé, zaznamenal som minimálne 3 rovnocenné, herecké prejavy: Michela Duchaussoya, Caroline Cellierovú, a to ani nehovoriac o Jeanovi Yanneovi, ktorého asi kompletne všetci nenávideli, tak bol extrémne presvedčivým, že si na svojom odpornom prejave dal obzvlášť extra záležať. • Pre malú zaujímavosť by som ešte snáď dodal, že na filme tiež spolupracoval i začínajúci Claude Zidi, ale najprv iba ako „operátor kamery”, čiže lepšie si vybrať ani nemohol, ako začínať vedľa vychýreného predstaviteľa: La nouvelle vague, a to je zrejme najlepšia škola pre začínajúceho filmára! • Ako by som na samý záver pár užitočnými slovami definoval tento titul? „Predovšetkým ide o dielo pre náročnejšieho diváka...” ()
Aj po rokoch stále veľmi účinný thriller o pomste. Zaostrenie hlavne na hlavného hrdinu a jeho zádumčivé vnútorné monológy mi sedeli. Náhoda je sviňa a zrazu máme vraha pred sebou. Beštia v názve filmu je celkom vhodné slovo pre tohto výnimočne nepríjemného hajzla. Divák rovnako ako hlavný hrdina nemá problém stotožniť sa z jeho plánom a priať beštii smrť z celého srdca. Hra na city a polemizovanie o správnosti pomsty sú v tomto filme vedľajšie. 80%. ()
Galéria (12)
Fotka © Rizzoli Film
Reklama