Glory

Musím podotknout, že jsem film viděl v příšrném dabingu, to možná zapříčinilo fakt, že jde jen o *** hvězdičky...a možná taky ne. Některé scény jsou působivé, ale americký patriotismus je cítit na sto honů (a to hlavně /SPOILER/, když jdou ti černí nasmrt - Washington podpírá nemohoucího avšak odhodlaného vojáka - to je na mě prostě moc). Nemyslím si, že je Washington špatný herec, ale na oscara to není ani v tomto případě (training day to samé). Možná budu za žluvu, ale Poslední samuraj mi připadá mnohem lepší (i když měl taky své chyby). Možná, že až to uvidím v originále, tak půjdu výš...ale nevidím důvod, proč bych si to pouštěl znovu... (24.09.2006)

Solidně odvyprávěná historie, semtam nějaký ten patriotický střípek, nějaká ta bejkovina, aby to mělo americkou myšlenku a hlavně příběh plný morálních myšlenek, které válka Sever proti Jihu nabízela. Bude tedy řeč o rasismu a rovnoprávnnosti a samozřejmě, že vyhraje to správné a jediné. I když za cenu všeho možného. Přišlo mi ale zvláštní, že do hlavní role Edward Zwick přibral právě Matthew Brodericka, protože já si ho představuju do trošku jiných příběhů. Když to ale vezmu objektivně, tak je tohle asi jeho nejtěžší a nejvážnější role, kterou jsem od něj viděl a i když mu dopomohl dost knírek, musím uznat, že se mu docela povedla, i když byla dost zvláštní. Něco, jako když na bitevní pole poprvé přišel Napoleon, ale následně dokázal, co v něm skutečně je. Zajímavý film, na plný počet to nemá, ale stojí za to ho vidět. (21.05.2012)

Asi nejpovedenější film Edwarda Zwicka. Pojednává se zde sice o americké historii, ale tentokrát je nám prezentována takovou nenásilnou formou. Patriotismus samozřejmě nechybí, ale není servírován v koňských dávkách a není na něm postaven celý příběh. Výborné herecké obsazení je protentokrát zárukou kvalitních výkonů. (12.08.2002)

„Sláva” plukovníkovi Robertovi Gouldovi Shawovi, pretože ľudovo povedané: „z hovna uplietol bič” , čo sa zase až tak extrémne často nestáva, ale keď sa už predsa tak stane, automaticky každému jednému jedincovi za to patrí určite veľké uznanie, pričom zo začiatku to tak ani bohvieako nevyzeralo, čo sa to vlastne → z prvého afroamerického pluku armády Únie v americkej občianskej vojne, konkrétne pod hlavičkou → 54. pešieho pluku z Massachusetts, nakoniec všetko (pozitívne) vykľuje, až sa im miestami trochu čudujem, že po predchádzajúcom násilnom odvlečení z domoviny, a zároveň i neskoršom pravidelnom bičovaní a zotročovaní na plantážach, majú ešte nejakú chuť bojovať za stranu Severu, no zrejme tam »hore« , nepanovali až tak príšerné podmienky, ako zrovna tam dole na Juhu, kde by som asi nechcel byť jedným z otrokov, pritom nie všetci mali na ružiach ustlané, čo dokazuje najmä postava → Afroameričana Tripa, ktorý má vo svojej duši mimoriadne hlboko zakorenenú nenávisť (zlé spomienky z minulosti), čo ho pomaličky rozožiera zvnútra, ako rakovina ? Scenár Kevina Jarreho (mimochodom jeho Otec nebol nikto iný, než práve slávny francúzsky hudobný (filmový) skladateľ → MAURICE JARRE !) sa spočiatku zameriava na štýl: „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku” , no ale i napriek tomu budú musieť ešte poriadne »zabojovať« o to, aby mohli vôbec bojovať v naprosto kľúčovej bitke o pevnosť Wagner z 18. júla 1863, čo zahŕňa i strhujúce finále pod taktovkou režiséra Edwarda Zwicka, ktorý v podstate týmto nadštandardným historickým (veľko)filmom takpovediac iba začínal, ak nepočítam zopár televíznych príspevkov, až konkrétne teraz sa konečne preslávil. Rád by som pokračoval niekoľkými kritickými pohľadmi smerom na herca v hlavnej úlohe → Matthewa Brodericka a Jima Hornera, ktorý síce skomponoval dosť emotívny soundtrack, no opäť mám taký pocit, akoby vykrádal sám seba, že hudobné motívy sa v tomto prípade neustále opakujú, ako obohratá platňa ? Herec, ktorý sa zviditeľnil s príchodom Ferrisa Buellera, nie je až tak extra presvedčivý, ako »čierni herci« vo vedľajších úlohách, menovite → fenomenálny Denzel Washington a pozoruhodný Morgan Freeman, ktorí ho spoľahlivo zatienia. Aspoň sa snaží, a to mi (celkom) stačí. Čo ma priam fascinuje, je nádherná kompozícia obrazu v podaní Freddieho Francisa, ďalej i strihová skladba zo strihovej miestnosti → Stevena Rosenbluma (dvorného strihača Eda Zwicka, ktorý si týmto osvojil veľmi dobrý zvyk), či povedzme aj výprava a kostýmy, ktoré sú ako vystrihnuté z danej doby, no bez dynamického zvuku → zvukárov Donalda O. Mitchella, Gregga Rudloffa, Elliota Tysona, Russella Williamsa II., by sa sotva jednalo o polovičný úspech. Zhliadol som neuveriteľne remeselne a kvalitne nakrútený snímok, ktorý je aj patrične surový, čo si krvavé dejiny "Spojených štátov amerických" , proste vyžadujú ! (05.09.2021)

Filmové spracovanie príbehu černošského pešieho pluku sa celkom vydarilo. Samozrejme, že mi prekážal americký pátos a moralizovanie, i keď oproti iným filmom boli dávkované citlivejšie. Kritizovaná hudba napodiv nie. Čo mi výrazne prekážalo, bol rýchlokvasený plukovník Shaw, ktorý mi viac pripomínal Nvotovho poštárika z Ružových snov, než veliteľa vojenskej jednotky. Na druhej strane si pochvalu zaslúžia obe bojové scény, osobitne tá záverečná, ktorá aj bez naturalistických scén mala svoju pôsobivosť. (31.03.2012)