Čert nespí

Na stejný způsob, jako český film Zaostřit, prosím!, vznikla povídková satira i ve slovenském filmu. Hranice je tenká, ale zatímco český film je nehodný Friče, tento slovenský lze vnímat jako dílko přijatelnější vzhledem k tomu, jaké všechny žánry tehdy ve východní polovině republiky stále ještě chyběly. Oba filmy jsou výsledky požadavků z konferencí Svazu československých spisovatelů v letech 1954 a 1955. Povídková sbírka Petera Karvaše Čert nespí (1954) nabídla hned několik celků, z nichž Smutný káder a Typický prípad jsou z cyklu Příhody nenápadného mládence a finální povídka Vel'korysá kampaň z cyklu Bezúhonné podobizny. Pro tvůrčí tým to byla série zajímavých výzev, hlavní herci měli každý po čtyřech různých úlohách, debutující režiséři a kameraman vzbudili naděje. Solan sám chtěl pokračovat v přepisu další povídky z Karvaše, ale Prípad Barnabáš Kos se dočkal premiéry až v roce 1965. (23.01.2021)

Zvlášť první povídka je povedená (*****). Taková roztomiloučká. Další dvě povídky jsou stavěné docela podobně, takže už mi příšly trochu předvídatelné a ne tak zábavné (***). Pořád jsem se na to ale s chutí dodíval: moudra/hlášky (jak je libo) se ozývají v podstatě až do úplného konce. Navíc jsou tu skvělé rámovací scénky se schvalovací komisí. Takže asi následovně, soudruzi: Nemám k filmu vážnější připomínky, vydávám doporučující stanovisko. (17.11.2010)

Ja satiru moc nemusím. Všetky tri sfilmované poviedky sú postavené na rovnakej schéme omylov a nedorozumení, ktoré spája 5 hlavných postáv - okrem Krivosudského(ktorý stále hrá Kvasničku) - sa všetky vo svojich polohách menia. Film aj napriek tomu, že obsahuje veľa úsmevných miest, skôr nudí. Jednak preto, lebo sa dotýka pre mňa nezaujímavej témy, ktorá bola aktuálnejšia v dobe svojho vzniku a dnes pôsobí menej trefne a hlavne nezáživne. Podpísal sa na nej čas a okrem faktu, že poukazuje na začiatky niektorých významných slovenských hercov a že sa jedná o prvý režijný počin Petra Solana, je to satira, ktorá v súčasnosti mladému človeku nemá veľmi čo ponúknuť. Rozhodne oceňujem spôsob akým boli poviedky pospájané aj určitú hyperbolizáciu postáv, ale nepostrehol som tam ani jednu pamätnú scénu. Žiadalo sa mi tam niečo skutočne kritické a nadnesené - čo v konečnom dôsledku na konci filmu spomenula aj postava riaditeľa zahraná Bohušom Králikom. Film, ktorý zostal pre mňa na pol ceste a na ktorom sa čas a doba podpísali viacej ako by sa na film podobného razenia patrilo. (01.04.2012)

Svojrázny príspevok do témy satiry na slovenskom filmovom poli. Znateľný lowcost, ale vôbec nevadí. Poviedky kostrbaté, no herci nebojácni a zapamätateľní, hlavne Bohuš Králik a Ivan Krivosudský. Králikova hláška "vydra alkoholizmu sa priblížila k múrom našej fabriky" je hovadsky dobrá, kupodivu aj zvyšok scenára. Film pobaví, ale neubráni sa dojmu čo ním chceli tvorcovia vlastne povedať, lebo haniť socializmus v 50. rokoch by bolo nedobré a tak aj poviedky končia neucelene. (25.12.2017)

Tri poviedky s pomerne roztomilo štylizovanými postavami, založené na rovnakej schéme: Zamestnanci fabriky začnú podozrievať svojho zvláštne sa správajúceho kolegu, že chce ohroziť výrobu ich firmy, pravidelné dodržiavanie (či prekonávanie!) plánov a nebodaj sa možno i dal na buržoázne chodníčky. Prenasledujú ho, idú odhaliť jeho zlotrilé plány, aby zistili, že išlo o nedorozumenie a kolega mal pre svoje správanie veľmi rozumný a jednoducho vysvetliteľný dôvod. Súdruhovia sa tľapnú po čele, ako ľahko sa nechali napáliť a pokračujú vo veselom budovaní svetlých zajtrajškov. Ako už tu trefne poznamenal niekto v komentároch - exemplárny príklad aké pyčoviny riešili komunisti. Solanova skvelá 60s tvorba sa našťastie už proti naivnému socialistickému realizmu vyhranila. (16.12.2018)