Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Adaptácia románu "Jozef Mak" od popredného predstaviteľa slovenskej medzivojnovej prózy Jozefa Cígera Hronského nám nevšednou, lyrizovanou formou približuje pomery na slovenskej dedine z konca 19. storočia až po tridsiate roky 20. storočia. Jozef Mak, "človek milión", sa narodil ako nemanželské dieťa chudobnej vdovy a od detstva ho utláčal starší brat Jano, ktorý ho neskôr obral o snúbenicu aj o novú chalupu. Makovi postupne umiera otec, matka, láska z mladosti Maruša... Až po smrti svojej ženy July si uvedomí, že v nej stratil lásku, ktorú celý život hľadal. Vie, že nemôže zúfať, lebo sa musí postarať o deti, ktoré sú stelesnením tejto lásky. Príbeh obyčajného človeka, ktorý sa nedá zlomiť, ale vydrží všetko, čo mu osud prinesie, má čo povedať aj dnešnému divákovi. (RTVS)

(viac)

Recenzie (69)

Radko 

všetky recenzie používateľa

Esenciou drvivej väčšiny slovenských filmov je ťaživé trápenie sa životom.  Slovenskí filmárikovia a filmušky totiž len zúfalo skromne nadviazali na akčno-romanticko-dobrodružné tradície, započaté v Amerike nakrúteným Jánošíkom (1921) - prvým slovenským filmom. Naopak, uplynulé roky venovali rozvoju ponurého psychologického filmu. Nepochybne v tom mal prsty i boľševik s jeho "rafinovanou" kultúrnou politikou. Avšak aj súčasní režiséri sa v takejto téme občas nájdu Vybŕľajú a zbastlia ďalší ponurý film. Aj  režisér Bebjak musel vytesať zárez do širokého portfólia "zmierenia s beznádejným trpkým žitím". Vybral si skvelý román - človeka milión - Jozefa Maka. Spracovanie fajné. Vidno však, že dnešné hviezdy sk herectva nie sú úplne tou najtop hereckou generáciou. Nech je ako chce, ide o pozerateľnú záležitosť. A odznie v nej i táto skvostná veta - poznanie: "Dobro sa skrýva v diere, sračky sa tvária ako med.". ()

gogo76 

všetky recenzie používateľa

Jozef Mak-človek milión... Nebol to márny pokus pán Bebjak, je to jeden z tých naozaj lepších slovenských filmov z poslednej doby aj keď len tv film. Priznávam, že som túto klasiku v škole nečítal, ale zhruba som vedel o čom to bude a trápenie životom som očakával. V niektorom momente som si vravel, či toho utrpenia nie je na jedného dosť. Obsadenie fajn, napriek hviezdnym menám ma najviac zaujala Jana Kvantíková, nádherné exteriéry, atmosféra a úplne super hudba, veľmi dlho si nepamätám lepšiu a účinnejšiu, skvele zapadla a dotvárala atmosféru. Chyby sa našli, ale nebolo to o peniazoch takmer ako vždy. Dialógy občas nezrozumiteľné, to je v posledných rokoch asi klasika. Úplne najviac mi však vadila tá skratkovitosť, chýbalo mi viac dialógov alebo aspoň trefnejších, divák má mnoho, skutočne mnoho otázok na ktoré nedostane odpovede. Horí dedina, Mak sa nepýta čo sa stalo a divák sa to tiež nedozvie, prečo má Maruša zrazu rapavú tvár?, prečo Maštalír oslepol (to iba tušíme), čo má s rukou Makova žena, minulosť Makovej matky je zahmlená jej syn Mak sa nikdy neopýta kto je jeho otec?? Kedy sa rozhodol, že ide stavať dom, iba záber ako zrazu ťahá drevo v lese, kam presne ho odviedli na vojenčinu myslím, bojoval vôbec? urobila z neho vojna silnejšieho chlapa?...mohol by som pokračovať. Je to celé tak nejak poeticky ladené akoby to bolo robené zámerne, ale neviem, či to bolo dobré rozhodnutie. Napriek nedostatkom to celkom funguje, v závere mi pri vyznananí od Makovej manželky zvlhli oči, takže je to úspech. Stačilo málo, zopár minút, možno5-10minút s dialógmi, ktoré by lepšie dotvorili mozaiku vzťahov a výsledok mohol byť možno výnimočný. 70%. ()

Reklama

Anet21 

všetky recenzie používateľa

⚪️Jáj, Peťo, Peťo, prečo mám ja pocit, že tento film je vyslovene robený na to byť premietaný na hodine slovenčiny? Kamera fajn, zase sa hráme na nejaký art, šikmé uhly, pohľady z boka, closeupy na tvár (či to treba v adaptácii klasickej novely je rečnícka otázka), to isté veľmi pekné exteriéry, aj tá hudba celkom rezonuje, aj keď sa občas skôr ponáša na nejaké ambienty z hororu a nie sociálnej drámy, ale čo nepochopím, je ten ale že úplne nepotrebný voiceover, ktorý dovysvetľováva už z kontextu zrozumiteľne informácie a narážky a reprodukuje odstavce z diela. Ale vlastne áno, pre žiakov je to potrebné, ak by to náhodou Janko zo štvrtej lavice nepochopil.⚪️ Dialógy sú tiež na zamyslenie, že sa tam niekto v tom storočí s krásnou slovenčinou opýta: ,,Si v poriadku?" ,,Ále choď.." ,,Chýbaš mi." Takisto strih je veľmi zvláštny, napr.: strih - Jozef pasie ovce, strih - tak nám zhorel dom, scéna má dve minúty a nič za nedozvieme, strih a sme v lese a ideme na vec s Marou, strih - drevorubač umrel a len tak medzi rečou sa dozvieme, že to bol jeho otec, divák, čo tú slabú vetu náhodou prepočul, má smolu a tak dále, všetko sa skrátka deje od jedného k druhému, ale akoby to nedržalo pokope, nakrútené je to automaticky a reťazovo, ako v samotnom diele, ale ten, kto na tej hodine slovenčiny naozaj pozor nedával sa v tom veľmi zdarilo postráca, to som si istá. To, že skrz túto formu to nemá skoro žiadnu možnosť vyvolať emóciu či sympatie k Makovi, je snáď jasné.⚪️ Herecké obsadenie radšej bez komentára, na to, že máme na Slovensku 20 hercov, čo musia byť na očiach stále sme si už zvykli. Mne len zostala otázka, že prečo si Bebjak vybral práve Maka, dielo, ktoré už je jednak prekonané a jednak problémy, ktoré postava rieši a sú pre ňu fatálne už dávno pre spoločnosť problémom nie sú - keďže ,,na hromade" a s deťmi už žije kde kto. A dovetok - Bebjak chce byť slovenský Eggers, aj Správou aj týmto tu, strašne chce byť, ale je ním maximálne vo svojich očiach.⚪️ ()

Ephemeris 

všetky recenzie používateľa

Sem-tam niekto vytýka výber mužských hercov, že treba zemitejšie a drsnejšie typy. Nuž, týmto bratislavským chalaňom naozaj chýbajú už len legíny (rozumej Maštalírovi a Hartlovi). Lenže každá doba proste produkuje určitý typ ľudí a kde už dnes chcete hľadať írečitého dedinského ogrgeľa z prelomu storočia? Dnešná doba vyprodukovala tento herecký ansámbl, tak čo sa budeme sťažovať. Judita Bárdošová sa tradične blysla svojou slovenčinou bez prízvuku, za čo jej patrí uznanie. Hudba možno bola príliš dramatická, ale zato skvelá, kľudne si to vypočujem aj mimo filmu. Za mňa vskutku vydarený počin. ()

Biopler 

všetky recenzie používateľa

Povinné čítanie na literatúre sa podarilo veľmi dobre preniesť Bebjakovi na televízne obrazovky, no išiel výraznejšie do depresie. Verne sa drží všetkých línií príbehu, používa klasickú naráciu, takže, i napriek množstvu postáv a vzťahov, divákovi nič neujde. Ponúka nádherný vizuál, vypiplané exteriéry v horách a po tejto stránke to vyzerá skvele a hlavne dobovo. A dostávam sa k hercom, ktorí sú pýchou i pádom filmu. Tí hlavní akosi nepôsobia dobovo či vidiecky, chalupársky... skrátka v priestore, v ktorom sa dej odohráva. Ešte pri drevorubačskej línii príbehu ma to nerušilo, no linka Maruša a Jozef začne škrípať hlavne kvôli Hartlovi, ktorý sa do roly hodil asi hlavne preto, lebo veď tiež je obyčajný človek, no jeho chlapčenský vzhľad ho do roly viac nepredurčoval. Mak makal v lese i na lodi, i na vojne a all in all je to hrdina, ktorý všetkých prežije a ja som to v podaní mladého Hartla nezožral. Bohužiaľ, v mnohých scénach ho hravo prehrajú kolegovia. "Vrchol" je Maštalír, ktorý síce hrá macha a časom zatrpknutého vdovca, no nezbaví ma dojmu, že to hrá pózersky a že si to vlastne vychutnáva. Do roly sa poriadne neoprel a neprežil ju srdcom, skrátka zobrazil nám svojim herectvom namysleného muža akých je dnes kopec, a boli takí aj v minulosti, len neboli tak mestskí ako to kričí z Trnavčana/Bratislavčana Maštalíra. Vzorom z bratislavskej smotánky je Diana Mórová, jej obeta pre rolu, skvelé stvárnenie strhanej matky je hodné chvály. Úplne v úvode, pri pôrode, som ju vôbec nespoznal. Poteší Alex Bárta, ktorý minimalistickým herectvom so scarface exceluje a v každej scéne gumuje ostatných zúčastnených. No všetky známe herecké esá zatienila, pre mňa neznáma, Jana Kvantiková, ktorá mrzáčku, no hlavne čistú dušu, zahrala s veľkým prehľadom. Nenápadnej postave vdýchla krásu, jasnotu a vyšvihla ju v tomto filmovom spracovaní na absolútny top. Scéna kedy čaká manžela idúceho z väzenia s dieťaťom na rukách a prihovára sa mu pokorne, radostne... sánka dole, taktiež záver na smrteľnej posteli. Film má silné momenty kedy ukazuje ako dokáže byť osud, no i ľudia tvrdí k jednému človeku. Silná je línia príbehu s Marušou, ktorá mládenca z vojny nevyčká a mení sa z peknej na rapavú ženu, ktorá by chcela svoju prvú lásku získať späť a neváha pritom vyvolať intrigy. Rozprávač v úplnom závere hovorí: "Ešte nie je koniec, Jozef Mak. Lebo život je dlhý... Nemôžeš len tak zmiznúť zo sveta. Ešte si všeličo vytrpíš. Ale ty vydržíš všetko, lebo si tvrdší než kameň. Lebo si obyčajný človek, malé zrnko v nekonečnom vesmíre." Boľačka snímky je, že nás o Makovej odolnosti pramálo presvedčila. Nevidieť jeho premenu či dozrievanie skrz utrpenie, nespravodlivosť či zradu. Dielo nie je nakoniec presvedčivým v tom čo autor predlohy vtlačil do knihy, že "Mak vydrží všetko na svete". Film má umeleckú hodnotu, pre mňa ako fajnšmekra, no k súčasnému divákovi, tobôž k mladému divákovi či študentovi, prehovára slabo, lebo sa potáca v neustálom trápení. ()

Galéria (18)

Zaujímavosti (5)

  • Kvôli postave Jozefa Maka sa Dávid Hartl musel učiť dojiť kozu. (Zdroj: pravda.sk) (samoch96)
  • Judit Bárdos (filmová Maruša) a Dávid Hartl (Jozef Mak) sa vo filme stretli spolu pred kamerou prvýkrát. Osobne sa však títo herci poznali už predtým, obaja pochádzajú zo Senca. (samoch96)

Reklama

Reklama