Třináct životů

„Práve sa dozvedel, že mu zomrel otec.“ Keď som to pred rokmi sledoval v správach, doba je taká, že i tragédie a vojny vnímame akoby cez sklo, že sa nás to netýka. Ale keď si dané udalosti zrekapitulujeme, zistíme, že to bola séria neuveriteľných momentov, šialených nápadov a vôbec materiál nie stvorený pre film, lebo by nikto neuveril, že sa niečo také naozaj mohlo stať. No ale ono sa to naozaj stalo. Tešil som sa na gigantickú nálož strhujúcich scén a absolútneho dojatia. Preto ma zarazilo, že prvú hodinu (film má skoro dve a pol hodiny) to vyzerá tak, ako keby Thajčania natočili z piety k udalosti film snažiaci sa pôsobiť dokumentárnym štýlom (asi ako Greengrassov Let číslo 93?), pričom sa im síce podarilo zohnať Vigga Mortensena, Joela Edgertona a Colina Farrella, ale nemohli ich poriadne zaplatiť a tak im dali len cameá. Takže ich postavy sú utláčané do úzadia a hlavné postavy hrajú miestni herci, o ktorých ste nikdy predtým nepočuli a je vysoko pravdepodobné, že už ani nikdy viac počuť nebudete. Pravdupovediac na mňa slávni Hollywoodčania pôsobili skôr rušivo, než exkluzívne. Hlavne bol ale problém v tom, že napriek tomu, že udalosť je sama osebe strašne silná, vo filme je spracovaná akosi divne, nudne, proste sa nevie odlepiť od zeme, neustále sa iba atraktívne rozbieha a potom jej to zase skape a musí znova naštartovať a znova tam zaradiť jednotku. Keď už som začal byť fakt otrávený, preklopil sa film do svojej druhej polovice, slávni herci dostali poriadny priestor a keďže príbeh začal pomaly ale isto smerovať k nevyhnutnému finále, začalo sa tým pádom viac pracovať s emóciami a v konečnom efekte som síce spokojný, ale na 4* to teda nevidím ani omylom. Páčili sa Edgertonove, Farrellove a Viggove roly; dobrovoľníci, ktorí sú tak trochu istým spôsobom šialení, ale ide im o dobrú vec a hoci by sa samozrejme radi vrátili domov živí a zdraví, uvedomujú si, že to možno až taká samozrejmosť nebude. Napriek tomu do toho idú, aby urobili dobrý skutok, čo je v dnešnej dobe v podstate sci-fi. Čiže po tejto stránke super. Inak nuda. (20.08.2022)

Ron Howard natočil niekoľko dobrých kúskov (Čistá duša, Rivali) a Thirteen Lives sa môže zaradiť medzi ne. Príbeh o uviaznutých chlapcoch v jaskyni, ktorý sa stal v roku v 2018 ma síce minul, no našťastie o štyri roky prišlo filmové spracovanie, ktoré mi objasnilo túto záchrannú misiu. Herecky je to výborne obsadené, no treba podotknúť, že Mortensen, Farrell a Edgerton nie sú na obrazovke celý čas, ale striedajú si miesto s no name Thajčanmi. Každopádne sú tu ako hlavne postavy a pokiaľ sú vo vode a v jaskyni je to takmer vždy zaujímavé a napínavé. Na to, že je to dosť dlhé (skoro 2 a pol hodiny) a že je to takmer bez príbehu a iba o záchrane ma to bavilo po celý čas. 85% - 4* (20.09.2022)

Závidím ľudom, ktorých to bavilo. U mňa to film prehral hneď od začiatku, keďže úplne kašle na obete uväznené v jaskyni alebo rodiny obetí a sústredí sa čisto len na technickú stránku jak tie deti/zvieratká/košík s ovocím (koho to v tomto prevedení fakt zaujíma?) dostať von. Keďže absolútne kašle na emócie, tak mi bolo od začiatku úplne jedno jak to dopadne a čo sa tam deje. Ale technická stránka je tip ťop, to hej. Lenže to je pre mňa málo. Za mňa totálna nuda. 4/10. (09.08.2022)

Po nadšených recenziách si sadnete, rozbalíte nejaké to pochutenstvo a začínate vklzávať do potencionálneho emotívneho dobrodružstva. Podľa skutočných udalostí, režírované majstrom v obore, s klbkom skvelých hercov a sugestívnym remeselným spracovaním. A kým bola jaskyňa plná dramatických kľučiek, tesných otvorov a iných nebezpečných zákutí, film samotný tak nepôsobí. Ide sa po stále tej istej dramatickej lajne, s minimálnou gradáciou, na ktorú ste však nanešťastie naladený aj vy. (15.11.2022)

Loňská Záchrana je více o nejistotě, rizicích, neznámých, motivacích a charakterech. Díky tomu, na dokument oproti celovečeráku paradoxně, funguje lépe po stránce tenze a emocí. Ovšem není to "kdo s koho". Naopak se oba počiny skvěle doplňují a má smysl vidět oba. I když víte "co a jak". Ovšem ani Howardův snímek na nedostatek tenze netrpí. Výše uvedené totiž ani v nejmenším neznamená, že by to snad nebyla odsýpající klaustrofobická pecka s perfektní technickou stránkou. Sympaticky to nesklouzne k hollywoodské přibarvené pohádce; a prostor by na to byl. Což s ohledem na to, kdo zatím stojí, je setsakra úspěch sám o sobě. (16.08.2022)