Třináct životů

12 thajských školáků, jejich fotbalový trenér a detailně zpracovaný příběh, který kdysi přes televizní obrazovku sledoval celý svět. Obří záchrannou akci v kilometry dlouhém jeskynním komplexu, který se po vydatných monzunových deštích postupně zaplavoval vodou, asi netřeba představovat. Samozřejmě i divák ví, co přijde a jak to dopadne, je nicméně nesmírně zajímavé sledovat, jak mravenčím a komplikovaným úkolem v až nemožných podmínkách bylo dostat chlapce z jeskyně ven. Napínavý závod s časem ve stísněných tunelech ostřílený Ron Howard (který v pro něj netypické látce „zůstal“ příjemně vzadu) pojal jako dynamické drama, zdůrazňující kolektivní úsilí hrstky odvážných potápěčů a místních (mnohdy chaoticky rozhodujících) úřadů. I když se ve výsledku objevují opakující se prvky, uchopené je to nesmírně autenticky a bez strojených emocí. A i když Howard neměl tolik příležitostí být „originální“, jakmile ale třeba jeden z potápěčů ztratí lano nebo jeden z chlapců na chvíli přestane dýchat, diváka napne ještě víc. (25.08.2022)

Ron Howard natočil niekoľko dobrých kúskov (Čistá duša, Rivali) a Thirteen Lives sa môže zaradiť medzi ne. Príbeh o uviaznutých chlapcoch v jaskyni, ktorý sa stal v roku v 2018 ma síce minul, no našťastie o štyri roky prišlo filmové spracovanie, ktoré mi objasnilo túto záchrannú misiu. Herecky je to výborne obsadené, no treba podotknúť, že Mortensen, Farrell a Edgerton nie sú na obrazovke celý čas, ale striedajú si miesto s no name Thajčanmi. Každopádne sú tu ako hlavne postavy a pokiaľ sú vo vode a v jaskyni je to takmer vždy zaujímavé a napínavé. Na to, že je to dosť dlhé (skoro 2 a pol hodiny) a že je to takmer bez príbehu a iba o záchrane ma to bavilo po celý čas. 85% - 4* (20.09.2022)

V sobotu 23. júna 2018 o 15:07, následne vkročilo akési thajské, futbalové, chlapčenské družstvo do mimoriadne kĺzavej jaskyne Tham Luang, nachádzajúcej sa v Národnom parku Khun Nam Nang Non, zároveň spadajúceho pod provinciu Čiang Rai, keď vzápätí začalo liať ako z krhly, aka dostavil sa vskutku naprosto dosť silný, monzúnový dážď, kedy niekoľko dní tak intenzívne pršalo, že to normálne neuveriteľne sťažovalo snáď i všetky záchranné operačné práce, ktoré sa postupne vynaložili na záchranu týchto chlapcov, nielenže pochádzajúcich z Ban Čongu v Thajsku, ale súčasne taktiež aj uviaznutých až 2,5 km a v skutočnosti asi ešte aj viac - od základného vstupu do daného, zatopeného 'prirodzeného, podzemného priestoru', čo nakoniec pre potápačské tímy predstavovalo naozaj i nemalú výzvu, spočívajúcu v tom zmysle, ako a či vôbec jestvuje nejaká potenciálna šanca na »vyslobodenie stroskotancov«, nakoľko sa na povrch rovnako vynáralo i ďalšie množstvo problémov, nekompromisne sa vzťahujúcich na neutíchajúcu aktivitu zo strán podieľajúcich sa zložiek, ktoré sa niekoľko dní intenzívne usilovali najmä o to, aby vlastne celá táto medzinárodná «záchranná akcia» dospela do zdarného konca, ale ako sa to napokon celé skončilo, uvidí divák na vlastné oči, akoby sa práve v tomto okamihu nachádzal v samotnom bode epicentra, tak bolo dané spracovanie klaustrofobickým poňatím realistické, že som mával pomerne častejšie i reálny dojem, že takmer pomaly ani nedýcham! • V podstate celý tento »prebiehajúci ošiaľ« postavil svet na nohy s tým dôvetkom, že americký režisér Ron Howard, nazeral na kompletnú vec; až by som dokonca podtrhol, že fascinujúcim, dokumentárnym spôsobom - nielen čo sa celkovo týkalo toho počas záchrany v jaskyni, ako autenticky pristupoval k jednotlivým bodom operácie, „nazvime to, ako súčinnosť v interiéri,” ale popritom sa tiež [po]venoval i exteriérovým scénam, ktoré boli podobne návykovo zaujímavými, čiže obidva články variže vytvárali harmonický konsenzus bez náležitého pocitu pátosu. • Ústredný prim priam dotváralo: thajské obsadenie + thajský, hlavný kameraman Sayombhu Mukdeeprom, a to ani nehovoriac o popredných, hollywoodských predstaviteľoch: V. Mortensenovi, C. Farrellovi a J. Edgertonovi, ako povedzme hlavných aktéroch-potápačoch, a ďalších v tíme, ktorí sa pravdepodobne pohybovali po autentickom prostredí, čo ešte zvyšovalo kredit titulu do najvyšších možných sfér; presne tak, titul Trinásť životov podľa skutočných udalostí; považujem za maximálny možný strop v rámci špičkovej ukážkovej filmárčiny, ktorej sa tvorcovia priblížili až na úplne možné maximum. • Jednoducho povedané: jeden z najlepších titulov, aké som mal možnosť za posledný čas vidieť! Klobúk dole a hlboká poklona pred týmto spracovaním, ktoré neustále disponovalo nadštandardnou superkvalitou, akú mám tak strašne rád, t.j. vo veľkej obľube, a veď predsa ako inak, všakže. PS: VŠETKO NAJLEPŠIE K VÁŠMU OKRÚHLEMU JUBILEU 70 ROKOV, KTORÉ BUDETE MAŤ 01.03.2024. (28.02.2024)

Bohužel už jenom seriózní nuda. Ani Howard už není co býval a tenhle film sice pracuje s atraktivním tématem a po řemeslné stránce mu nelze nic vytknout, ale hrozně to nudí až uspává celé je to takové neosobní a ke konci se to vleče víc než je zdrávo. Takže co naplat zase mi pustili jinej film než všem ostatním parchanti jedni.40% (24.08.2022)

Imagine chodit večer do 3km hluboký jeskyně – ale co taky čekat když máš IQ 13, což je stejně kolik má 13 hráčů fotbalu. Prostě další z řady "podle skutečné události" generickejch filmů – nic víc či míň. Ron Howard by se na to už měl vykašlat a jít do důchodu, ten člověk už nic kvalitního nenatočí. No a skoro 150 minutová stopáž je fakt přepal.... každopádně Aragorn jako podvodník je ale i tak pořád sexy. (08.08.2022)