Aljak

Napriek slabšiemu začiatku, kedy sa veľmi zvoľna formovala zápletka, sa potom príbeh vďaka sieti zrád a lží dostal do úžasnej thriller atmosféry, ktorá by sa miestami dala až krájať. A najlepšie na tom, že to napätie vydržalo (ba dokonca stúpalo) až do úplného záveru, ktorý som ja osobne iste čakal inší. Ale naozaj veľmi vydarená drama, a tej nominácii na Oscara za najlepší cudzojazyčný film sa niet čo diviť. Celý zážitok ešte viac násobí prostredie okupovanej Palestíny, ktoré už samo o sebe vytvorilo znamenité kulisy pre takýto príbeh o Láske, priateľstve, lži a obetavosti. Omar dokonalo zosobnil všetky z týchto štyroch esencií. Pravý dôkaz, že aj Palestína dokáže ohúriť filmový svet!

Filmy Denisa Villeneuveva mám rád, a tak som bol zvedavý, čo pre nás prichystal tentokrát. Samozrejme ako už u neho býva zvykom, na pointu treba čakať až do záverečných scén filmu, kedy dá napokon všetko parádny zmysel a neurčitý koniec ešte viac rozvíri predstavivosť a domýšľavosť. No tento krát som veľmi sklamaný, lebo toto už bolo proste moc za hranicou akejkoľvek mysterióznej logiky, ktorú mám mimochodom veľmi rád. Ale toto naozaj nie. Celý čas sa to nesie v takej silne tajomnej atmosfére, ktorá by sa doslova dala krájať. Ale tak debilný a iracionálny záver som už dlho nezažil. Sorry Denis, ale toto naozaj nie...

Dosť vydarené, aj keď potenciál bol ďaleko vyšší, takže bola celkom škoda, že napokon nebol až tak plnohodnotne využitý ako by sa dalo. Ale treba uznať, že námet a aj zápletka celého príbehu bol vynikajúci. Celá tá "kliatba" s anjelským proroctvom bola výborná, len škoda, že potom to prišlo akoby do slepej uličky a až na konci filmu sa opäť proroctvá dostávajú k slovu. Nebyť toho slabšieho stredu, tak by to bolo naozaj hodné 5*. Takto to je "len" na 4*, ale milo ma to prekvapilo. Hlavne som rád, že to nebola žatva klišé, ale malo to v sebe aj tú tragikomickosť života.

Áno, Before Sunrise bol celkom dobrý a zaujímavý film, ale UŽ DOSŤ! Najprv And While We Were Here, a teraz zase toto. Ale filmy takéhoto túžobného vzplanutia počas jedného dňa už mi idú hore krkom. Takže toto už nezachráni ani šarm a nestarnúci pôvab Emmanuelle Devos, hoci treba povedať, že práve ona ten film držala ako tak nad hladinou, resp. vďaka nej to nebol až úplný náraz o dno. Ale inak dosť bieda - hlavne tým často lyrickým dejom.

Akosi to u mňa zaostalo za očakávaním, a nieže len trošku, ale poriadne. Prvá polovica filmu bola až neuveriteľne monotónna, avšak to som sa snažil brať ako nevyhnutnosť pre to, aby sa to potom rozbehlo naplno a napokon to dá všetko dôsledný zmysel. Druhá polovička síce začala sľubne a konečne mi to začalo dávať zmysel, avšak ten koniec je opäť dosť problematický, vlastne popravde - ani som ho nepochopil. Nejako mi v závere prekážali tie prvky hororov, až som sa bál, čo z kade vlastne vyskočí. Ale ako celok ma tento film vôbec neupútal, a to som čakal asi až príliš :(

Životopisné filmy sú skvelé, len vždy ma zamrzí, keď tam nasilu pridávajú kopu vymyslených situácií, aby príbeh pôsobil viac dramaticky a zaujímavo. Ale aspoň, že tá kostra zostala taká ako má byť - teda až na to zbytočné preháňanie a prílišnú hyperbolizáciu. Životný príbeh Paula Pottsa okrajovo pozná asi každý, ale až po pozretí filmu som si prečítal o jeho živote viacej, aby som to vedel objektívne porovnať - pretože ten filmový príbeh sa mi zdal až moc neuveriteľný. Takže odhliadnuc od toho prekrúcania skutočností treba uznať, že film stál za to a pôsobil všestranne ako romantická komédia, dráma a miestami to išlo až do sfér muzikálu. No a Alexandra Roach, ktorá hrala Julz, mi prišla nesmierne sympatická - taká milá ozdoba celého filmu.

Čakal som síce niečo inšie (a aj lepšie), ale aj tento príbeh o zármutku, s ktorým sa vysporadúva každý po svojom mal čosi do seba. Ono sa hovorí, že spoločný smútok a trápenie ľudí zbližuje, ale niekedy je to práve naopak a medzi blízkymi ľuďmi vzniká čoraz väčšia priepasť. Gideon a Stella akosi v sebe našli vzájomnú oporu, aj keď každý prežíval svoj zármutok po svojom. Zaujímavú rolu v tom celom zohrala aj Natasha, ktorá tou svojou čarokrásnou pesničkou vytvorila poriadnu symboliku celého príbehu. No aj tak ma to až tak veľmi nenadchlo, a malo to aj pár úplne zbytočných súčastí, ako napr. ten rozprávač mi tam prišiel úplne zbytočný a jeho rola v tomto celom nebola vôbec žiadúca. Ale inak fajn, lepší priemer.

Poriadne chladné, ale to už sme si za tie roky asi mohli od britskej filmovej produkcie zvyknúť. Film ako taký to nebol zlý, len keby pôsobil trochu inším štýlom, lebo tá celá chladnokrvnosť ma na tom neskutočne vytáčala. No treba uznať, že vykreslenie charakterov bolo znamenité. A koniec koncov je to tak aj v skutočnom živote - to že sa niekto správa navonok bezcitne, ešte neznamená že ten človek nemá srdce, to že niekto sa správa dobrotivo a odovzdane ešte neznamená že ten človek má bezproblémový život, no a ani to že niekto sa správa na verejnosti ako kráľ dobrosrdečnosti a skromnosti ešte neznamená že to v skutočnosti nie je hnusný bezcitný tyran. Zdanie klame, vonkajšie správanie je občas v úplnom protiklade s vnútorným charakterom.

Len mne sa to zdá alebo naozaj hrá Michael Cera v poslednej dobe v samých debilných filmoch? O tom, že dokáže zahrať kadejakého dementa sme sa už isto presvedčili aj dávnejšie, no podľa mňa už je zrelý aj na nejakú poriadnu a serióznu rolu. Lebo ja osobne si myslím, že je to veľmi talentovaný a perspektívny herec, len treba mu dať konečne normálnu rolu a nie žiadneho egoistického debilka ako tomu bolo aj v tomto prípade. Čo sa týka samotného filmu, v podstate ma nezaujal takmer ničím, pretože celý bol len o putovaní za nejakým kaktusom a potom následným zúžitkovaním. Neviem, ale dúfal som, že v tom bude niečo hlbšie a nie takéto bezduché... 1* sa Michaela Ceru a až príliš prirodzenú Gaby Hoffmann.

Dokonalá pomsta! Niečo tak silne bezcitné a zároveň plné emócií som už dlho nevidel. Skvelý scenár, námet, aj spracovanie - obzvlášť tá následnosť jednotlivých akoby spovedí, ktorá pekne kúsok po kúsku poskladala celú mozaiku pomsty a odplaty. Škoda, že občas to bolo až príliš za hranicou a pôsobilo to potom dosť prehnane, najmä tie vizuálne efekty. Proti tej dokonalej tematike pomsty nemám vôbec nič, ale niekde bola tá krutosť proste príliš. Spočiatku som sa v tom síce trochu strácal (najmä vďaka podobnosti japonských hercov), ale postupom času sa v tom dalo pekne orientovať. Tieto malé nedostatky však nič nemenia na úžasnom filmovom zážitku - len aby sa niekto pri pomstychtivosti neinšpiroval (veď v dnešnej dobe už je všetko možné).