Aljak

Milé prekvapenie! Také modernizované prevedenie Cyrana z Bergeracu - resp. v tomto prípade Ellie zo Squahamish. Na prvý pohľad to možno pôsobí prvoplánovo, ale v širších filozoficko-psychologických súvislostiach je to skutočne vydarený film, pri ktorom treba občas čítať aj "medzi riadkami". A práve to vytiahlo tento film z hladiny priemernosti. Tá (takmer) všadeprítomná LGBTI agitácia väčšinou ide na nervy, ale v tomto prípade to vnímam skôr pozitívum, ktorý umocnil celú atmosféru a rozvoj dejovej línie. Ústredná trojica bola veľmi sympatická, a je zaujímavé sledovať psychologický vývoj týchto postáv, ktoré sa v závislosti od okolností menia z povrchných puberťákov na emočne vyspelé bytosti schopné ľúbiť aj to, čo nie je na prvý pohľad očami viditeľné. Niektoré situácie v deji pôsobili trochu nelogicky, ale ako celok veľmi vydarené, vrátane konverzačnej stránky filmu. 4*

Vábivý popis k filmu a premrštené hodnotenia vo mne vzbudili asi predsa len veľké očakávania. U Talianov človek nikdy nevie, lebo majú viacero vysoko nadpriemerných filmov, no oveľa viac, ktoré spadajú napriek potenciálu do šedého priemeru. 18 regali by som zaradil presne do tej druhej kategórie... Zdanlivý potenciál narazil na nevýrazný čiastočne klišovitý dej, ktorý mal síce krásnu pointu a ideu, ale to bohužiaľ na úspech nestačí (aspoň u mňa teda nie). Nie, nevadilo mi, že to nebola citová vydieračka plná sentimentu, ale predsa len mi ten štýl akosi nesadol. Takže u mňa max. 3*

Tento film má viacero rozmerov, a v konečnom merítku pôsobia tak trochu protichodne. Keď zoberiem do úvahy len ústrednú dejovú líniu s dôrazom na psychologický rozmer, tak to bolo skutočne zaujímavé a s obrovským potenciálom. No bohužiaľ, ten absurdný rozmer v podobe správania postáv to celé zatienil - a tento typ extrémne vulgárneho humoru za každú cenu mi vôbec nesedí, pizda... Takže napriek výbornému potenciálu sa z toho vykľula absurdná tragikomédia, ktorá vnútorne pôsobí síce vážnym psychologickým dojmom, ale navonok je to psychopatická fraška.

Vcelku originálny námet, ktorý v sebe ukrýva obrovský potenciál. Dúfal som, že v rukách maďarskej produkcie to využijú plnohodnotnejšie ako tomu napokon bolo. Základ úspechu tvorili sympatické postavy, akými Fanni a Bálint určite boli. Ale po dejovej stránke to bohužiaľ nebola žiadna sláva. Samozrejme, bolo tu viacero dobrých a naozaj vtipných scén, a prekvapivo vydarená bola aj tá konverzačná stránka. Ale akosi tomu chýbala tá esencia drámy, ktorá by to akosi viac dokázala rozvíriť. Ale nevadí, ako oddychovka to bolo dosť obstojné, aj keď to zaostalo za mojimi očakávaniami. 3*

Turecká kinematografia už viac krát preukázala svoju kvalitu. Mám rád turecké filmy, lebo majú taký euro-orientálny nádych, takže je to ako synergia týchto dvoch esencií. Delibal mi svojim štýlom, ale aj príbehom, veľmi pripomínal bollywoodske filmy (akurát bez tej typickej indickej pestrosti). Ideovo sa mi to páčilo, ale k tým postavám som si nedokázal vôbec nájsť cestu. Baris predstavoval presne ten typ excentrického človeka, ktoré mi nikdy neimponovali a skôr mi išiel na nervy. Füsun zas modernistická dievčina, ktorá sa za každú cenu potrebovala predviesť ako extrémne nezávislá bytosť. Tým pádom ma ich osudy až tak nezarmútili, hoci samotný príbeh bol skutočne tragický. Rozhodne som čakal niečo lepšie, a tento film sa určite nezaradí medzi tie nadpriemerné turecké filmy, ktoré som už mal česť zhliadnuť. P.S. Najlepšia časť filmu? Jednoznačne Lovefool v podaní Füsun!

Na úvod musím napísať, že Hugovi Les Misérables sú moja srdcovka, takže som mal zrejme extra vysoké nároky na niečo, čo bolo pomenované ako pseudo moderné prevedenie tohto klenotu. Mám pocit, že jediné čo spájalo Hugovi bedárov a týchto retardérov, bol samotný Paríž. Títo čierni "bedári" boli čiastočne inšpirovaní udalosťami z roku 2005, kedy to v Paríži naozaj vrelo. Čo sa týka tohto deju, tak určite najsympatickejšia postava toho celého bol Stéphane, ale aj Gwada. Bohužiaľ, Chris bol až príliš impulzívny a ostrý, no možno iné na takúto zberbu ani nezaberá. Ten koniec bol fakt na zaplakanie, keď si človek predstaví, že namiesto toho, aby sa niekto nad sebou zamyslel, tak sa ide radšej pomstiť... Úbohosť nad úbohosť! Každopádne, od filmu som čakal niečo oveľa lepšie, no a prirovnanie k Bedárom si to rozhodne nezaslúži ani náhodou.

Tento severský realizmus je proste skvelý! Kiežby sa z neho chceli inšpirovať aj iné kinematografie, kde väčšinou tak tlačia na pílu, až celkový príbeh dostáva výrazne skreslené kontúry a namiesto "podľa skutočných udalostí" je to už len "inšpirované skutočnými udalosťami". Príbeh dánskeho reportéra Daniela je skutočne nevyspytateľný. Z nevinného fotenia portrétov domácich obyvateľov vo vojnou devastovanej Sýrii sa razom stáva boj o vlastný život. Film mal poriadne emóciami podfarbenú atmosféru, ktorá pôsobila do veľkej miery skutočne až chladno realisticky. Výborne natočené, bez zbytočnej teatralizácie a zveličovania. Zaujímavý pohľad na celý psychický teror z oboch strán - z Danielového utrpenia v zajatí ISIS, a taktiež z pohľadu jeho rodiny v Dánsku, ktorá sa mu snaží na diaľku zo všetkých síl pomôcť. Zároveň tu bolo pekne prezentované, že ISISáci sú absolútni vymetenci, ktorí sa zbabelo skrývajú za islam a korán. Zaslúžených 5*!

Na úvod musím povedať, že hip-hop a rap je niečo, k čomu som nikdy neinklinoval a nikdy som tomuto štýlu "hudby" nedokázal prísť na chuť. A myslím, že práve týmto utrpel aj môj celkový dojem z tohto filmu. Hlavný "hrdina" Murad mal asi pôsobiť ako vysoko inšpiratívne a motivačná osoba, ale mne svojim egocentrizmom išiel skôr parádne na nervy a vôbec som si k nemu nenašiel žiadnu sympatiu. Je pekné, keď si človek chce plniť sny, ale trocha pokory by nezaškodilo nikomu, a už vôbec nie pánovi raperovi zo slumu. Čakal som od toho niečo inšie... Tento štýl moderného Bollywoodu sa mi veru vôbec nepáči :(

Na gangsterské filmy ja veru moc nie som, a toto bolo bohužiaľ do veľkej miery zaobalené práve do tohto námetu neustáleho doťahovania sa s miestnym gangom arogantných debilov. Základ scenára je postavený po celý čas na tom istom, a po chvíli to už človeka začína tak trochu nudiť. Keby aspoň tá hra na mačku a myš medzi Nanim a Sivom bola o niečo zaujímavejšia ako len neustále akčné mlátičky, naháňačky a machrovanie kto je väčší kápo. Toto naozaj nie je to, čo by ma dokázalo zaujať. 1*

Veľmi príjemné a malebné prostredie tejto dedinky a jej obyvateľov. Keď sa to tak vezme, tak scenár nie je žiadne terno, ale tá atmosféra to dokonalo dokázala vynahradiť. Zápletka bola síce triviálna, ale napriek tomu sa človek vôbec nenudil a stále sa v podstate niečo dialo. Celý film stál v podstate na jednom obrovskom tajomstve, ktorému by asi aj tak nikto nevedel veriť, keďže bolo založené na absolútnom paradoxe. Celkovo by som film ohodnotil ako príjemnú francúzsku oddychovku kdesi na hrane 3 a 4*. P.S. A najpôvabnejšia postava filmu? Jednoznačne mladá Josyane s prekrásnou Marilou Aussilloux.