Aljak

V Indii veľmi populárny film, ktorý sa dočkal aj 5 remakov v rôznych obmenách a indických jazykoch. Tento marathsky originál bol ale skutočne kvalitnou predlohou, na ktorej sa dalo následne stavať a alternovať. Príbeh chudobného chlapca Parshya a dievčiny z bohatej rodiny Archie sa spočiatku odohráva v klasickej indickej schéme, ktorá pôsobí trochu predvídateľne, no vďaka charakterom postáv veľmi atraktívne. Úvodná časť filmu odohrávajúca sa kdesi na maharaštranskom vidieku plynule prechádza do telanganskej metropoly Hyderabad, kde sa celý dej postupne vyvíja a láme. A práve táto fáza vyniká oveľa viac ako ten mierne klišovitý úvod. Po prvotnom pobláznení prichádza na rad fáza precitnutia - krutá realita, kde sa priamo odkrývajú aj skutočné charaktery, a ten najmä u Parshyu nevyznieva zrovna tak idealisticky ako spočiatku. No a ten záver... no comment (treba vidieť). Mimochodom, hindi verzia Dhadak (o 2 roky mladšia ako originál) bola pre mňa o kus kvalitnejšia (či už herecky, výpravou alebo finálnym rozuzlením). Každopádne, Sairat bol taktiež výborný, na čom má zásluhu aj kvalitný soundtrack. 4*

Hmm, sympaťák Elyas M'Barek v dramatickej úlohe, to som si nevedel predstaviť, ale napokon veľmi slušný herecký výkon (aj keď bolo trochu náročné sa odosobniť od tých jeho úloh Zekiho Müllera). Čo sa filmu týka, tak spočiatku to bolo trochu nezáživné a nevýrazné, ale potom to nabehlo na celkom vydarenú dejovú líniu, ktorú ešte viac rozvili tie retrospektívne vsuvky, vďaka ktorým sme sa dozvedeli, čo bol Fabrizio zač. Filmy z prostredia súdov mám rád, hlavne keď so sebou prinesú kvalitnú zápletku, a tá tu rozhodne bola, takže s pokojným svedomím dávam 4*.

Nič extra. Muž dostáva kopačky od svojej milovanej, a to ho donúti sa zmeniť - vizuálne, aj postojom k ženám. Takých zápletiek už bolo až-až, akurát to skôr býva opačne, že ženu odkopne muž a potom tá sa radikálne zmení a "utrhne sa z reťaze". Nebolo to však úplne na zahodenie, lebo tu bolo zopár fajn scén a vtipných dialógov, dokonca aj atmosféru to malo pohodovú, a 500 Miles od Proclaimers je proste klasika. Len škoda, že to nebolo trochu viac originálne...

Podľa popisu a hodnotení to vyzeralo na skvelú sociálnu dramédiu zo zaujímavého autistického prostredia. A napokon som zostal nemilo prekvapený, že to bolo také ... nevýrazné. Vôbec mi tento film nezapasoval. Samozrejme, tá pointa je veľmi hodnotná a oceňujem aj to, že film nepôsobí ako citové vydieranie, a namiesto toho do popredia vystupuje skôr empatický dôvtip. Ale inak po dejovej stránke nič extra, čo by stálo za také vysoké hodnotenia.Určite som od francúzskej produkcie čakal viac. 1*

Námetovo slušné, ale žánrovo by som skôr za týchto podmienok uprednostnil drámu pred komédiou, ktorá v mnohých ohľadoch vyznieva tak trochu infantílne a teatrálne. Dráma by v tomto prípade mohla byť obrovským plus, vďaka čomu by to možno nepôsobilo ani až tak prvoplánovo ako tomu v závere napokon bolo. Ale inak trojica kamošov bola fajn, no a na Ishu Rikhi sa pozeralo skutočne dobre :) Akurát škoda, že si na tom režisér a scenárista nedali viac záležať, keď už vytvorili relatívne zaujímavý koncept filmu s dobrou zápletkou.

Film plný kontrastov, dilem a empatie. Po scenáristickej a dialógovej stránke vynikajúce, ale v mnohých ohľadoch to pôsobilo fakt ťažkopádne a miestami tu naozaj absentovala logika. Ale to nijako výrazne neuberá celkovému zámeru a psychologickému rozmeru filmu. Veľmi sa mi páčilo to priateľské puto, ktoré medzi Zeenat a Meerou vzniklo. Postava Bahuroopiya, ktorá tu pôsobila ako tmel, mi prišla miestami trochu nazvyš. Mimochodom, na konci si viem predstaviť ešte dokonalejší zvrat v deji (taký shakespearovský) - to už by bol absolútny vrchol. Konkrétne: Čo ak by sa napokon ukázalo, že identity manželov boli omylom medzi sebou zamenené?

Mám z toho také zmiešané pocity. Celý film by sa dal rozdeliť do takých troch fáz, ktoré však nemali rovnakú kvalitu. (pozor: asi trochu spoilerov) Prvá polovica v himalajskom Manali ma bavila zo všetkého najviac - fascinujúca scenéria, neustále doťahovanie sa medzi ústrednou dvojicou s príjemným dôvtipom a iróniou, a celá táto časť mala takú feeling good atmosféru. Druhá polovica sa odohrávala v Delhi - a tam už to bolo také rozpačité. Najprv typické klišé schémy, no potom sa to zas poriadne zamotalo. Tá rodina Narangovcov mi išla poriadne na nervy - nehorázne hovadá! Hlavne ten narcis Viren. Možno to na prvý pohľad vyzerá absurdne, ale bohužiaľ, aj v reálnom svete dokážu postavenie a peniaze veľa (hlavne v skorumpovaných krajinách). Až na tú tretiu štvrtinu veľmi dobré, takže 4*.

Malo to nápad, malo to spád, malo to kontext - a napokon taká biedna pointa (to ma fakt prekvapilo). Ale inak ako oddychovka celkom fajn. Sympatická herecká dvojica, dokonca aj dialógy vcelku vydarené. Dej v podstate jednoduchý, no napriek tomu sa človek nenudil a občas sa na tom dalo aj pobaviť. A čo je veľké plus - vôbec to nepôsobilo trápne a prehnane (ako sa bohužiaľ pri mnohých súčasných road movies stáva). Darmo, Nemci vedia, kedy sa neoplatí tlačiť na pílu. Takže v súčte : obstojné 3*.

Ako motivačný film to nebolo zlé, ale inak v podstate dosť priemer, ktorý nijakým spôsobom človeka nejako výrazne nezaujme. Na druhú stranu, potešilo, že ten komediálny štýl bol veľmi príjemný a nebolo tu také tlačenie na pílu ako tomu býva u väčšiny amerických komédií. Dramatický rozmer bol ale veľmi oslabený a jediné, čo trochu vynikalo, boli tie psychické afekty ústrednej postavy - tie boli občas trochu nepochopiteľné (ale povedzme si pravdu, často aj v reálnom živote narazíme na úplne anti-logické reakcie ľudí okolo nás, no nie?).

Vo svojej podstate je námet rozhodne nadpriemerný. Príbeh bankovej úradníčky na podklade diskutabilnej demonetizácie 2016 bol v rámci dejovej línie zaujímavý. Ale to spracovanie bolo na môj vkus zbytočne prekombinované a na prehľadnosti moc nepridali ani tie rôzne susedské vzťahy a vedľajšie dejové vetvy. Kiežby sa to viac sústredilo na jadro problému, ktoré malo určite ešte veľké rezervy. A čo mi ešte dosť išlo na nervy, bolo to neustále "bubnovanie" v pozadí (presne ako v Birdmanovi). Škoda, mohol to byť v konečnom výsledku omnoho lepší film. P.S. Demonetizácia 2016 bola fakt chaotická "reforma" (sám som si to zažil pri ceste naprieč Maharaštrou a Karnatakou) - také niečo si asi fakt nedokážeme len tak ľahko predstaviť.