Ex_Machina

Po slabšej druhej časti sa tu ponoríme znovu do kvalitnej boxerskej drámy, kde sa opäť ide za hranicu bolesti a ľudského odhodlania. V osobnej rovine Adonisa je to neprekvapivo najsilnejšia časť podtrhnutá boxerskými súbojmi, ktoré sú neuveriteľné a prepracované až na svoju podstatu. Bezhlavé mlátenie ako v prvých častiach Rockyho prešlo do skutočného technického boxu. Týmto filmom Creed definitívne vystúpil z Rockyho tieňa a začal písať svoju vlastnú legendu.

Keď drogový dealer, striptérka, asociálka a debilko idú ako naoko vzorná rodinka prepašovať v karaváne 2 tony trávy od drogového kartelu z Mexika do Denveru, tak to nemôže byť zlá komédia. A ani nie je. Absolútne originálna a svieža vec bez hluchých miest, kde sa všetci zúčastnení museli baviť už pri natáčaní. . . Ale teraz idem zazvoniť mojej susedke z druhého poschodia a dať jej návrh, ktorý sa neodmieta. A to, že berieme jej červený VW Transporter z 69-teho vo Woodstock verzii a v Amsterdame máme jeden menší kšeft. Mala by to byť hračka.

„ Bože, oni ma tam znásilnia“. Keby šlo o môj venček, tak by som bol tiež neskutočne vydesený. Nie som stavaný na americkú basu, na slovenskú možno, ale na tú ich nie. A preto by som spravil to čo Stan. Vzal si pol roka odklad, aby som sa potetoval, vyhľadal niekoho ako je David Carradine a plne sa mu odovzdal. To znamená okrem iného jesť škorpióny, nechať si lámať prsty a nechať sa vešať za bradavky. Ale za pol roka budem úplne niekto iný a to nie ja sa budem báť basy, ale basa mňa.

„Tak už konečne viem čo znamenajú tie kruhy v obilí“ . Komorný horor odohrávajúci sa niekde na samote na jednej farme, v jednom dome. Režisér by mohol vyučovať na vysokej škole ako sa dá pracovať s napätím, hudbou a výrazmi tváre, odzrkadľujúcich myšlienkové pochody jednej rodiny čakajúcej na niečo neznáme, no určite až moc zlé, než aby si to dokázali pripustiť.

„Vo svetovom obehu je viac ako 550 miliónov strelných zbraní, to je jedna zbraň na každého dvanásteho človeka. Jedinou otázkou je, ako vyzbrojiť tých ostatných“. A tu prichádzam na scénu ja, Jurij Orlov, zrejme najväčší priekupník zbraní na svete. Bývalá Juhoslávia, diktátorské režimy v Afrike, alebo gerilové skupiny v latinskej Amerike. Všetci používajú zbrane odo mňa. Idú na odbyt ako teplé rožky. Ak ich nedodám ja, dodá ich niekto iný. Predávam iba najvyššiu kvalitu, pretože po rozpade sovietskeho zväzu mám vďaka mojej šikovnosti a kontaktom k dispozícii plné sklady kalašnikovov, obrnených vozidiel a dokonca aj útočných helikoptér. Som hráč na najvyššej úrovni, ktorý nemá rád mierové rokovania. Čo na tom, že stačí urobiť jednu chybu a prídem o rodinu aj o život. Ale kým sa tak stane dám si lajnu kokaínu zmiešanú s pušným prachom nech nemusím premýšľať nad tým aký zlý a skazený je tento svet, ktorý je takým aj vďaka mne.

Guy Ritchie po slovensky. Stačí si ľahnúť na gauč, vziať pukance, fľaškovú 11° a umiernený cigán v uniforme SS v hodnosti gruppenführera vám rozpovie priam neuveriteľný príbeh nasiaknutý rokmi 90-tymi. Vžijeme sa v ňom do permanentne „nasr...ého“ obyčajného jednoduchého údržbára na kolieskach, ktorý vybuchne aj pri myšom upípnutí, ale keď sa prekročia určité hranice, tak mu rovno odpáli dekel a ide aj cez mŕtvoly. Humor, ktorý občas pohladí, inokedy zdvihne zo stoličky je dávkovaný v pravidelných a častých intervaloch.

Niekto má talent na písanie kníh, niekto vie spievať, iný tancovať. Doug Glatt vie biť ľudí. A je v tom dobrý. O jeho služby je veľký záujem a preto sa nechá zomlieť v stoke nižšej kanadskej hokejovej ligy. V nej našiel svoj svet. Hubu má furt rozbitú, zuby vybité a tržné rany na tvári sa mu nestíhajú ani hojiť. Ale ako to tak býva, bojuje nielen na ľade, ale aj na poli lásky. Avšak tomu najväčšiemu boju sa nemôže vyhnúť. Má podobu „ranarskej“ legendy a superstar v jednej osobe v podobe Lieva Schreibera. Film má len jednu chybičku, keď sa zlezie z ľadu, tak to stráca dych.

Romantická dráma, kde si musia svoje šťastie vybojovať dvaja mladí ľudia napriek ťažkej nepriazni osudu. No pokiaľ bude medzi nami vždy existovať niekto ako profesor Rafal Wilczur, tak sa nemusíme ničoho báť. Film pri ktorom neostane jedno oko suché a po jeho dopozeraní sa stanete nachvíľu zase o čosi lepším človekom.

„ Hej lidi máte taky ten pocit, jakoby sme žili na planete opic ?“ V dobe svojho vzniku to musel byť obrovský hit, ktorý má dodnes svojské čaro. Z filmov o planéte obývanej opicami je asi najzaujímavejší. Heston na 40 rokov vyzerá mimoriadne staro, čo bude zrejme následkom roky trvajúcej hybernácie v kozme, kým pristál s kolegami na planéte opíc. Opičia populácia nie je až taká vyspelá ako by sa dalo čakať a inkvizícia voči všetkému cudziemu a pre nich nepochopiteľnému je dosť hmatateľná a Hestonovi to dajú samozrejme poriadne pocítiť.

" Som tiež iba dievča, čo stojí pred chlapcom a žiada ju aby ju miloval". Tiež čakám, že ku mne do práce zavíta svetová hviezda v podobe nádhernej ženy a spoznám sa s ňou. Že ju zoznámim s rodinou a priateľmi a budeme sa spolu prechádzať nočným mestom, prelezieme plot do súkromnej záhrady a tam na lavičke ju pobozkám. A ona sa do mňa bezhlavo zamiluje a keď ju spoznám bližšie zistím, že je tiež len človek, ktorý má svoje problémy, že chce napríklad niekam vypadnúť, kde ju nikto nepozná, že tiež túži prežiť skutočnú lásku. Síce sa pár krát pohádame kvôli zbytočnostiam, pár krát sa rozídeme, ale cestu k sebe si nakoniec vždy nájdeme. Pretože takého muža ako som ja už nenájde. A ona to vie.