bloodline

Marvelovky začínajú dejovo zívať na úrovni klasického pornofilmu. Tajomstvo sem, tajomstvo tam, koketovanie, (h)laškovanie, nežne dlhá predohra, "ideme na to", sem tam plesknutie po zadku, komplikácie, polohový zvrat, grandiózne finále, potľapkanie po pleci, strih, koniec, sprcha, domov, spať. Svojim spôsobom už neočakávam nebodaj vysoko umelecky prepracovanú záležitosť pre náročnejšieho diváka a Ant-Man sa ani len nepokúsil vybočiť zo zabehnutého rámca priemerných predstavovačiek. Sympatie zožal takou milou svojskosťou s výrazne blahodárnym vtipným koloritom, ktorý neopúšťal mravenisko ani v citovo či akčne vypätých scénach (záverečné zápolenie rozžiari úsmevy aj pesimisticko-introvertným flegmatikom). Z mravčej perspektívy slastné letné osvieženie pre široké vrstvy homo termitiska so šibalsky zvládnutou vizuálnou výzvou. Čo viac prekvapujúce čakať od outsiderov?

Opernball Murphyho zákonov akých produkcia vydávi hneď niekoľko do roka ohuruje našľahaným spracovaním. Oblapí a vyjazdí si slová chvály ako zašlá konkubína s 30 ročnou praxou v kláštore. V rámci koláča aký upiekli Kramerovi, môžem povedať, že odviedol fušku vizuálne, kamerovo a hudobne bravúrnu s efektnými záverečnými titulkami. K Walkerovej cti ďaleko premakanejší aplauz ako rýchlo pozliepané modely zbesilých plechoviek z ABeCečka.

Aj keď Mostow nesiaha Cameronovi ani po kurie oká na chodidlách, stále máme dočinenia s old school firmou Terminator. Scenár udáva smer vlastnou líniou, ale našťastie, si nedovolí výraznejšie odbočiť z klasickej formy. Napriek tomu, že T3 trpí výkyvmi kvality ako (p)otraviny v obchodných reťazcoch, okupuje nezabudnuteľné zážitkové škrupule (scéna v toalete či na cintoríne), nad ktorými sa hrdo týči lahôdka so žeriavom z kategórie neapolských historiek vidieť a zomrieť. Okrem blúznenia nad Cameronovou neprítomnosťou, devastoval oko hrejúci zážitok asi ten najviac pomrdaný kasting (vynímajúc Arnieho) široko ďaleko za hranicami mliečnej dráhy všetkých cereálnych otrúb a T-X haraburda, čo tak akurát pasuje do marveláckeho univerza.

Deň zúčtovania so svetovou kinematografiou. Tá si od tohto okamihu potykala s novým filmovým poriadkom. Cameron v životnej forme predvádza manifest dokonalosti, ktorá hádže kilometrový tieň aj na grécku sochársku školu. Dielo vyšperkované do maximálnych detailov. História povedala všetko, superlatívy sú špičkou chválospevu a po dva a pol hodinách sfilmovanej Jánovej Apokalypsy treba už len podotknúť jedno... a bolo svetlo!

Námetovo nevšedná romantika precítená ako nedeľné soufflé k poobedňajšej káve. Herecky jemná akustika Blake Lively neskôr podopretá veteránskym kumštom pán Forda sa snúbila s čistou kamerovou kontúrou a oku lahodiacou hudobnou partitúrou. Presvedčivosťou San Marinskej futbalovej reprezentácie škrtala vysoký kredit romantická selanka a po naštartovaní dramatickej hutnosti vytrhol ambície na dosiahnutie víťazstva prienik čisto amerického finále. Občas by americkej produkcii svedčilo neamerické defilé. Nech si aspoň raz nepripadám ako v thajskom bordeli s ponukou happy finish už aj pri objednaní decovej sódy.

Suchopárkové ako viedenský schnitzel, kde reputáciu ľudomilských chúťok Schindlerovho formátu spasila retrospektívna dejová linka a ostentatívny vklad Helen Mirren na osvedčene úctyhodnej úrovni. Zvyšok predstavuje nalinajkované ukájanie nad ľudskou krivdou menom holokaust, ktorá už nespočetne krát dojala v edukatívne ohromnejších dielach. Keď už naháňame umenie za chvost, nech žmýka zmysly nad rámec biologickej únosnosti aspoň hudba a kamera. Spoľah na dôchodkyňu a miliónový námet sú slabé esá vo fraku na to, že exteriérovo účinkovala filmogenická Viedeň. S polovicou rozpočtu by vystačil aj Time Square a hodinový dokument na Discovery Channel s coverom My Heart Will Go On od Conchity Wurst.

Trend pokračovateľov úspešných debutov, ktorí prešľapujú pri tom istom pisoári a držia v rukách tú istú dĺžku a hrúbku humoru (alebo iný copyright na úspech), pri čom jednotku nepreštia, pokračuje aj v prípade Ted 2 vs. Giovanni Ribisi. Macík z našľahaného tempa ikonických, smiech berúcich, sloganov ubral etc., ale v porovnaní s predchodcom dostane divák +/- rovnaký materiál. Čo možno Ted neutiahol po prednesovej stránke, dokonale, opakujem dokonale (!), rozkopal zostupné ambície v hodnotení zákulisnými parodickými narážkami a cameami. Zadosťučinenie síce neprišlo v prípade zhulenej Mily Kunis, ale Amanda Seyfried obstála k spokojnosti, aj keď pohľad na ňu bolí sťa zaschnuté semä vo firhánku.

Explozívna nálož akcie, že aj vylodenie v Normandii vyznie ako nevinná barbecue párty anglo-germánskeho Klubu nevybuchnutej munície. V dnešnej dobe kolosálnych rozpočtov už s prstom v nose a na počkanie produkujú 3D inžinieri vizuál šialených rozmerov, ale o nesmrteľnosti rozhodujú maličkosti a Mad Max ich šialene zvládol. Celková skulptúra vizuál-kamera-zvuk-výprava funguje beštiálne ako cigánske počatie a v tomto smere Maximus Šialený posúva hranice definície postapokalyptického žánru. Operácia jednou rukou na úrovni tuctovej seansy vyslúžilých scenáristov vyvstáva ak sa Maxovi pozrieme do duše. Ale šľak to traf, že vykráda Waterworld, či iné neinvenčné sračky. Práve Mad Max rozšíril obzor kino zážitku na nový level, bez toho, aby ste mali pocit sfilmovanej videohry.

V neprospech priaznivých ohlasov hovorí plejáda plienenia v skvostnejších hroboch. Komediálne Melissa McCarthy zviera bránicu v kŕčoch v The Heat, dokonale odviazaná karikatúra na tajné 007 služby devastovala prednedávnom v mene Kingsman a ťažko mi prichodí hodnotiť pán Stathama, keďže odrecitovaním replík na spôsob Chuck Norris style vyznela jeho prítomnosť pálčivo dehonestujúco. Ušľachtilé momenty by ste hľadali ako mliečne zuby v ústach Jeho Veličenstva, ale nepochybne záblesky akostnej komédie nechýbali, len v tomto prípade nešlo o také vyhúlené Vianoce ako indikovalo viacero dymových signálov.

Blockbuster roku 2014 v kategórii absolútny blockbuster. A jeden z najlepších vôbec (za poslednú dekádu určite). V kine videné z čírej letnej nudy, ale to devastačné nadšenie potom... Odpisovaný Cruise ma zase navnadil na vedecko-fiktívnu cirkulárku, ktorú mi praštil do ksichtu aj s výkladnou skriňou, v ktorej útrobách sa vlnila Emily Blunt. Tá oplýva esteticko-hereckou stávkou na istotu a to mi verte, že táto dievčina by nesklamala ani v remakoch G.I. Joe či Runaway Bride. Všetko zapadlo dokonalou súhrou poskladanej Rubikovej kocky do 5 sekúnd a mne osobne do gusta nedosolili mimozemské príšery, ale vzhľadom na atraktivitu humanitnej vetvy príbehu, nech im je po druhom pokuse odpustené. Hustotou akcie kinematografický klon legendárnej hernej mäsiarčiny Gears of War. Sweeeeet!