Nellaron

Často sa stretávam s názormi ľudí, ktorí Interstellar považujú za priemerný film. Po hlbšej diskusii sa dostávame k tomu, že film proste nepochopili. Prelínanie času, odlišné vnímanie času na inej planéte - nie každý toto spracuje a vo výsledku film zatratia. Napríklad moja manželka toto nevie, nechce sa jej riešiť časové machinácie a film považuje za blbosť. V skutočnosti prináša Nolan ohromné Sci-Fi, ktoré je hodnotovo na úrovni najlepších Sci-Fi filmov od R. Scotta. Lenže nad filmom Interstellar treba aj premýšľať a pochopiť ho. Vizuálna stránka filmu je na jednotku, rovnako ako hudobná.

Film som prvýkrát videl ako teenager, kedy som mal všetko v p*** a jedinú starosť som mal o svoje ego a cigarety. Zelenú Míľu náhodou pozerali moji rodičia v telke a ja som nemal na výber a znudene som film pozeral s nimi. A vtedy sa stalo niečo, čo som dovtedy nezažil. Reval som pri filme ako dážď. Žiaden film ma dovtedy nedojal. Film som si opäť pozrel po 10 rokoch, a emócie z neho sa ma zmocnili v rovnakej miere, ako keď som ho pozeral prvýkrát. Určite ste si už prečítali, že film má výborné herecké obsadenie, výbornú atmosféru, atď... a to je všetko pravda. Lenže pre mňa film prináša najmä hlboké odkazy, ktoré platia dodnes. Tento svet je zlý, a aj to málo dobra si sami zničíme. Jeden z najlepších filmov v rámci žánru vôbec.

Vyššiemu hodnoteniu filmu bráni príliš jednoduchý, a trochu nelogický scenár. Hlavná hrdinka prichytí priateľa v chúlostivej pozícii a naštve sa. O tomto je celý film. V reálnom svete by prichytený priateľ všetko vysvetlil minimálne cez email, keď sa už inak skutočne nedalo, čím by celý problém skončil. Lenže na druhej strane mám veľmi rád herečku Veroniku Khek Kubařovú, takže som prekusol priamočiary scenár a film si užíval, dokonca som sa aj pár krát zasmial.

Úvod filmu sa mi podobá na Drtivý Dopad. Študentka náhodne objaví obrovský asteroid, ktorý má naraziť do Zeme. Lenže od tohto momentu je spád udalostí vo filme Don´t Look Up diametrálne odlišný. Vedcov nikto nepočúva, pretože súčasný svet viac zaujíma počet zhliadnutí videí na sociálnych sieťach a počet lajkov. A to do takej miery, že si nikto neuvedomuje hrozbu vyhynutia ľudstva. Keby niekto prišiel s rovnakou témou pred 15 rokmi, nikto by film nechápal. Lenže dnešná realita je skutočne o sociálnych sieťach, influenceroch a lajkoch. Tento film výborne vystihuje absurditu súčasného sveta zaslepeného sociálnymi sieťami, ktorý nevidí reálne problémy. Vo filme sa mi veľmi páčil špecifický strih scén a tiež mikro zábery krás tejto Zeme. Režisér v správnom pomere dávkuje dramatické prvky s komediálnymi a taktiež s napätím. Bavil som sa od začiatku až do konca. Páči sa mi, že koniec filmu nie je ponechaný neurčito na ilúziu diváka, ale dotiahli ho až do konca. Leonardo DiCaprio podľa mňa zvládol svoju úlohu rozpačitého vedca výborne. No a Cate Blanchett vo svojich súčasných 52 rokoch ako MILF je neskutočná.

Prvý krát po dlhej dobe sa mi stalo, že som nedopozeral diel seriálu. Fear the Walking Dead bol počas prvých dvoch sérii výborne rozbehnutým seriálom, ale vo svojej piatej sérii dosahuje absolútne dno po stránke scenáristickej, dejovej a aj logickej. Jednotlivé diely neposúvajú celkový dej žiadnym smerom. Mám pocit, ako keby tvorcovia nevedeli, o čom bude nasledovný diel, tak z toho spravili zmes vystrihnutých rozhovorov z iných častí. Postavy idú od nikiaľ nikam. Vlastne som aj zabudol, o čo v danej sérii išlo. Tento stav navyše negatívne umocňujú časté a dlhé zábery roztrasenej kamery v tesnej blízkosti tvárí hlavných hrdinov. Zrejme ide o snahu o dramatický záber, ale efekt je presne opačný. Pokiaľ si už začínam želať, aby jedného z hlavných hrdinov konečne pokúsal nejaký zombie, asi niečo nie je v poriadku.

Na tomto filme ma hneď v úvode uchvátilo drsné podanie tvrdej reality bežného života hlavnej hrdinky, ktorá sa vracia do životného kolobehu po odpykaní si 20 ročného trestu za mrežami. Bez omáčky, bez pátosu, a zároveň bez peňazí a normálneho bývania. Doslova je z filmu cítiť rybí zápach a každú novú modrinu na tvári Sandry Bullock, ktorá mimochodom zvládla svoju rolu výborne. Práve drsnosť je hlavným charakteristickým prvkom filmu. Režisérka postupne odhaľuje cez retrospektívne pasáže celú pointu filmu, čím sa eskaluje napätie. Je len trochu škoda, že drsná nátura filmu nevydržala až do samotného záveru, ktorý by som si vedel predstaviť inak. Tento film však nie je len o deji, ale aj o hudbe. Hans Zimmer a David Fleming ušili filmový kabát doslova na mieru. No a klavírová verzia piesne Everything In Its Right Place od Radiohead počas jednej scény vo filme prináša čerešičku na torte a zimomriavky na chrbte nie jednému hudobnému nadšencovi. Film V nemilosti predstavuje pre mňa jedno z najväčších pozitívnych prekvapení na záver roka 2021.

Pôvodný Matrix bol charakteristický pre svoj príbeh, efekty a hudbu. Najnovší Matrix Resurrections zaostáva za svojim predchodcom vo všetkých aspektoch. Ak si uvedomíte, že Matrix spred 20! rokov má lepšie vizuálne efekty, ako tento nový film, tak určite tu nie je niečo v poriadku. Zabudnite na ohromné bojové scény z prvých troch Matrixov. Zabudnite na úžasnú naháňačku na dialnici z Matrix Reloaded. Dokonca ani spomalené zábery neohúria. Pôvodná trilógia bola zahalená do svojho charakteristického zeleného filtra, mala svoju dušu. Nový Matrix toto všetko vynecháva a ja som mal pocit, že sa pozerám na prvotnú, nedokončenú verziu filmu, na draft, ktorý ešte neprešiel nejakým post processingom. Príbeh je bohužiaľ rovnako slabý. V prvej polovici sa až príliš často vraciame prostredníctvom ukážok do pôvodného Matrixu. Hoci to bolo z počiatku zaujímavé, frekvencia odkazov do pôvodného Matrixu bola tak veľká, až mal človek pocit, že nový Matrix Resurrections si nevie vytvoriť svoj vlastný príbeh. Čo je vlastne aj pravda pretože ten je príliš priamočiary.  A chýba mi Don Davis. Ten nasadil hudobnú latku príliš vysoko a Klimek s Tykwerom na ňu nedosiahli. Snažili sa vôbec? Kde je grandiózna hudba pri pohľade na liahne, alebo pri bojových scénach? Hudobný doprovod vôbec nevystihoval scény.  Svoje celkové sklamanie neskrývam, a pokračuje až do samotného záveru filmu, ktorý mi prišiel skôr ako “behind the scenes” scéna, a nie ako záver niečoho tak kultového, ako Matrix. Veď mi pri nej bolo do smiechu. Pri pôvodnej trilógii som ostal ako prikovaný, s úžasom a otvorenými ústami.  Veľmi som fandil Lane, a nedal som na prvotné recenzie, ale bohužiaľ, pozitíva sa hľadajú ťažko. Tri hviezdy dávam z úcty k hlavným hrdinom, pretože vidieť Nea a Trinity spolu po 20 rokoch poteší vždy, ale film ako celok to nezachráni.

Som rozčarovaný z nízkeho hodnotenia tohto filmu a kritiky na Trošku. Každý má samozrejme právo na svoj názor. Z pohľadu filmárčiny určite nejde o veledielo, ale skúsme sa na komédiu Slunce, seno, jahody pozrieť inak. Predstavme si, že by film nikdy nevznikol. O koľko hlášok by sme prišli? Koľko kultových scén by nikdy nevzniklo? Veď Helena Růžičková, hoci excelovala v množstve iných filmov, sa našla práve v postave Škopkovej. Pre mňa osobne je komédia Slunce, seno, jahody synonymom leta a obrazom dedinského života, ktorý Troška výborne vystihol. Ja za tento film Troškovi ďakujem, že vznikol. Pozeráme ho niekoľkokrát do roka a vždy s rovnakým nadšením.

Rozprávky vždy dotvárali naše detstvo a každý z nás má k nim svojský vzťah. Každý má “tú svoju”. Mojou najobľúbenejšou bola a je Perinbaba. Ide o tak nezabudnuteľnú rozprávku z viacerých dôvodov. Originálny príbeh, démonickosť niektorých postáv (Valerie Kaplanová, nech je jej zem ľahká, by vyplašila aj v dnešnej dobe nie jedného dospeláka) a špecifické rozprávkové prvky, ktoré vo mne ostali dodnes (premena tváre Zubatej zo starej na mladú). Vo mne však Perinbaba rezonuje aj vďaka strašidelnej hudbe a chrapľavému hlasu Ľudovíta Reitera. Všetky tieto elementy sa spájajú vo zvláštnej atmosfére, ktorú dokáže vytvoriť asi len Jakubisko. Pre mňa ide o vrcholný film Vianoc.