Antaeus

Je zaujímavé, že na mňa pôsobia staré horory desivejšie, než nové. Je teda pravda, že zasa toľko som ich nevidel, ale v tomto jedinom prípade to platí. Asi to bude tým, že na pomaly 30-ročné latexové masky sa dá siahnuť, zatiaľ čo na digitálne vypiplané efekty nie. A to má svoje čaro. Najmä pre milovníka múzeí, akým bezpochyby vo svojom veku som (istota je istota. Jeden nikdy nevie, kde nakoniec skončí. Tak je dobré to mať urovnané na každej fronte). K filmu toľko, ze som videl tento originál až po remejku a musím povedať, že pôvodnou verziou som bol milo potešený. Na to, koľko to má rokov, sa s tým Raimi vôbec neserie a ide na vec pekne zhurta. No a záverečné obliehanie chatky.. Brr.. To bolo fakt desivé. Najmä tie gejzíry všakovakého všeličoho vytekajúce zo všelijakých otvorov vo všakovakých farbách..

Technicky a herecky dokonale natočená reklama na potrebu boja proti démonom, satanovi, čertom, ježibabám, santa clausovi a všetkému nekresťanskému (okrem cien chleba). Byť to spektákl ála Holýúd, plná pálka je istá. Mne ale pri duchárčine "podľa skutočnej udalosti" neustále vŕta hlavou to kacírske: "a pomohli by mi aj symboli napríklad judaizmu, budhizmu, či islamu? A odriekávaním tóry či koránu by sa mi podarilo upokojiť epileptický záchvat rovnako dobre, ako to dokáže biblia?" No a kým odpoveď nedostanem, budem musieť aj tento film (I keď perfektne natočený) brať iba ako už spomínaný amalker (jú, toto je napísané naozaj záhadne, priam démonicky)..

..a namiesto komentáru napíšem iba, že dúfam, že natočia dvojku. Wahlberg je hovado (v tom dobrom význame) a Washington mu v tom skvelo asistuje. Parádna zábava a už vážne netuším, čo tu odporníci kritizujú. Oddychovka ako má byť.

A mne sa to páčilo! (Pre kritiku si prečítaj iný komentár.) Banda zabezpečených Bárbin a Kenov filozoFUJe v myšlienkovom experimene nad tým, kto je a kto nie je hoden prežiť a prečo. Nič prevratné sa síce po celý čas nedeje, ale atmosféra apokalypsy je podarená. Byť paranoik, dokonca by som tvrdil že nie nereálna. Miestami tam síce filozofujú nad myšlienkami typu "keby stolica bola cukrom, kadili by sme si do kávy?" a podobne, no ja som si film namôjveru užíval. Učiteľ bol "vychcánek", leč malo to svoj význam. Posledná voľba o tom, kto bude žiť, bola zaujímavá. Nenapadlo ma takto uvažovať. Týpek s vlastným háremom (i keď podľa zadania úlohy s defektnými spermiami) si to tiež pekne ustlal. Filozoficky vzato.. Páčila sa mi otázka:"je medzi filozofiou a reálnym životom rozdiel ako medzi masturbáciou a sexom?". Ozaj.. Je v tom rozdiel?

Asi polovica filmu (tým myslím pasáž, kedy sa ex-spiderman snaží zistiť najprv niečo o špekuláciách na burze, potom niečo o svojom susedovi), bola vskutku pútavá. Dokonca som odložil bokom aj rozbehnutú kampaň východnej fronty na mobile, aby mi niečo nedajbože neuniklo. Druhá polovica ale už bola iné kafe. Priamočiara ako Schumiho kariéra v efjednotke. To ma trochu sklamalo, čakal som rafinovanejšie finále. S hudobným podmazom som sprvoti chvíľu bojoval (asi 3 minúty). Ale nakoniec som si povedal "No a kurva, prečo nie?" Tarantinovi som zožral hip-hop vo westerne, prečo by mi tu mala vadiť elektronika na začiatku 20-teho storočia? A tak som sa demokraticky a jednohlasne uzniesol na tom, že sa mi hudba páčila. Atmosféru hýrenia, márnivého života nafúkaných zbohatlíkov a celkového kontrastu nesmiernej chudoby a extrémneho bohatstva to malo fajnovú, priam až komixovú. Výprava celkovo stojí fakt za pozornosť. Po celý čas som sa napriek nedostatkom slušné bavil. Tak prečo iba za 3? Pretože vo filme nebolo prakticky nič, kvôli čomu by som ho v blízkej dobe chcel vidieť zas.

Napriek môjmu hodnoteniu faktom ostáva, že ma viac-menej nezaujíma osud hlavných postáv, ale rozprávku mám kvôli čertovi a hastrmánkovi. Čo je trochu trapas. No i tak, keď to beží v krabici, neprepnem.

Až na niekoľko sračiek (občas doslova) vynikajúca zábava. A to pritom nie som fanúšikom podobnej "zábavy". A ako málo stačí na lístok do neba.. Celý život môžeš byť sráč najhrubšieho zrna, potom v súdny deň nejaká tá sebareflexia, obeta a hajde už sa vezieš modrým expresom do Edenu. Alebo sekaj dobrotu a máš rezervačku vopred a bez stresu. Jedného by to až primelo chodiť v nedeľu do kostola. Alebo ho to od onej návštevy odradilo. Záleží od toho, na ktorej strane spektra sa dnes nachádza..

Tak.. a Indy už nie je jediný, kto má pozitívne skóre s atómom.. Vyslovené výhrady voči filmu (v rámci žánru) nemám, ide jednoducho o to, že mix samurajov, nindžov, robotov, mutantov, jakuzy, atómovej bomby a ďalšieho všakovakého všeličoho už bol na mňa trochu moc. Nabudúce by mohol Rosomrák po boku Britov nakopávať rite kmeňu Zuluov alebo by nám mohol ozrejmiť tajomstvo Tunguzského meteoritu. Inak je Rosomrák natočený pekne, je nasraný a tentokrát dokonca i zraniteľnejší, ako inokedy, no napriek tomu sa vrhá do boja pohlav(n)e a je tak aj trošičku krvavý (a krvácajúci), čo poteší.

Apsolútne ňeškodná rospráuka pre deťy. Farebný slimáčikovja, slimáčie komando (juu, to bolo husté), príbech, ktorí som pochopil aj ja.. A tých 90 minút si aňi ňefšimneťe.

Film, v ktorom sa prakticky po celý čas NIČ nedeje, no i tak ma dokázal na dve hodiny úplne pohltiť, si plnku zaslúži. Fenix a jeho osamotený život sú na zamyslenie. Nevidíme to snáď už dnes? Po ulici chodiaci entity baviace sa sami so sebou, majúce na fejsbúku 200+ priateľov a pritom nepoznať ani jedného z nich? Pochybujem, že decká dnes dokážu komunikovať s niekým živým, pretože keď sú s niekým v spoločnosti, esemeskujú o dušu s niekým, kto pri nich nie je. A keď sú s ním, pre zmenu píšu tomu prvému, ktorý je teraz ďaleko. Ako Joachim, ktorý chodil na prechádzku s "mobilom". A keby som vedel, čo to znamená "artový film", napísal by som, že toto je niekde uprostred medzi popkornom a oným arstom. Beriem to. Ale smutné na celom filme je, že nakoniec ani nemusí ísť o fikciu..