Antaeus

Rozprávka, v ktorej sa tichý a plachý vedátor po nasraní mení na zelenú obludu veľkosti dodávky, ktorá si v amoku pohadzuje v púšti abramsami len tak, na skrátenie dlhej chvíle a ľudia tu riešia nejaké TRENÍRKY? Buchol by som sem smajlíka, ale zaprisahal som sa, že sa im budem vyhýbať. Film je úžasný v tom, že sa snaží VYPADAŤ ako komix, nie ako film natočený na MOTÍVY komixu. Príbeh je jednoduchý (maj na pamäti, že sa stále jedná o komix, nie o drámu), no napriek tomu príjemný. Akcia fajnová. Postavy (ako to už v rozprávkach býva zvykom) čiernobiele. Jediné, čo mi bráni dať plnú pálku (medzi komixami ide ale i tak jednoznačne o klenot, už len vďaka vizuálu) je posledná polhodina. Film strihnúť po 100 minútach a plnka je istá.

Hm.. Tak naprvýkrát som sa asi málo sústredil, alebo čo.. A aj keď dej sa dal bez väčších problémov predpovedať s presnosťou predpovede počasia, bojové scény boli na mimoriadne slušnej úrovni a väčšinu rán som prežíval. Bojové umenie celkovo bolo veľmi uveriteľné, navyše sem-tam sa blysla nejaká tá myšlienka o vlastenectve, rodine, priateľstve atď atď.., takže vskutku podarený karate filmík.

Úvodom sa chcem ospravedlniť všetkým obstarožným dámam, ktoré napriek svojmu pokročilému veku ešte nestihli poznať teplo mužského lona ako aj každému prejemnelému, šarmom a gráciou idolu všetkých mužov, princa Čárlsa, oplývajúcemu mužovi, ktorých by mohli moje ďalšie slová hlboko a nezvratne zasiahnuť, ale čo sa filmu týka, proste nemôžem inak, než dodať: kurva, to bola jazda!!! Srať na logiku a nejakú hĺbku príbehu a podobné "čojaviem". Medzi toľkú akciu, zábavu a skvelé scény ich beztak nebolo kam narvať. Vychutnával som si každú minútu, ako keby bola mojou poslednou filmovou minútou až do konca a to aj napriek faktu, že najmodernejšej lodi federácie velila banda adolescentných chuligánov, ktorí mali skúsenosti maximálne v boji s uhrami, než s Romulánmi. Nuž ale čo na tom? Každý bol predsa raz mladý, že áno.. teda predpokladám?

Mimoriadne originálny nápad, skvelá atmosféra a veľa veľa bezsenných nocí, keď mi ako decku rodičia dovolili na to čumieť (moja detská fantázia si po dopozeraní začala žiť vlastným, značne bujarým životom). K tomu nehynúci saundtrek a výsledok môže byť dnes jediný: skvelá zábava. Zbytočne tu budem opisovať čokoľvek navyše. Kto nepozná krotiteľov, nech si vymaže účet z tejto databázy.

Pred písaním už nebudem čítať komentáre svojich obľúbencov. Už zas mi vyfúkli prakticky všetko, čo som chcel napísať. No ale i tak.. Atmosféra, cudzia planéta, samotná loď Prometheus, všetko bolo veľkolepé, pútavé a tie zdroje na tom boli pekne vidieť. Sem-tam viac-menej stupídne konanie postáv (si na cudzej planéte v cudzej jaskyni v cudzom prostredí, nemáš poňatia o miestnej flóre ani faune, tak prečo by si si nedal dole prilbu skafandra, keď prístroje ukazujú, že by si mohol, však? Prípadné mikróby hore, či baktérie dole.. Alebo ak sa na teba čosi rúti, uhneš do strany či budeš bežať rovno?) som ochotný odpustiť pre niečo iné.. Počas sledovania som totiž občas mával niečo ako dežavu. Akoby som už niektoré pasáže videl. A keď som už-už mal dojem, že viem kde, strih a ten pocit sa vyparil, aby sa o chvíľu ukázal zas. Ku koncu sa už film týmito skutočnosťami ani netajil a stále viac a viac ukazoval svoju.. hm.. inšpiráciu. Záver bol potom už len potvrdením toho, čo bolo v tom čase prakticky jasné. Klobúk dolu, pekná nadväznosť na staršieho filmového bračeka. Aj keď od inej maminy, ale ocino je rovnaký, takže ono požmurkávanie na diváka považujem za cielené a nie za parazitovanie na svojom vlastnom diele.

Podľa "skutočných" udalostí, či nie, nuda to nebola. Film neurazí, nie sú v ňom vyslovene trápne scény. Ale pri sledovaní i tak odporúčam zajedať niečím slaným, niečím netradičným, napríklad.. Populárnou kukuricou! (Popkorn, pre neznalých). Je to z dôvodu, že film je tak sladký, až som mal na konci pocit, že už sa mi kazia zuby. Filmový diabetici preto pozor! Po dosledovaní majte po ruke potrebnú dávku celuloidového inzulínu v podobe napríklad Predátora.

Dej v skratke: Pokus. V laboratóriu. Zlyhanie. Vznik čiernej diery. V pivnici onoho laboratória (prečo by vznikla v miestnosti pokusu, to je predsa nelogické, že?). Umiestnenie laboratória: centrum preľudnenej metropoly (jasné, nie? Kam inam by vláda postavila urýchľovač častíc, pravda?). Bytosť: z inej galaxie. Požierajúca elektrinu. Riešenie: hoďme na to celé atóm, ten vyrieši všetky problémy. Civili-necivili, mesto-nemesto. Ale miestami som sa aj zabavil. Bolo to onými neskutočnými dialógmi. Príklad: na poznámku "Tie veci sú prepojené!" prišla absolútne nečakaná odpoveď:"Nie sú oddelené!" Brilantná logika dvoch vedc.. ehm.. ľudí v bielych plášťoch. Alebo:"Kde je (nejakémeno)?" Odpoveď:"Nevidela som ho. Ale nevyzeral dobre." Nekomentujem rozpočet ani triky, ide predsa len o dielo, ktorého primárnym cieľom je vyplniť čas čakania na ďalšiu reklamu. Dobojoval som to, pretože som čakal, či to bude taká blbosť, ako som predpokladal. A na moje počudovanie, neostal som sklamaný! Bola. A aby som nezabudol: vedel si, že aj keď čierna diera ma gravitačné pole tak silné, že pohltí aj svetlo a absolútne nič z nej neunikne, tak napriek tomu velice veselo svetielkuje a hrmí? No tak až doteraz ani ja nie..

Že "bitkári".. Banda vyšportovaných modeliek 80 minút filozofuje nad nespravodlivosťou života, aby sa posledných 20 minút po sebe spotení (nie, nejde o preklep, po celý čas je reč o chlapcoch) váľali pred očami nadržaných stredoškoláčok a (no kto by to čakal!) aj stredoškolákov. Prečo? No lebo ich približne šestnásťročný kamarát organizuje na profesionálnej úrovni silno ilegálne zápasy neprofesionálnych tiežbitkárov, ktoré rovno aj strímuje na net. Ach bože.. Viac akcie bolo aj v Karate-kidovi. Jedna jediná scéna naozaj stála za to: scéna, kedy sa Mišo Jaj Biely sám zhostil úlohy bitkára. A to je na film s takýmto názvom pramálo. Keby aspoň tí "bitkári" nevyzerali ako vystrihnutí z tvajlajtu.. A nepomôžem si, ale po celý čas sledovania sa mi hlavou preháňal potenciálny názov ich telocvične: Fajtklub Modrá ustrica. Myslím, že by to perfektne vystihlo podstatu diania na obrazovke. A to som ešte nespomínal fakt, že nech sa títo adolescenti rúbu do hlavy akokoľvek silno, krvi sa nie a nie dosekať. Raz darmo, americkí stredoškoláci sú proste tvrdí borci, ktorí na každom rohu počujú neplnoleté pipiny štebotať o tom, ako strašne moc sú títo spotení športovci seksy.. Ruky preč, toto je strata času.

A ja už len z princípu napálim plný počet! Plánoval som šupnúť 4, ale keď vidím, aké náročné je dnešné publikum, povedal som si, že nejaká pätočka hore-dole tu tomu neublíži. Ale, žiaľ, ani nepomôže. Ja niekedy ľuďom nerozumiem. No dobre, rozumiem im málokedy, ale tentokrát som celkom mimo. 64%? To fakt? Nenáročný scenár v luxusnom kabátiku akcie a špinavostí. Čo viac si priať? Kdejaký Džony Rambo je označený za klasiku a toto sa podľa rovnakých otporníkov potáca na hranici priemernosti? Akcia je pritom jedna báseň, Džejson vo vynikajúcej forme. A keď už sme pri špine.. Toľko špinavcov pokope som nevidel ani pri mimoriadnom zasadaní vlády. Tu nebol čistý nikto, nebolo koho ľutovať ani komu fandiť. Rúbanica ako "za starých časov", kedy detaily, ako kupríkladu scenár, nikoho nevzrušovali, ale kde išlo o čistú a nefiltrovanú akciu. Rusi, triády, skorumpovaní fízli. Streľba, žiadne výbuchy (to som obzvlášť ocenil!), niekoľko vychytávok, ktoré mi prišli, namôjveru, veľmo po chuti. Kupríkladu že sa hneď úvodom neplytvalo drahocenným časom a "blbosti", ako povedzme príčina všetkého utrpenia frajera Ľjuka, boli vtesnané do zopár scénok a niekoľkých viet. A keď bolo povinné klišé odbavené, už nič nestálo v ceste otcovským pudom Ľjuka pri záchrane osamoteného dievčatka. No povedz.. Veď kto už by len nenasadil krk proti tripartite: triády-ruská mafia-skorumpovaná polícia pri záchrane cudzieho čínskeho dievčatka prenasledovaného tuctami metrákových Rusov a približne miliardou sociopatických číňanov?

Tak, čo to tu máme? Upír Edo v "serióznom" spektákli. Pre "zmenu" romantickom. No našťastie sa po pľaci nemotá sám a tak mala táto "roudmúví" šancu osloviť každého nežného Romana Tyčku. Pekná výprava. A to na každej stanici! Niekde dokonca hrala hudba! Principál Waltzčík nám predstavil svoju víziu komunikácie s odbormi a nutno dodať, že má obrovský potenciál. Význam slovného spojenia "si vyhodený" posunul na doteraz nepoznanú métu. Pani Waltzová mala rada zvery a podľa toho to napokon aj dopadlo. Priznám sa tu babsky (nie, slzička sa nekonala, padavky), že som si to vskutku užíval. A ani Edo mi nejak nesal krv. A aj keď som neustále v napätí očakával, kedy sa nežne nakloní ku najbližšie sa nachádzajúcej dievčine a s nekonečne hlbokým pohľadom jej nesmelo prezradí: "Drahá, mám tajomstvo. Počas splnu sa mením na homodlaka" musím priznať, že v jednom zábere dokonca vyzeral ako muž!