MM_Ramone

Veľká cena Eurovízie - Absolutný úpadok, dekadencia hudobnej kultúry. Speváci, speváčky, interpreti a kapely, ktoré sa zúčastňujú tejto archaickej show nemajú vôbec žiadne umelecké cítenie. No ako by sa len dalo objektívne súťažiť v hudbe? Veď je tak rôzna, tak individuálna a má toľko podôb. Každý kto je obdarený talentom a robí ju od srdca je jedinečný. Nepotrebuje sa s nikým porovnávať. Lenže takých umelcov na Eurovision Song Contest neuvidíte. Tejto pochybnej medzinárodnej súťaže sa za posledné roky zúčastňujú len snaživé nuly, ktoré by sa radi zviditeľnili aspoň touto formou. Tento rok bol uporiadateľskou krajinou mocný Azerbajdžan a našu Slovenskú republiku hrdo reprezentoval Max Jason Mai alias finalista Česko-Slovenskej SuperStar 2009 Mirko Šmajda. Totálny odpad!

Spevák, textár Michael Kocáb a hudobný skladateľ, gitarový mág, Michal Pavlíček zložili v roku 1988 skladbu "Já rasisty nikdy neměl rád". Spieva sa v nej: "Tváril jse nekompromisne, a nakonec do ucha náušnici jsi dal.. Ať kdo chce co chce jsi ríká, ten mládenec, měl vlastní názor a to bych bral. Až na to že..! Opakem pravým pak slušný, student byl. Nervy a potíže nedělal. Vážne a rozumne mluvil, púsobil, šel svojí cestou a to bych bral. Až na to že..! Jak jeden, tak druhej, jse pravdepodobne bouchli do hlavy. Teď blábolej a skučej, že se žlutejma je žít už nebaví! Slušný pán středních let též jse, vybarvil. Mravnost ve všech pádech skloňoval. Když došlo na věc, rázne jse postavil: "Ty žlutý, šikmookí bych hnal!" Ať starej, či mladej, v tom jednom jse vzácně shodnou, že človek je prej jen bílej, že barevný trpet, tu nebudou.. Nebudou! Jo a když jse ptaj proč žaluju. Já rasisty neměl jsem nikdy rád. Jak tupý jsou, o jak je lituju, když nevedí že pýcha predchází pád." http://www.youtube.com/watch?v=v10Bsy8rzBg Toľko umelecké vyjadrenie dvoch špičiek československého art-rocku ku problematike rasovej neznášanlivosti. Ak vás táto téma zaujíma hlbšie, určite sa veľa odpovedí dozviete práve v dokumente televízie BBC "Dejiny rasizmu". ***

Inšpektor Los Angeleskej polície Columbo sa postupom času prepracoval na pozíciu môjho najobľúbenejšieho seriálového, televízneho detektíva. Nie je to žiaden neohrozený akčný hrdina. Už vôbec nie vyšportovaný krásavec. Nedisponuje takmer žiadnou policajnou autoritou. Svojou vyzážou a oblečením by skôr zapadol do útulku pre bezdomovcov, ako na oddelenie vrážd. Jazdí na starom, hnusnom Peugeote a neustále obťažuje svoje okolie tlejúcou cigarou. Pôsobí nerozhodným, submisívnym dojmom. Pod týmto všetkým sa však v ňom skrýva geniálny, pozorný vyšetrovateľ s citom pre detail. Dokáže páchateľa ukolísať predstieranou naivitou a popri tom ho lapiť do umne zosnovanej siete nezvratných dôkazov. ****

Zohratá moderátorská dvojica, Elena Vacvalová a Oliver Andrásy, v politicko-satirickej talk-show. No nič moc. Nebavilo ma to. Nemalo to šťavu. Naši vševediaci slovenskí politici sa mi rokmi už tak znechutili, že vôbec nemám na podobné relácie chuť. Občas vedel trafiť klinec po hlavičke niektorí z troch humoristov, ktorí pohotovo odpovedali na otázky divákov. Zato z vystúpení imitátorskej dvojice Kajzer, Meluš som až taký nadšený nebol. Vácvalová a Andrásy sú ostrieľaní profesionáli, ale táto ich "Dereš" za moc nestála. *

Obézni, čo obézni?, doslova nechutne vyžratí ľudia robia zo seba blbečkov pred televíznymi kamerami a snažia sa, za pomoci protivnej doktorky Kateřiny Cajthamlovej, zhodiť nejaké to kilo. Chcú začať športovať, zdravo sa stravovať a znova pocítiť radosť zo života. Koľko im vydrží toto odhodlanie, kvôli ktorému sa zosmiešnili pred celým národom? Alebo to robili iba pre peniaze? Kam to speje? Na čo sme ochotní sa ešte pozerať? Verím, že už čoskoro zhliadneme, na niektorej z komerčných televízií, novú reality show o ťažkom alkoholikovi, čo chce prestať slopať, možno o narkomanovi, ktorý by rád skoncoval po rokoch s heroinom. Alebo hodia osprostelému televíznemu divákovi ešte niečo zvrátenejšie? Určite čosi také vymyslia. Ale pamätajte priatelia, že „Ste to na čo sa dívate“ a nie to, čo jete. *

Mám rád svet živočíšnej ríše. Zvieratá sú častým a vďačným objektom môjho záujmu. Preto som si myslel, že ma bude rovnako zaujímať aj sledovanie relácie, v ktorej sa snažia jej tvorcovia vzostupne zoradiť rôzne druhy zvierat podľa jedného určitého kritéria. Potom na záver vyhlásia absolútneho víťaza v danej disciplíne. Lenže výsledné spracovanie už nie je až také uspokojivé. Zdá sa mi, že veľmi často porovanávajú neporovnateľné. Tiež viacere údaje, ktoré vydávajú za jasné fakty mi moc nesedia. Uznávam však, že ako fiktívny, pseudoprirodovedecký dokument to je originálne. **

Dvojhodinové živé vystúpenie legendárnej pražskej pub-punkovej kapely Tři Sestry, ktoré odohrali pri príležitosti dvadsiateho výročia ich vzniku. Pripravili pre svojich fanúšikov fakt parádnu show. Zahrali dobre zvolený výber známych skladieb, pozvali bývalých členov a dali priestor aj svojim spriazneným hudobným hosťom. Nastúpili vo výbornej forme a predviedli obdivuhodný výkon. Ich karieru sledujem prakticky od samého začiatku. Preto ma tento jubilejný, nadupaný koncert velice potešil. Trom Sestrám prajem, aby im to takto perfektne šlapalo ešte aspoň ďalších dvadsať rokov. Old Punks never die! *****

Rád čítam, ale slovenský prozaik, básnik a autor literatúry pre deti Vincent Šikula ani zďaleka nepatrí medzi mojich obľúbených spisovateľov. Taktiež si s radosťou vypočujem aj dobrú hudbu, no dychovka mi je úplne cudzia. Takže už len z týchto dvoch faktov vyplíva, že snímok "Otec ma zderie tak, či tak" ma nemal čím osloviť. Malý Vinco, chalan z dediny, žiak základnej školy, čo sa učí hrať na heligón a silou mocou sa chce presadiť v miestnej dychovej kapele ma nezaujal, ani nepobavil. Tento film je inak celkom podarenou adaptáciou Šikulovej knihy "Prázdniny so strýcom Rafaelom", ktorú napísal v roku 1978. **

Martin Kukučín, vlastným menom Dr. Matej Bencúr, je najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu. Poviedku „Keď báčik z Chochoľova umrie“ napísal v roku 1890 ako svoju štvrtú knihu. Presne o sto rokov neskôr, čiže v roku 1990, bola prevedená do filmovej podoby. V réžii Pavla Haspru a za účasti skúsených hercov vznikla obstojná televízna adaptácia, ktorá iste dobre poslúži študentom stredných skôl, čo sa nedokážu prinútiť k čítaniu povinnej literatúry. ***

Veľmi rád čítam diela ruských klasikov. F.M.Dostojevskij, A.P.Čechov a L.N.Tolstoj sú pre mňa géniovia nie len v oblasti literárnej tvorby, ale rešpektujem ich aj ako veľkých mysliteľov, filozofov a vizionárov. Umelci, čo vedeli rozpitvať ľudskú dušu až na samú jej podstatu. Za najlepšiu knihu Leva Nikolajeviča Tolstoja dodnes považujem dvojzväzkový román "Anna Karenina". Preto som sa na filmovú verziu tohoto tragického príbehu hodne tešil, ale zároveň som sa aj trocha obával kvality jeho spracovania. Našťastie sa moje obavy nepotvrdili a bolo mi dopriate zhliadnúť kvalitné filmové spracovanie, ktoré sa striktne pridŕža literárnej predlohy. Pôsobivé, dôveryhodné zobrazenie cárskeho Ruska z konca 19.storočia, perfektné dobové kostímy, profesionálne herecké výkony a skvelá Sophie Marceau v titulnej úlohe vo mne znova vzbudili túžbu siahnúť po pôvodnej knižnej predlohe a vkľude si ju zasa prečítať. ****