Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Animovaný
  • Akčný
  • Dráma
  • Horor
  • Komédia

Recenzie (199)

plagát

Spojenci (2016) 

Najskôr som si myslel, že je to remake Casablanky, ale ukázalo sa, že nie. No sám o sebe to je pre mňa dosť neznámi film na to, že v ňom hrá Brad Pitt. Je to celkom kvalitná snímka, kde je akcia napätie a dráma. Postavy sú sympatické, dobre zahraté, páčil sa mi výber aj tých vedľajších. Prvá tretina filmu je asi najlepšia. Prostredie Casablanky bolo dobre pútavo zobrazené spolu s plánom, ktorý mali naši protagonisti vykonať. Problém tu ale vidím v tom, že to bolo celé dosť uponáhľané. Vzťah medzi hlavnými postavami sa vyvinul behom krátkeho času, na môj vkus, až moc prirýchlo. To na jednej strane, na konci filmu, dávalo mierene zmysel, ale z pohľadu Maxa moc nie. Druhá tretina bola, tentokrát z prostredia Londýna, moc nezaostávala v kvalite. Vzťah sa ďalej vyvíjal, akciu nahradila romantika a spomínaná dráma a prekvapila nás hlavná zápletka. Tá vyvrcholila v poslednej tretine, ktorá sa síce snažila pôsobiť melodramaticky, ale pre spomínaný rýchly vývoj príbehu na mňa až tak silno nezapôsobila. V podstate ten nápad nebol zlý, dej dával zmysel pomerne, nie sú tu nudné sekvencie, len to spracovanie mohlo byť miestami trochu pomalšie čo sa tempa filmu týka.

plagát

Dokonalý trik (2006) 

Perfektný film ako sa od Nolana v podstate aj dalo čakať. Skvelo herecky zahraté v podaní perfektných hercov ako Christian Bale, Hugh Jackman, Michael Caine či Scarlett Johansson. Svojim postavám dali svoj osobitý nádych, vďaka ktorému si ich divák bude ešte veľmi dlho pamätať. Film ako taký mal veľmi zaujímavý a pútavý vývoj. Musím sa priznať, zo začiatku asi prvých 15 minút ma moc nebral, ale našťastie som to hneď nevzdal. Dej je prestrihaný v čase a odohráva sa v podstate  retrospektívne. Je to podobný prípad ako pri neskoršom diele Nolana Oppenheimer. Tu to však nie je až také mätúce, ale treba byť aj tak pozorný. Záver filmu totiž prináša až dych berúci zvrat, respektíve hneď niekoľko zvratov po sebe. Človek ani nestačí spracovať jeden a vzápätí prichádza hneď druhý. A vtedy si vďaka tej retrospektivite uvedomí rôzne spojitosti. Prostredie sa mi páčilo, prelom 19. a 20. storočia má svoje čaro a teda aj vtedajšia spoločnosť. Kúzelníci boli vtedy skutočné celebrity a tento film to úžasne zobrazuje. Davy jasajú a dvaja poprední kúzelníci sa tu doťahujú, kto príde s lepším, či nie až s dokonalým trikom, ktorým divákov ohúri. Jedná sa o záživný filmársky zážitok, ktorý by mal určite vidieť každý.

plagát

Euforie - Série 1 (2019) (séria) 

Konečne som sa k tomu seriálu dostal. Vedel som, že to bude dosť temné, o drogách a sexe, ale aj tak som to nečakal až takéto. Je to také typicky americké, ako z filmov poznáme. Klasická americká stredná škola a žiaci, ktorí sa viac zabávajú ako učia. Ale takéto poňatie som ešte nevidel. Veľmi zaujímavo prerozprávané z pohľadu Zendayi, každá postava tu dostala svoj priestor, v ktorom si prešla veľkým vývojom. Bolo to zaujímavé sledovať. Každý si tu nájde svoju postavu, alebo duo, ktoré mu bude najviac sympatické, ale aj pravý opak, a teda niekoho, kto mu bude vyslovene liezť na nervy. Ale aj tak sa mi páčilo ako každá časť cielila na niekoho iného, no stále sa to točilo okolo jednej hlavnej záplatky. Niektoré časti boli mierne slabšie ako tie druhé, stále sa to však držalo dosť vysoko. Takže druhú sériu nebudem dlho odkladať.

plagát

Krúdovci: Nový vek (2020) 

Pokračovanie sa rozhodne podarilo, len škoda, že sa naň tak dlho čakalo. Ale nadväznosť to v podstate nijako nenarušuje, keďže aj na začiatku je zabezpečené rýchle pripomenutie prvého filmu. Ten bol proste skvelý a pokračovanie mu rozhodne nerobí hanbu. Je tu vidieť, že to má stále potenciál a vedel by som si predstaviť ešte aspoň jedno pokračovanie. Nestráca to tempo aj dobré hlášky s odkazom na súčasnú dobu, ale v podaní praveku. Svet je krásne farebný a plný rôznych šialených vecí od výmyslu sveta. Pribudnú nám nové postavy a rovnako tak aj nové problémy. Len oproti prvej snímke, pokračovanie už nemá takú výpravu. Držíme sa v podstate len na dvoch miestach a pritom, ako som spomenul, má to stále potenciál. Taktiež zápletka nie je až tak dobrá, je pomerne jednoduchá bez väčšieho zmyslu, ale kompenzuje to celkový vývoj vzťahov medzi postavami, ktoré prechádzajú počas filmu ďalším vývojom. Niektoré nápady z minulého filmu neboli už využité, čo je škoda, ale to podstatné zostáva, a teda Krúdovci s ich svojským životným štýlom.

plagát

Duna: Časť druhá (2024) 

Pokračovanie Duny sa rozhodne podarilo. Ide o epické pokračovanie, ktoré obsahuje viac akcie, odkrýva nám ďalšie tajomstvá planéty Arrakis a predstavuje nové postavy, no samozrejme nezabúda ani na tie staré. Zendaya mala konečne viac priestoru, ale cez to všetko nie tak dôležitého ako by som čakal. Myslím to v tom zmysle slova, že zatiaľ čo film sa snaží prostredníctvom nej propagovať, tak nakoniec je tu viac iných postáv, ktoré majú pre vývoj deja väčšiu hodnotu ako ona. Tým samozrejme nepopieram aj jej dôležitosť, len je podľa mňa dosť nadhodnotená. Ďalej Feyd-Rautha bol zaujímavou postavou. Jeho nemilosrdnosť a nevyspytateľnosť boli skvelou vizitkou rodu Harkonnenovcov. Rovnako Baron Vladimir tu pokračoval vo svojom besnení a je veľká škoda, že vlastne všetky tri postavy, spolu s Glossu Rabban, nemali trochu viac priestoru vo filme. Ale uznávam, že stopáž, je už aj tak dostatočná. Konečne sa nám ukázal Imperátor, len opäť sa mi zdalo, že mu nebolo dopriate mať viac času na plátne. Ale ako celok nemôžem tvrdiť, že by tu boli preto hluché miesta alebo niečo také. Pekne postupne každá scéna posúva dej ďalej. Úžasnou bola napríklad tá, keď sa Paul snažil ,,skotiť“ púštneho červa. Tým sa silno posunul celý lore, lebo na toto sa dosť čakalo od konca prvého filmu. Po vizuálnej stránke sa jedná o krásnu snímku, kde sa strieda oranžová so žltou a čierna s bielou. Nádherné sci-fi scenérie sú hádam v každej scéne. Špeciálne efekty tu jednoznačne patria k tej najväčšej kvalite, akú môžeme vo filmoch dnes vidieť.  Oproti prvému filmu malo toto pokračovanie lepšiu gradáciu vývoja príbehu. Prvá Duna totiž v tretej tretine výrazne spomalila, no časť druhá naopak od prvej tretiny postupne naberala na obrátkach a vyvrcholila do záverečného stretu armád, ktorý bol proste perfektný. Do toho pravidelné zábery z púšte kde sa zbiera korenie alebo scény z iných planét. Len niekedy ten vývoj bol paradoxne prirýchli a ja osobne som nestíhal vstrebávať postupnosť deja. Myslel som, že po pokračovaní viac ocením prvý film a v podstate áno. Neviem teraz, ktorý sa mi vlastne páči viac. Sú totiž odlišné. Prvý nám predstavuje prostredie, klany a čo nás čaká. Pokračovanie už priamo rieši podstatné veci a je plné spomínanej akcie. Len som úprimne čakal niečo viac. Bol som v IMAXe a lepší zážitok som si dopriať nemohol, no úprimne ma pokračovanie neohúrilo tak, ako to bolo v ,,proroctve“. Možno opäť po ďalšom filme, ako som písal aj pri predchádzajúcom, sa budem na tento pozerať inak, ale 5 hviezd skrátka nemôžem dať. No v podstate by som mohol, bola to fakt kvalitná snímka po audiovizuálnej stránke, lenže pri tej kombinácií nedostatkov ,ktoré tam z môjho pohľadu vidím, zostanem radšej pri 4 silných hviezdach.

plagát

Million Dollar Baby (2004) 

Pamätám si, že som tento film raz pozeral, keď som bol malý, ale bolo to už veľmi dávno a jediné čo som si pamätal bol záver filmu. Teraz po rokoch som narazil na túto snímku a hneď pri prvom pohľade na plagát som si uvedomil, že to je presne ono. V prvom rade musím povedať, že je to rozhodne zaslúžený Oscar. Clint Eastwood je perfektný režisér a rovnako tak aj herec. Už v roku 2004 bol v pokročilejšom veku a tak je priam neuveriteľné čo dokázal. Vytvoril nádhernú športovú drámu, ktorá hlavne v spomenutom závere trhá srdce. Celý ten priebeh filmu je pekne postupne prerozprávaný a každá jedna scéna na seba skvelo nadväzuje. Vo svojom často temnejšom komornom prostredí bez slnečného svetla, teda v boxerskom ringu, je nám prerozprávaný veľmi pútavý príbeh boxérky, ktorá aj napriek svojmu rodinnému a finančnému zázemiu išla za svojim snom. V podaní Hilary Swankovej bola perfektná a ten Oscar si takisto zaslúžila. Rozprávač filmu Morgan Freeman bol skvelo zvolený. On bol hádam stvorený na takéto vedľajšie role, ktorými svojou vážnosťou skvelo dopĺňa svojich hereckých kolegov a celkovo zvýrazňuje jednotlivé udalosti vo filme. Skvelý je aj ten pocit zadosťučinenia, ktoré postavy v priebehu filmu dostávajú. Postupom sa naši hlavný protagonisti vyvíjajú a vytvára sa medzi nimi silné puto, ktoré sa na konci len utvrdí. Len žiaľ, utvrdí sa nám takou cestou, ktorá asi najviac pridáva hodnote celej snímky. Diváka to môže mierne zničiť, ale to je tá sila kvalitnej drámy. A tak nezostáva nič iné, len dúfať, že si Frankie, v podaní Eastwooda, našiel nejaké miesto, kde bude mať trochu kľudu, kde líšky dávajú dobrú noc.

plagát

Fontána pre Zuzanu 2 (1993) 

Ja úprimne nerozumiem prečo je Fontána pre Zuzanu 2 takto podhodnotená. Samozrejme ja ten film mierne nadhodnocujem, ale aj tak nemôžem skrývať, že ma pomerne bavil. Dej mi príde, na to, že je film z roku 93, dosť pokrokový. Slušná výprava aj vývoj deja, je dynamický, nenudí, stále sa niečo deje, no skrátka prekvapuje. Možno, že zaváňa miernym americkým štýlom, ale podľa mňa to vôbec nevadí a sedí mu to. Sledujeme tu obyčajného vodiča kamiónu Juraja, v podaní Pavla Haberu, ktorý bol vtedy na vrchole svojej slávy, ako putuje po krajinách, zamiluje sa do Zuzany v podaní peknej Evy Vejmělkové, neskôr sa však dostane do šoubiznisu a stane sa slávnym. Páčilo sa mi tu to celkové vykreslenie jeho vzostupu a pádu. Nakoniec si totiž uvedomí, že to podstatné už dávno mal. Predstaví sa nám tu aj Ibrahim Maiga a všetkých tu pekne sprevádza Helena Růžičková, ktorá má vo filme milú prezývku Mama Kami. Páčilo sa mi tiež to spojenie motorestu, ako takej základne kamionistov, kde sa stretávajú a kde je Mama Kami skutočne ich druhou mamou. Jej postave, ale aj herečke samotnej, je tu venovaná pekná pieseň, no okrem nej v celom filme znejú aj iné známe skladby Pavla Haberu a iných. Skvelo dopĺňajú príbeh, ktorého záver je však smutný a na môj vkus je posledná scéna veľmi nasilu narýchlo ladená optimizmom. Päť minút stopáže naviac by neuškodilo, ale dá sa to prekúsnuť. Neviem, či snímka len zle nadväzuje na prvú Fontánu pre Zuzanu, no prinajhoršom, ako samostatný film, sa stále podľa mňa jedná o slušný počin na naše pomery a na tú dobu.

plagát

Skrotená hora (2005) 

Prečo si to robím? Skrotená hora je jeden krásny film, ktorý podľa mňa vznikol v tej správnej dobe a nedá mi tu nepoužiť to klišé, že časom bude zrieť ako víno. Pre svoju tematiku by to nemusel byť film pre každého, ale podľa mňa by sa ho nemal báť nikto. Je to pomalý film, ktorý sa tiahne, rovnako ako to stádo oviec, no je veľmi citlivo natočený a tak skutočne pôsobiaci. V určitom ohľade je idealizovaný, ale ako celok neskutočne uveriteľný. Na nič sa nehrá, nič nezveličuje, len nám ukazuje jednu kapitolu v živote jedného človeka. A ako každý život, aj ten jeho bol plný radosti a smútku, dobrých a zlých rozhodnutí... Je tu ukázaný celkový spôsob akým sa tento človek predieral životom, ktorého súčasťou je, a vždy bola, aj láska. Túžba po láske, milovať a byť milovaný či hľadanie samého seba. Len to šťastie niekedy skrátka chýba alebo ho proste len nevieme kvôli okolnostiam správne využiť. Tá základná tematika je vložená do hlbokého dramatického príbehu so skvelými hercami ako dnes už legendárny Heath Ledger, skvelý Jake Gyllenhaal, spolu s ktorým tvoria jadro filmu. No taktiež Michelle Williams a Anne Hathaway sú dôležitou časťou snímky spolu s ostatnými postavami. Prvá tretina filmu nás prenesie do nádherného prírodného prostredia, zatiaľ čo tá druhá sa naopak presúva do viac depresívnejších lokácií predmestia a mesta samotného. Neskôr sa pravidelne presúvame medzi týmito miestami, ako sa vyvíja a buduje vzťah našich protagonistov. To všetko za sprievodu úžasnej hudby, ktorá perfektne dotvára prostredie, v ktorom sa nachádzame. Bez nejakého nasilu robeného konca sa nám v závere uzatvára spomínaná životná kapitola a práve jej zakončenie ma dostalo najviac. Opäť sa jedná o jeden z tých filmov, ktoré na mňa skutočne zapôsobili, že som ich nemohol dostať z hlavy ani na druhý deň. A tak sa pýtam... Prečo si to robím? Prečo si radšej nepozriem nejakú jednoduchú tuctovú snímku? Prečo sa nechávam takto deprimovať? Ak je zmyslom filmu nedať nádej ani beznádej, len prerozprávať veľkú časť niečieho života, je to skvelý film. Ak je účelom snímky vyvolať v divákovi deprimovanú či smutnú náladu, ktorou si človek pripomenie existenciu svojich vnútorných pocitov a empatie, tak je táto snímka dokonalá.

plagát

Sisu (2022) 

Taká Fínska tarantínovka. Nebolo to zlé, len miestami extrémne prehnané. Nápad to bol dobrý o zlatokopovi, ktorý nemá čo stratiť, ale na môj vkus bol proste až moc, ale že fakt moc nesmrteľný. Ale uznávam, že mal zranenia, lenže akosi sa z nich nepotreboval moc zotavovať. Brutality tu bolo dosť, aj celkom nápaditej, len častokrát to strácalo aj tú poslednú logickosť, ktorá tu zostávala. No ale ako čistá sranda, kde netreba hľadať zmysel to bola fajn snímka, ktorú pozrieť si myslím neuškodí.

plagát

Přicházejí v noci (2017) 

Z môjho pohľadu sa jedná o miernu stratu času. Začiatok bol strašne nudný, nič sa nedialo a to ,,tajomno" nebolo vôbec lákavo vykreslené, a tak som mal už v prvých desiatich minútach chuť vypnúť film. Dal som tomu však ešte šancu a musím povedať, že potom som sa do toho mierne zažral. Zaujímavý vývoj príbehu, tiež postavy a konečne to začalo byť aj trochu napínavé. Až do samotného konca som so záujmom pozeral, že čo sa stane, no záver v mojich očiach úplne zlyhal a navrátil mi pocit unudenia z celej tejto snímky. Celý čas sa básni o niečom zlom tam vonku a nakoniec nič z toho.