Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Animovaný
  • Akčný
  • Dráma
  • Horor
  • Komédia

Recenzie (200)

plagát

Mission: Impossible Odplata - Prvá časť (2023) 

Na tento film som sa tešil už od minulého roku, keď vyšiel prvý teaser. No a po prvom vzhliadnutí musím vyjadriť svoju spokojnosť. Jedná sa o perfektný akčný film so skvelou výpravou, ako to u tejto franšízi býva zvykom. Dĺžka filmu mi vôbec nevadila, takmer každá, ak nie každá, scéna mala čo ponúknuť a tak som sa ani na chvíľu nenudil. Parádne akčné sekvencie striedajú scény plné napätia a pomedzi to samozrejme aj nejaké tie vtipné momenty. Tom Cruise je vo svojom veku neskutočný a tento film je ďalším dôkazom toho, že je fakt posledným akčným hrdinom a povedal by som aj žijúcou legendou. No rozhodne úplne nezahanbuje ostatných hercov v tomto filme. Hayley Atwell sa mi veľmi páčila vo svojej úlohe. Je neskutočne sympatická a spolu s Cruisom im to fakt klapalo. No a Esai Morales ako hlavná záporná postava  vyžaroval rešpekt a teda tiež sa mi páčil. Som rád, že dostal takúto rolu, pretože v seriály Ozark, odkiaľ ho poznám, bol ako záporná postava perfektný. Postava Ethana Hunta si prežila už veľa misií, no táto je asi tou najdôležitejšou. A predsa len, aj keď snímka má dlhú stopáž, tak dej pôsobí jednoduchšie. Nie že by niekto očakával sofistikovanú zápletku, ale aj tak je to trochu škoda, pretože nápad sa mi páči. Istým spôsobom je zápletka aj tak trochu aktuálna a teda otázka čo je to vlastne pravda a kto to určuje. No naskytá sa tu dosť otázok, ktoré filmu hádžu polená pod nohy, keďže sa nimi môže spochybňovať zmysluplnosť deja ako takého. Nie že by úplne aj bol zmysluplný, no sú tam nejaké veci, ktoré môžu niekomu trochu biť do očí. Niekomu menej, niekomu možno viac. Ja som ich dokázal prekúsnuť a film som si užil. Akcia a napätie je úchvatné. Či už scéna na letisku, naháňačka v Ríme alebo záverečná scéna v Orient Exprese. Len ten boj na streche vlaku bol miestami zvláštny, možno že trochu nepremyslený. Totiž keď vlak ide odhadom asi 90 km/h, tak je dosť komické, keď sa na jeho streche stretnú chlapi a stoja tam akoby nič. Boj ako taký bol dobrý, s ním problém nemám, ale ocenil by som tu možno trochu viac vetra v chrbte. Ale je fakt, že neboli na TGV, takže v rámci tejto franšízi je to opäť v podstate v  poriadku. (Ale oceňujem detailné zábery na spriahadlá vozňov) Otvorené konce moc nemusím, ale tento bol uzatvorený celkom znesiteľne. Len sa bojím, že druhá časť tu kvôli štrajku nebude hneď o rok, čo sa hádam nestane, pretože sa na ňu už teraz teším.

plagát

Barbie (2023) 

Barbie je dobrý film. Je vtipný a zábavný, no snaží sa nám predať aj posolstvo, takže má tiež nejakú tú hĺbku. Vtipy nie sú vždy prvoplánové čo cením, pretože to mohlo byť kľudne len o tom, že sa jedná skrátka o Barbie. Jej svet je zaujímavý a skutočne pôsobí ako hračka. Je plný vtipov, rovnako potom aj skok do skutočného sveta, keď naši hrdinovia čelia veľkej zmene. Odtiaľ vychádza asi najviac srandy. Margot Robbie je ako Barbie perfektná hneď od prvej scény s odkazom na skvelý film od Stanleyho Kubricka. No a Ryan Gosling je proste Ken ako vyšitý. Myslím, že väčšina mužskej populácie sa paradoxne tešila najviac asi na neho. Ale čo sa humoru týka, zas tak moc som sa nesmial. Bolo tu veľa vtipných momentov, no nie všetky vo mne vyvolávali záchvaty smiechu a často som sa len pousmial. Posolstvo bolo pekné, ale napadlo by podľa mňa asi každému. No nemôžem poprieť, že to bolo načrtnuté z dobrej perspektívy. Vidím totiž, že snímka nám nastavuje zrkadlo na súčasnú spoločnosť, kde zatiaľ stále tak trochu vládnu hlavne muži, ale to je podľa mňa diskutabilné, celá tá téma o rovnosti pohlaví. Predsa len, záleží aj kde žijeme. No čo sa toho pomyselného Barbie zrkadla týka, tak to vidíme hneď v jej svete. Mužom a možno aj všetkým to môže ukázať, aké by to bolo byť chápaný ako druhoradý. Naopak reálny svet môže ženám ukázať, že cez to presvedčenie, že muži vládnu svetu, to má veľkú výhodu, že aj všetku tvrdú prácu, robia prevažne muži. Preto aj keď je feminizmus niekedy otravný, tak treba pochopiť, že rôznymi malými krokmi sa snaží dosiahnuť rodovú rovnosť. Lenže niekedy je film až prehnane feministický, hlavne posledná tretina a stráca sa tam počiatočná citlivosť. No záver je už celkom vyvážený a nikoho by nemal uraziť. Práve ten feminizmus je najpodstatnejšia časť filmu, ktorý sa nám cez rôzne obrázky snaží ukázať problémy a niekedy hlúpe presvedčenie o tom kto má čím byť. Snaží sa nám ukázať, že by sme nemali všetko a všetkých zaškatuľkovávať. A už rozhodne nie seba. Môžeme byť čímkoľvek chceme, ale rovnako aj ostatný (len netreba to preháňať). Nesmieme zabúdať, že v živote nemusí byť všetko ako si predstavujeme. Barbie skrátka nemusí zostať vždy s Kenom... A to je v poriadku.

plagát

Oppenheimer (2023) 

Aj keď tomuto filmu nedávam 5 hviezd, nemôžem povedať, že je sklamaním. Oppenheimer je film s veľkým F. To je jeden z dôvodov prečo som na neho zašiel na IMAX a bol to skutočne perfektný zážitok. S výnimkou prvej, trochu pomalšej a mierne zdĺhavej hodiny, je celá snímka nesmierne záživná. Hudba bola úžasná a skvelo dotvárala rôzne scény a teda aj atmosféru v nich. Herecky je film plný hviezd, bez ktorých by film nedosahoval také kvality. Robert Downey Jr. je vo svojej roly skvelý, rovnako však aj Emily Blunt a samozrejme Cillian Murphy, asi najväčšie lákadlo filmu. Divák už od počiatku nedočkavo čaká na ten povestný prvý test atómovej bomby Trinity, a že skutočne horí nadšením počas danej scény, akoby tam stál aj v reálnom živote. A práve tá nepriama reťazová reakcia, ktorú výbuch spôsobí, nám naservíruje veľmi zaujímavý vývoj deja v podobe scén, ktoré sa postupne počas celého filmu retrospektívne zobrazujú až sa nakoniec pretnú v záverečnej scéne. Oppenheimer sú vlastne tri filmy v jednom, ktoré si postupne striedajú svoj čas na plátne. Sú zrozumiteľné, respektíve nie je v tom bordel? To je ťažké s určitosťou povedať, no v podstate v tom bordel nie je. Síce na môj vkus bol film mierne nezrozumiteľný keď v istých okamihoch na diváka chrlil obrovské množstvo informácií, ktoré nebolo ľahké hneď vstrebať. Tri hlavné dimenzie snímky sa však v podstate prelínajú veľmi dobre a nestrácajú svoju napätú a dramatickú atmosféru, pomáha aj farebné odlíšenie, takže lepšie by to ani nešlo a bolo to teda úžasné sledovať. Lenže treba si uvedomiť, že sa jedná o viac náročný a zložitejší film, preto aj keď prelínajúce sa scény z minulosti, respektíve budúcnosti pôsobili zaujímavo, na môj vkus to bolo trochu prehnané. Ja osobne som nepochopil všetko z filmu na prvý raz a preto by mi nezaškodilo pozrieť si znova. No základná pointa je zrejmá a naskytá sa nám tak veľmi dobrý pohľad na to čo stálo za vytvorením atómovej bomby a aj na tematiku jadrových zbraní vo svete, ktorá rokom 1945 začala. Čo sa však toho povestného výbuchu týka, tak počiatočné nadšenie zo stlačenia červeného tlačidla u mňa vystriedalo sklamanie. Občas sa pýtam sám seba čo som od neho vlastne čakal, keď bolo jasné, že sa bude jednať o upravený skutočný výbuch. Lenže ja som aj tak čakal veľkolepú explóziu a namiesto nej som dostal filmový výbuch ako z roku 1980, len trochu lepšie splývajúci s pozadím. No je mi jasné, že táto snímka nie je o výbuchu ako takom, ale skôr, ako som spomenul, o tom čo predchádzalo jeho vzniku a čo spôsobil neskôr vo svete. Zostáva len otázkou či tá reťazová reakcia, ktorú to spôsobilo, pokračuje doteraz.

plagát

Na západní frontě klid (2022) 

Na začiatok musím povedať, že keby som nevedel o čo približne ide v knižnej predlohe, tak by som ku koncu asi úplne nerozumel o čo vo filme išlo. Začiatok je podľa mňa moc rýchli a divák sa potom ani nenazdá a už je na fronte. Nebol čas teda moc prehĺbiť vzťah medzi hlavnou postavou a jeho kamarátmi čo je dosť dôležité pre tento film. No okrem toho sa jedná o kvalitnú vojnovú snímku zobrazujúcu hrôzy Prvej svetovej vojny, ktorá je vo večnom tieni Druhej svetovej. Atmosféra je chladná a divák cíti s postavami vojakov keď musia bojovať. Pravidelné odbočky na scény s vrchným velením dodávali snímke silný kontrast s frontom, kde bolo dobre vidieť absurdnosť vojny alebo skôr absurdné zmýšľanie niektorých ľudí. Efekty sú perfektné a skvelo dokresľujú celkový dojem z filmu. Stopáž je však trochu pridlhá a párkrát, keď už som mal pocit, že sa blíži koniec, tak sa ho nie a nie dočkať.

plagát

Indiana Jones a Nástroj osudu (2023) 

Piate a posledné dobrodružstvo Indiana Jonesa, postavy, ktorú pozná hádam každý a hrdinu mnohých generácií, s podtitulom Nástroj osudu je bohužiaľ sklamanie. A to už je čo povedať, pretože ja osobne mám asi najradšej štvrté pokračovanie z roku 2008, ktoré je mierne odsudzované, no práve na ňom som vyrastal. Ale aj keď film porovnám s trilógiou z 80. rokov, tak bohužiaľ, Nástroj osudu je lepší len vo vizuály, no aj tak je tu občas vidieť nepodarený CGI efekt. Obavy, že pokračovanie bude zlé kvôli pokročilejšiemu veku Harrisona Forda nemôžem úplne potvrdiť. Hlavné nedostatky sú v iných veciach. Niektoré však hlavného hrdinu práve ako starca vykresľujú. V tom by nebol samozrejme problém, lenže Indymu sa tu nedostáva dosť rešpektu. Miestami slúžil len ako zdroj humoru, keď si z neho okolie robilo srandu pre jeho vek. A čo sa práve humoru týka, tak ho tu okrem tohto veľa nie je. Nastroj osudu je viac temnejší a dramatický ako predchádzajúce snímky no hlavná záporná postava z toho moc neťaží. V niektorých scénach budí trochu rešpekt, ale miestami zasa pôsobí skôr ako nejaký slabý poskok hlavného záporáka. Postava Heleny mi moc sympatická nebola. Značnú časť filmu chcela skôr uškodiť a aj keď sa jej vzťah s Indym postupne rozvíjal, tak aj cez dlhšiu stopáž to stále nebolo ku koncu dostatočné. Opäť sa nám tu ukázal Sallah, aj keď už nie úplne v akcii, ale to je dobré, lebo by to celé potom pôsobilo až moc dôchodcovsky. Čo sa výpravy týkalo, tak bola celkom slušná. Retrospektívny pohľad do minulosti na začiatku filmu asi najviac pripomínal klasického Indiana Jonesa. V Amerike na konci 60. rokov nám oslava návratu astronautov ponúkla zaujímavú scénu, avšak v trailery na mňa pôsobila viac dychberúco ako bola nakoniec vo filme zobrazená. Celkovo ale tá atmosféra, ktorá v predchádzajúcich filmoch bola sa dosť vytratila. Možno je to dobovým umiestnením, že sa dej vo filmoch už posunul z 30. do 60. rokov alebo je to proste len v réžii. Je tu cítiť, že to už nie je originálny Spielberg. Artefakt v podobe Antikytéry bol však stále zaujímavý. Síce polovicu sme mali k dispozícii už od začiatku, tak stále bolo treba nájsť druhú časť. Takže to pátranie tu stále bolo aj mierne tajomné, len to potápanie už bolo prehnané na môj vkus. Potom spôsob ako Antikytéra funguje bol tiež pútavo vysvetlený a teda aj následná ukážka v praxi sa mi páčila. Bál som sa, že tematika cestovania v čase tu bude poňatá klasicky, ale našťastie sa tak nestalo a výsledok bol veľmi zaujímavý. No nemôžem zo seba dostať pocit, že to chvíľu vyzeralo mierne komicky, akoby mal film podtitul ,,Ako Tretia ríša napadla Prvú“. No celá tá scéna keď sa využil náš artefakt bola inak pôsobivo zobrazená a asi práve v nej vidím niečo z toho lúčenia s Indym, keď konečne uvidel to, po čom celý život pátral. Čo však nemôžem opomenúť je záver filmu, ten bol bohužiaľ veľmi slabý a vôbec neevokoval to očakávané lúčenie sa s naším hrdinom. Keď si uvedomím, že film vlastne úplne pošliapal a zničil koniec toho predchádzajúceho, tak musím povedať, že sa jedná o ten najslabší diel z tejto série. Pretože práve koniec štvrtého filmu, mi prišiel ako dôstojné zakončenie príbehu Henryho Jonesa Jr.

plagát

Smradi (2022) 

Aj keď nešlo o takú veľkú jazdu ako som čakal, stále ma tento animovaný film dosť bavil. Zaujal ma hneď pre svoju animáciu, ktorá pekne kombinuje 2D a 3D vizuál, podobne ako neskôr pri pokračovaní Kocúra v čižmách. Dej sa mi páčil a aj jeho hlavná myšlienka, ktorá je vlastne zrejmá hneď k začiatku. No spôsob akým je tento príbeh zobrazený ma zaujal najviac a teda zvieratá vo svete ľudí, ktoré symbolizujú predsudok súdiť knihu podľa obalu. Bolo to zobrazené viac dospelo, čo oceňujem, ale stále veselo. Len na to, že má snímka 100 minút, ubehla mi dosť rýchlo. Niekedy mohlo tempo trochu spomaliť. Celkovému dojmu z filmu by to ku koncu myslím napomohlo, pretože mu podľa mňa nič väčšie ku kráse nechýbalo. Nejednalo sa síce o najoriginálnejší projekt, ale ten spôsob jeho zobrazenia bol iný a ako som spomínal, pre mňa zaujímavý. Sú tu sympatické postavy, z ktorých sú najviac vykreslené Vlk a Had a ich priateľský vzťah medzi sebou a aj celou partiou. Malo to teda fakt hĺbku, respektíve to nebolo vôbec plytké. Mne sa z postáv najviac páčil práve Vlk, ktorý je hlavným ťahúnom filmu a vlastne aj tá najhlavnejšia postava. Jeho postupná premena a prezrenie, keď si uvedomil čo ho v živote napĺňa, sa mi veľmi páčili, rovnako ako aj tá linka medzi ním a Diane Foxington, bola tam medzi nimi jasná chémia. Nemôžem povedať, že ma film silno zasiahol, ale vedel by som si predstaviť pokračovanie a rozvinutie tohto príbehu, no určite to nie je nutnosť. Len neviem či potom po rokoch bude táto snímka chápaná rovnako dobre, ako dnes napríklad Megamozog.

plagát

Pápežov exorcista (2023) 

Tak počul som len chválu na tento film a možno, že aj preto som sa v ňom mierne sklamal. Russell Crowe bol vo svojej roly dobrý, to nemôžem poprieť, sadla mu, ale film ako taký mi neprišiel moc strašidelný. Bol to skôr len triler s klasickým hororovým klišé, teda starým domom uprostred ničoho, kde sa dejú veci. Úvod sa mi páčil a vzbudil vo mne záujem o to čo bude pokračovať, ale bohužiaľ ten hlavný dej, tá hlavná zápletka bola trochu iná ako som čakal. Celý ten proces mi prišiel mierne urýchlený no a záverečné finále, to bolo skôr sklamanie a určite celé to vyvrcholenie mohlo byť lepšie. Ale ako celok je táto snímka stále pozerateľná a nenudí.

plagát

Spider-Man: Cez paralelné svety (2023) 

Pokračovanie Spider-Mana nesklamalo. Niekoho možno koniec nepotešil, ale keď sa spätne pozrieme na všetku tú akciu a to čo sa počas filmu dialo, dalo sa to čakať. Začiatok filmu bol na mňa trochu zvláštny a moc mi nesadol. Asi až po 10 – 15 minútach to už bolo ono. Celý film je, ako som spomenul, plný akcie, každú chvíľu sa niečo deje. Niekomu to môže vadiť, ale keď zohľadníme štýl animácie, ktorý sa svojím krásnym 3D/2D vizuálom snaží napodobniť klasické komiksy, tak je jasné, že to tak proste má byť. Film vďaka tomu nenudí. Samozrejme len akcia nemôže stačiť, aj dialógy postáv sú dobré, hudba perfektne dotvára to prostredie a všetky viac rozobraté postavy rôznych Spider-Manov mali čím zaujať. Páčilo sa mi, že sa tu aj pekne napodobnilo známe memečko keď na seba ukazujú prstom. Dej filmu mal tiež čo ponúknuť v podobe zaujímavej zápletky, ktorá týmto filmom nekončí a ja som preto veľmi zvedavý na pokračovanie.

plagát

Walking Dead - Smrteľná skratka (2015) (epizóda) 

Seriál má zjavne problém nechať zomrieť jednu z hlavných postáv a namiesto toho necháva zomierať tie vedľajšie. To ma trochu mrzí, pretože seriál takto prichádza o ten vývoj postáv v post apokalyptickom prostredí, ktorý v ňom v  prvých sériach bol. Nie, že by sa teraz postavy nevyvíjali, ale akosi potom nie je priestor na tie ostatné. Chcem tým povedať, že mi príde zlé, keď seriál v jednom diely začne rozvíjať charakter nejakej postavy aby sme k nej niečo viac cítili a nakoniec ju v tom istom diely nechá zomrieť. Takto to emocionálne nemá vôbec dosah na ďalšie diely. A to ma práve aj za tú postavu mrzí. Je to len zbytočná nasilu strata, so snahou dostať z diváka aspoň nejaké emócie, ale len pre ten jeden diel. Áno, máme hlavné postavy, máme ich radi, ale ich strata by mala oveľa väčší emočný význam, než strata vedľajšej.

plagát

Spider-Man: Paralelné svety (2018) 

Tento Spider-Man je už len pre svoju animáciu skvelý film, ktorý tak vzdáva hold starým komiksom. Film má dobré tempo, ktoré však občas na môj vkus až moc rýchlo vyrieši určité situácie vo filme a tak sa ani človek nenazdá a už je tu záverečný boss fight. Dej je celkom priamočiary a takmer od začiatku je jasné o čo pôjde, no samotný príbeh je aj tak zaujímavý. Tvorcovia sa aj pomocou animácie mohli vyhrať z efektami a posilniť tak tento príbeh. Svet tu pôsobí viac „super hrdinsky“ a teda aj všetky bojové scény a celkové pohyby postáv v ňom. Páčilo sa mi, že film nezačal znovu odhaľovať celý vývoj Spider-Mana, ale že ho len skratkovito prekreslil a niečím malým cez hlavnú postavu doplnil. Predsa len ten príbeh poznáme asi všetci. Postavy boli tiež svojou osobnosťou zaujímavé. Rôzne verzie Spider-Mana z rôznych dimenzii sú vždy unikátne vo svojom zmýšľaní, len nemali tu všetky toľko priestoru čo chápem, pretože za 2 hodiny sa to proste nedá. Len vždy sa pousmejem nad faktom, že zo všetkých miest na svete práve New York má tie problémy s rôznymi zloduchmi a rovnako tak aj šťastie, že Spider-Man sídli práve v ňom.