javlapippi

"Vona i ženská, co má velký prsa, může mít křehkou duši." Dedkovia rekonštruujú, sú dobre živení a Langmilerovi sa kvôli Bohdalovej zapaľujú lýtka. Ceny podnájmov skoro ako dnes, len v korunách.

"Ta dělnická třída má ale život! Půl sedmý a von tady běhá v pyžamu!" Dôchodcovská úderka redeštruuje byt a po fabrike behá kontrolná komisia. Vytopené bylinky a preberá sa otázka telesných trestov.

"Jestli tu přestavbu budeme dělat takhle, tak se nám za chvíli lidi vysmějou!" Brigádnici pri zbere kovu nájdu káble z fabriky a na schôdzach sa rieši rozkrádanie, zlé hospodárenie a perestrojka. "Sakra člověče, uvědom si, že žiješ v roce 1988 a to, co říkaš ty, to je rutina minulých let!"

"Skrátka, komu nejde o podnik, nemá v něm co dělat!" Anonymná sťažnosť na otca rodiny, reči o prestavbe a glasnosti, podozrenie na pubertálne tehotenstvo, kominár nechce tlačenku, na stene súdruha šéfredaktora Lenin v baranici.

"Vždyť to je vejlet na tři dny a ještě tejden se budu léčit z borovičky!" Kritika socialistického priemyslu, kde má zemiaková brigáda prednosť pred výpočtovou technikou.

"Zrazu som si uvedomil, že byť komunistom znamená ísť tvrdo za vecou. Vo svojej robote. Každý deň. A nie starať sa stále o to, aby som mal krytý chrbát, aby ma nedaj boh niekto nekritizoval." Úspešný novinár Paulovič sa venuje písaniu súdničiek a zločinné jednanie od drobnej kriminality po skorumpovaných súdruhov riaditeľov popisuje s natoľko trefnou iróniou, až mu šéfredaktor dohovára a anonymovia posielajú výhražné listy. O tom, že sranda skončila ho presvedčí bombový útok na vlastnú osobu, po ktorom nasleduje pátranie po páchateľovi a prehodnocovanie vlastného života. Na svoju dobu výnimočný krimi thriller, kde sú okrem záberov spokojnej normalizovanej Bratislavy s taxíkom sa voziacou sexy papalášskou dcérkou Horváthovou aj temnejšie scény nočného života cigánskej galérky. Solídne herecké výkony, zaujímavý príbeh, dobrá hudba od Ursínyho, vhodne použitý dobový popík aj barová kapela, u mňa veľká spokojnosť za štyri pády na skodách. "Štvorka volá jedničku, dve fľaše budvaru, končím." 

"Jaký smysl má říkat pravdu štěnici?!" Mladý nádejný spisovateľ Kaiser dostane svoju šancu v Hollywoode, navyše má na scenári k budúcemu kasovému trháku spolupracovať so samotným Fitzgeraldom Munzarom. Čoskoro zisťuje, že ešte žijúca legenda je životom zomletá, nervovo labilná a alkoholom zdevastovaná troska, zmysluplná spolupráca s ktorou je prakticky nemožná. Ich zamestnávateľ, veľký filmový producent Hrušínský, medzi ktorého priority nepatria literárne umelecké kvality, ale očakáva výsledky aby mohol začať nakrúcanie. Takže sa schyľuje k prúseru, ktorý sa pokúša oddialiť Fitzgeraldov agent Kodet. Hodnotový stret umenia a biznisu, rovnako ako sklamanie z reálnej podoby spisovateľského idolu mi pripomenulo dielo bratov Coenovcov Barton Fink, ktoré ale bolo na podstatne inej úrovni ohľadom rozpočtu a výpravy. Tuná obľúbenú hru československých inscenácií "hranie sa na cudzinu" zaobstaráva pár filmových plagátov, reklama na kokakolu a staré telefóny a písacie stroje pokúšajúce sa vyvolať dojem USA tridsiatych rokov. Úplne smiešne pôsobí pokus o študentskú slávnosť s voľbou "královny masopustu", ktorú na pódiu s americkými vlajkami a dixielandovou kapelou v pozadí uvádza Miloš "ostrý obraz a dobrý zvuk" Skalka. Odhliadnuc od tohto je ale príbeh zaujímavý a herecké výkony strhujúce, akurát v závere som trochu čakal príklon Kaisera na opačnú stranu. Za štyri povznášajúce klamy, ktoré sú lepšie než temnota krutých právd.

"Nejsou auta, nejsou řidiči, šetříme naftou." Socialistický adrenalínový šport s názvom zháňanie stavebného materiálu. Vynikajúco arogantné Veškrnová a Drbohlavová. Korupcia finančná, duševná aj telesná.

"Za pár let budou posílat tři borovice, hoblík, pár hřebíků a urob si sám!" Problémy s OPBH a zber pečiatok dajú jednému rekonštrukcie chtivému Švehlíkovi zabrať. Kanyza porovnáva vhodnosť sledovania Benátskej noci a Vesničky střediskovej pubertálnou dcérou a Dvorskej, ktorá si v onom opuse zahrala, to príde vtipnejšie/trápnejšie, než asi podľa scenára malo.

"Jsi kulturní pracovník, vymysli něco!" Baníkov na dôchodku Hrušínskeho, Sklenčku a Langmilera nepozvú na výročné oslavy a oni teatrálne odovzdajú riaditeľovi Jandákovi mŕtveho zajaca. Najskôr nejaká haviarska obyčaj. Znovu jemná kritika pomerov, ale inak trochu nudnejšie než prvá epizóda.