javlapippi

"Sanitár nie je embryo, sanitár sa nevyvíja, je hotový človek." Mladý lukostrelec sa po neúspešných príjimačkách na medicínu zamestná vo fakultnej nemocnici ako sanitár. Tam spoznáva veľmi prozaických neambicióznych kolegov, trvalo spokojných na nižších priečkach hierarchie ústavu národného zdravia, zatiaľ čo naňho pôsobia tlaky frajerky a jej kolegov o dôležitosti vzdelania a spoločenského postavenia. Takže má trochu tendencie na stanovovanie diagnóz, čo nevidia radi tí, čo to majú reálne v popise práce. Celkom príjemný televízny film, pre mňa s pridanou hodnotou miesta nakrúcania, kde som o dve desaťročia neskôr práve v sanitárskej pozícii chvíľu pôsobil a hneď sa mi vybavili všetky tie zdrby od vrchných a staničných sestier a od cigariet smrdiaca sanitárska cimra plná múdrych rečí, takže musím jeden bod nadhodnotiť. Štyri glyčky o tretej ráno.

"Na koho to narážíš, soudruhu?!" Tak dlho sa v plnom perestrojkovom švungu v zahnívajúcom závere jednej éry chodí s bonvivánskym promiskuitným džbánom po vodu, až sa vďaka pozitívnemu testu na dovtedy nevídaný západniarsky vírus ucho utrhne. Ale kým sa tak stane, je to v podaní Hanáka (zopakuje si nahatý vekslácky poklus), Šteindlera a Vávru (strihnú si nácvik na českosódne kurzy nemčiny) zbesilá pestrofarebná jazda, plná ich miestami trochu zvláštneho humoru (napríklad divadelné zábery mi evokovali umeleckú interpretáciu náučného seriálu Bol raz jeden život). Režisérka nešetrila už dosť otvorenými narážkami na režim a fungovanie v ňom, aktuálnu popkultúru (od nedeľnej chvíľky poézie cez normalizačné seriálové opusy po cvičme v rytme), paródiami na VHS hororové hity a na svoju dobu nebývalou porciou nahoty. Občas to na mňa bolo trochu moc chaotické alebo umelecké, ale celkový dojem je pozitívny (mrk-mrk). Za štyri makrobiotické plátky reďkovky.

Dobový seriál o žiakoch posledného ročníka základnej školy a voľbe ich ďalšieho smerovania, do ktorého im kecajú rodičia aj pedagógovia, a kde sa sny a očakávanie stretajú s prozaickou realitou. Ústredným hrdinom je zakríknutý hudbymilovný Vlado, z ktorého by dominantný otec Haverl mal rád inžiniera a ktorého správnym smerom postrkujú spolužiačka aj pionierska vedúca a v pozadí palce drží matka Vašáryová. Seriál sa pokúšal v deckách vyvolať vieru vo vlastné schopnosti a spravodlivý systém, náležite naivne a pre mňa osobne celkom zábavne. Herecké výkony dospelých fajn, u detských hercov aj napriek dvom neskôr známym menám žiadna extra sláva. Pobavilo za tri červené malinovky v sídliskovej cukrárni. 1. Deviata B "Tak a teraz sa pozrieme, či vám aj slovenská literatúra ide tak perfektne ako to divočenie!" Magnetofón do školy nepatrí, pretože následne môžu nastať také nevídané situácie, ako je napríklad plná trieda deviatakov krepčiaca za zvukov bluegrassového bendža. Nebohý aparát je prísnou súdružkou triednou Turzonovovou zabavený do konca školského roka a následne je uvítaná nová spolužiačka, na deviatačku trochu odrastená Timková ("Celkom dobrá baba, len trochu nafúkaná") z Trenčína. Inak sa detskí neherci potulujú medzi už stojacimi aj ešte len stavanými panelákmi v Ružinove a na lavičke v parku brnkajú na gitaru hammelovky. ***  2. Zahrmenie "Povedala som, že v tejto triede sa nebudú používať večné perá a to platí!" Rodičia sa o ďalšie štúdium potomstva starajú prehnane alebo vôbec. Timková rebeluje proti skostnatelým pedagogickým postupom aj nedostatočnému mimoškolskému vyžitiu. Turzonovová sa vyhovára na nedostatok pionierskych vedúcich a je jej prisľúbená intervencia z ministerstva. *** 3. Ping pong "Brigáda, to vždy bolo naše!" Prísny fotrík Haverl odmieta potomkove hudobné sklony a presadzuje matematicky orientovanú inžiniersku kariéru. Chápavý fotrík Krivosudský s dcérou Timkovou prevzali iniciatívu a obnovili pingpongovú tradíciu. Školník je veselá kopa. *** 4. Táňa "Len sa pozri, kto má autá, kto stavia chaty, kto má peniaze? Vari maturanti?!" Niektorí rodičia rozhodujú o budúcej dráhe potomstva bez ohľadu na jeho schopnosti a záujmy. Niektorí potomkovia nenachádzajúci doma pochopenie zvažujú upísať sa armáde. Bezcieľnemu tráveniu voľného času medzi stavebným materiálom sa chystá urobiť koniec nová pionierska vedúca Magálová. *** 5. Hudba "Pionier je dobrovoľná organizácia a my sme z nej, Vladko, už vyrástli!" Organizovaná mládežnícka aktivita nepožíva veľa vážnosti, obzvlášť pre mladého Kočiša "nemá cveka" a tak prvá schôdzka nedopadne nič moc, ovšem na druhej Magálová rozbalí kvadrofonický džez a pionieri svorne upadnú do rytmického tranzu. Následne s vlastnou produkciou týrajú sluch prevádzkara Debnára v jeho cukrárni. ***  6. Zákaz Zabavená gitara ohrozuje plánovaný program pionierskej schôdzky. Plus nejaké reči o protekcii a že dať sa k armáde nie je hanba. *** 7. Brigáda "Otec, ja nechcem podvádzať!" Svorná práca na čerstvom vzduchu utuží triedny kolektív, gitarista ilegálne cvičí hru na svojom inštrumente a zapaľujú sa mu lýtka. *** 8. Pokus "Nijaké dobrodružstvá, chcem aby z neho bol poriadny človek a nie komediant!" Neslávna návšteva konzervatória a tatíka Haverla rázne slová. To všetko v daždi. *** 9. Problémy Nepodarená pionierska schôdzka, úvahy a pochybnosti o budúcom smerovaní a trochu nuda. ** 10. Skúška Magálová od Timkovej preberie štafetu v prehnanej starostlivosti o gitaristu, no a pionierska vedúca je predsa len iný kaliber ako spolužiačka. Tá sa zo žiaľu upne na domáce práce. Kočiš tiež pri šúpaní zemiakov ochká nad budúcou dráhou manuála a odmieta predstavu skorumpovaného systému. Pedagogický zbor berie ďalšie vzdelanie svojich zverencov veľmi vážne. *** 11. Výhra Gitarista Vlado prichádza do styku s umeleckým prostredím, ktorého neodmysliteľnou súčasťou sú myseľ ovplyvňujúce substancie a tie sa užívajú už na skúškach na konzervatórium. Ostatní spolužiaci tiež dobre obídu, až na chuderu tanečnicu. Červené malinovky na bujarej oslave v cukrárni tečú prúdom. ***

"Žádný svinstvo není tak velký, aby nemohlo bejt ještě větší, když ho potřebuješ jako prostředek k získání svýho cíle." Hlavný nešťastník sa počas absolvovania nespravodlivého pobytu za mrežami zatvrdí a po opustení väzenskej brány sa rozhodne mať sa lepšie, bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek. Takže keď treba tak ohne chrbát, keď treba tak sľúbi, keď treba tak si nasype popol na hlavu, keď treba tak podrazí. Po prvotných relatívnych úspechoch sa mu jeho manipulácie začnú vymykať z rúk a on sa postupne stále viac zapletá do svojich vlastných lží a bezchybných plánov. Willy Kufalt je vo famóznom podaní Luďka Munzara absolútny hajzel bez chrbtovej kosti, napriek tomu som mu tak trochu držal palce a veril, že z tých svojich machinácií nejako vymotá. Okrem neho tu vo väčších aj menších roliach exceluje herecká elita, osobne by som vypichol mená ako Racek, Janžurová, Somr, Hrušínský, Řanda, Vinklář alebo Haničinec. Výpravne sa jedná o televíznu inscenáciu s dokonalou atmosférou, ktorej nemám čo vytknúť, takže to bude za päť koňakov U veľryby.

"Nevytrhnem ťa len z biedy, ale aj pred hanbou uchránim. Paľo Kozub je človek, ktorému sa v dedine nikto nevyrovná. Môžeš len bohu ďakovať, že ťa postretlo také šťastie!" Otec si umreli, závet nezanechali a chamtiví bratia Paulovič a Žilinčík, ktorí sa veľmi nemusia, sa počnú sporiť. K tomu si pripočítajme dávnejší súdny spor o pozemky so susedom, dlžníci po celej dedine, ktorým otec napožičiaval, richtár a fiškáľ ochotní poradiť, tak aby z toho aj oni niečo mali a to všetko navrch zalievané alkoholom. Kladnú postavu aby v tomto príbehu lupou pohľadal, sedliacka nenažranecká negativita graduje cez smilstvo a násilie až po finálnu tragédiu. Vynikajúca atmosféra aj herecké výkony. Za štyri smrteľné rany nožom od slaniny.

"Vzornej vychovatel, vzornej straník, vzornej odborář. Když je takhle někdo vzornej, já mu tak nějak nevěřím." Čestný, chápavý, spravodlivý, pedagogickému poslaniu oddaný a k tomu ešte na pozadí dymiacich tovární pravidelne športujúci mirekdušínovec Jiří Hálek obetuje svojej profesii voľný čas aj partnerský život, permanentne sa snažiac vychovať z baníckych učňov lepších ľudí a tým robí česť svojmu filmovému menu Viktor Mezek. Film z dnes už vymierajúceho prostredia učilišťa a hlavne internátu, kde napriek možnostiam voľnočasového vyžitia ako plaváreň, basketbal alebo aparatúra pre rockovú kapelu, nechýba šikana, násilie, krádeže alebo plač za domovom. Profesionálni herci sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky, inak sa jedná o niekedy natoľko autentické neherecké typy, že im miestami nie je rozumieť čo hovoria a film vyvoláva dojem dokumentu. U mňa veľká spokojnosť za štyri nasilu zjedené feferónky.

"Tak je to správne, dievčatá. Každej vekovej kategórii čo jej patrí." Čerstvý päťdesiatnik Haverl je za odmenu za svoju usilovnú prácu vedúceho oddelenia domovským podnikom poslaný na zotavenie do kúpeľov. V tej dobe sa chodilo na štyri týždne (pokiaľ ste boli astmatické dieťa ako ja, tak na dva mesiace), počas ktorých ste pobývali v kúpeľnom dome s plnou penziou, pod zdravotníckym dozorom absolvovali všakovaké procedúry, počas večerov frčal spoločenský život pri hudbe a poháriku a taktiež nebola núdza o známosti na jednu alebo viac nocí. Náš hrdina sa ale namiesto relaxu umára nad domnelými dôvodmi dočasného odstavenia od milovanej práce a jeho dovtedy zdravý organizmus začne vykazovať vady nervového charakteru. Nie veľmi náročná, ale vcelku vtipná dobová komediálna inscenácia za tri lyžičky sódy bikarbóny.

Mládenec Ahmed je povolaný do armády, zanecháva na rodnom vidieku ovdovelú mať aj s prostoduchým bratom a v spoločnosti ďalších Mohamedov a Ibrahimov odchádza slúžiť vlasti kamsi doprostred púšte ako dozorca v base pre politických väzňov. Propagandisti s ním s jeho dôverčivou a snaživou povahou veľa práce nemajú, takže úspechy a povýšenie na seba nenechajú dlho čakať. To všetko pod velením plukovníka Sharkasa, ukážkovej sadistickej svine povýšenecky jednajúcej s odsúdenými intelektuálmi z konského sedla, ktorý je zároveň dokonalý otec rodiny a zábavný stredobod detskej oslavy. Veľmi dobre vykreslené charaktery, postupný vývoj aj precitnutie, utrpenie vo väzení aj bežný života neprivilegovaných egyptských vrstiev, scény akčné aj potemkinovské predstavenie pre kontrolné úrady. Vynikajúce. (vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

"Vono není dobře, když se krade, ale ještě horší je, když se o tom mluví." Detektív na dôchodku Sovák sa vyskytne na kynologickom podujatí, kde sa začnú strácať kabelky a peňaženky. S pomocou neúspešnej autorky detektívok Bohdalovej, predavača párkov Dítěta, okradnutých psíčkariek a ich štvornohej hávede sa nakoniec dopracuje k prekvapivej pointe. Kvalitní herci bohužiaľ túto nudu nezachránili, prospela by tomu transformácia na bakalársku poviedku so stopážou do štvrťhodinky. Takto sú nazábavnejším prvkom Wimmerove hlásenia. Dva slabé závany voňavky Rosana (je nejlepší a pořád na skladě). "Růženka už dostala dva králíky a jednu myš. Tohle by byl její první člověk." 

"Telefóny sú všade a chorí ľudia tiež!" Mladý Gučík podporuje kriminalitu mládeže, pije kolu so Sanitrovou na rande, plánuje nový život po prvej výplate a odcudzuje sa rovesníkom z panelákovej klubovne. "My roboši jednoducho skôr dozrievame ako inteligenti." Jeho ovdovelá matka Zöllnerová tiež dlhšie randí s rozvedeným Sarvašom s podnikovou garsónkou a pokus o zoznámenie potomka so situáciou končí zbytočným napätím aj trápnymi vyhláseniami. "Zuzanka, choď do kuchyne, tu pôjde o chlapské veci!" Celé to zvedavo s uchom na stene sleduje mládežnícka kontrarozviedka Samek, Vančíková, Szabó, Vojtek, vedú sa pritom veľmi neprirodzené a patetické dialógy, ktoré to celé činia ešte vtipnejšie a tak si táto inscenácia zaslúži tri koruny do džuboxu. "Slušné dievča neotvára polonahé!"