jarah

Kórejske seriály sú pre mňa veľkolepý objav a príjemné prekvapenie, ale prišla som na to, že občas majú problém so záverom. S radosťou zisťujem, že tento seriál je výnimka. Z môjho pohľadu tu funguje takmer všetko. Počnúc príbehom, umiestnením deja, jeho vývojom, pohnútkami a správaním hlavných aj vedľajších postáv, ležérnym humorom, chémiou oboch párov, aj očakávaným záverom. Kto sleduje kórejské doramy určite už pochopil ich klasickú, funkčnú schému. Tak, ako som sa dlhú dobu tomuto seriálu vyhýbala, tak som si ho minútu po minúte užila, lebo produkcia odviedla skvelú prácu, aby mi to umožnila.

Scenár tejto drámy bol ako šitý na mieru charizmatickému Ji Sungovi, ktorý okrem bojových umení zvládne zahrať hádam všetko. Každé jedno alter ego, ktoré stvárnil bolo dokonale zahrané. Dovolím si tvrdiť, že nie zahrané, ale prežité. V jednej chvíli sa z môjho bytu ozýval hurónsky smiech a o chvíľu ma ovládol smútok podčiarknutý skvele načasovaným soundtrackom Auditory Hallucination https://www.youtube.com/watch?v=Gg0P9yd0noE . Obraz správania ľudskej mysle, ktorá sa snaží prežiť aj za cenu izolácie neznesiteľnej bolesti, výčitiek svedomia či bezmocnosti, akoby sa diali niekomu inému, je v tejto dráme spracovaný na jednotku. Ešte dlho po zhliadnutí záverečnej časti som nedokázala z hlavy vypudiť niektoré scény.

Sledovanie seriálu Voice bol aktívny útok na psychiku. Jang Hyuk v úlohe "šialeného" detektíva a Kim Jae Wook v úlohe diabolského psychopata, ktorý sa odbavuje počas zabíjania ľudí, vyšperkovali scenár, ktorý už bol aj tak skoro bez chyby. Znova sa ukázalo, že Kórejci vedia točiť thrillery, a napriek nekonečným šestnástim dielom nenechajú divákove nervy do poslednej minúty regenerovať. Seriál, ktorý ma upúta dokážem zhltnuť v krátkom čase, ale pri tomto som si musela robiť prestávky, lebo ma prenásledoval aj v sne. Dráma hodná sledovania, ale povedzme si narovinu - raz a dosť.

Na túto drámu som sa obzvlášť tešila. Po zhliadnutí seriálu Korean odyssey som bola zvedavá na herecký výkon mladého Lee Seung Ki-a a môžem povedať, že ma ani tentoraz nesklamal. Takto nepriamo skladám klobúk pred kórejskou hereckou školou. Prečo muselo spadnúť lietadlo, akú cenu má život dvesto cestujúcich na jeho palube, ako hlboko siahajú chápadla moci, politiky a peňazí, kde sú hranice dôvery a koľko vydrží človek, ktorý už nemá čo stratiť. Dráma napínavá až do posledného okamihu má zvláštne zakončenie, pri ktorom si človek vzdychne: "A je to tu zas!"