Triple H

Celkom znesiteľná.komédia. Nič viac, nič menej. Hill s prehľadom najlepší a pár dobrých nápadov k tomu.

Pekných pár rokov dozadu som rozmýšľal presne nad týmto námetom na film. Čiže osobne ma bavilo sledovať, že niekto tento môj drobný sen aj zhmotnil. Rozohrávka a úvod je formulaický, ale od polovice sa dej začne skutočne zaujímavo vyostrovať. Psychologický vývoj v prvej polovici slušne pokrivkával a následne sa vyvíjal možno až príliš rýchlo, ale v druhej polovici sa z filmu zase stalo dobre šlapajúce atmosférické dusno. Z postáv mi v zásade najbližší prišiel Biehn.Jeho frustrácia z tej bandy sprostých darmožráčov, čo sa mu nahrnula do krytu bola celkom pochopiteľná. Ventimiglia si u mňa šplhol, pretože v prvej polovici je úplne šablonovitý fešák, ale v druhej z neho behá mráz po chrbte. Herecké výkony sú vôbec zaujímavé, pretože v úvode je film po tejto stránke pomerne odfláknutý a prehrávaný (obzvlášť Biehn). Ale ako sa dej posúva vpred a atmosféra hustne, všetky výkony sa poriadne dvíhajú hore. Na nete som čítal, že film točili chronologicky a IMHO je tento kvalitatívny vývoj dôsledkom práve toho. Celkovo dobre vygradované, drsné a aj zaujímavé vzhľadom na rôznorodosť postáv a rozklad ich charakteru. Keby tá psychológia bola lepšia, kľudne aj viac ako tri.

Starú Slyovu verziu som ako malý videl na VHS asi 100x, ale nostalgia bokom - toto je určite lepšie. Priamočiara strieľačka s priamočiarym hrdinom - čo v tomto prípade myslím jednoznačne ako pozitívum. Tvorcovia akurátne odhadli aké obsahové ambície môže film o Dreddovi mať. Urban veľmi v pohode a Olivia Thrilby veľmi sympatická. Atmosféra fajn, rovnako ako efektný vizuál. Príjemne prekvapenie a šikovná práca.

Svižné, jednoduché a nenáročné. Tak sa dá Gangster Squad zhrnúť. Osobne som čakal niečo trochu ambicióznejšie - v duchu L.A. Confidential, resp. aspoň De Palmovi Untouchables. Potenciál na to rozhodne bol. Toto bolo na mňa príliš odľahčené, nadsadené a dokonca až comicsové (tie sýto sýte pastelové farby a groteskné násilie). Postavy sú všetky do jednej len dvojrozmerné figúrky, s dosť prvoplánovými a až rozprávkovo jednoduchými motiváciami (Ribisiho "nechcem deťom povedať, že som proti tomu nič nespravil", tzn. jednovetné rozseknutie morálnej dilemy, je toho ukážkovým príkladom). Hereckých es je plný celý casting, a napĺňajú všetko čo je treba, ale čo tam potom keď ich postavy neposkytujú žiadny priestor na niečo zapamätateľné. Jediný kto tomu dodal trochu väčší šmrnc je Ryan Gosling, ktorý do odľahčenej atmosféry filmu ideálne zapadal. Ten tenký hlas mi síce trošku prekážal, ale jediný ma fakt bavil, čiže mu to prepáčim. :-) Takže tak - slušná jednohubka, nič viac.

Nečakal som, že po 12. rokoch (!) od svojho posledného hraného filmu, sa Zemeckis vytasí s komornou drámou o jednom alkoholikovi. Ubrať pár minút by síce neuškodilo, ale inak solídna záležitosť, ktorá si držala moju pozornosť. Podobné látky sú však klasicky moja šálka kávy, čiže aj to je faktor. Denzel to zase raz spoľahlivo istí po všetkých stránkach ako sa patrí. Celkom zaujímavá dilema ohľadom toho voči komu a prečo vyvodzovať zodpovednosť v takejto situácii. Myslím, že hrané filmy sú Zemeckisova platforma a som rád, že tie pokusy o 3D konečne nechal tak.

čo sa mi páčilo: 1) nápad, 2) vizuálne nápadité, 3) typovo ideálne obsadený Cooper, 4) svižný a zábavný dej, 5) chlípanie krvi zo zeme, 6) záver. čo sa mi nepáčilo: 1) nekonečná zásoba tabletiek, 2) hrdina možno v niektorých okamihoch mohol byť inteligentnejší. Suma sumárum: Vôbec mi nevadilo, že Burger sa nesnažil o filozofickejšie, či hĺbavejšie poňatie tejto látky - naopak. Celkovo veľmi príjemne prekvapenie.

Veľmi elegantná a vkusná vecička, s miestami skutočne vychutnávkovou réžiou. Atmosféra mne osobne sadla, ako aj obsah a precízna formálna stránka. Tie dialógové scény ma bavili. Film bol jednoduchý, vecný a logický. Pomalosť mi nevadila, stopáž bola akurát. Herci výborní, Gandolfini obzvlášť. Nemám výhrad.

Dobre - videl som to už od premiéry dokopy tri krát a každý raz sa mi to páčilo viac. Nevravím, že sa to miestami nevlečie, ale Tarantino je proste borec. To isté čo som napísal po prvom pozretí platí aj teraz - tzn. že žasnem nad jeho kreativitou, kedy aj po rokoch v branži stále seká neuveriteľne vybrúsené autorské filmy. Vždy to má grády, gule, perfektne padnúcu muziku (John Legend), zaujímavé postavy a svieže nápady. Možno tej sviežosti nie je toľko ako pred 19 rokmi pri Pulp Fiction (wow, to už je fakt tak dávno...), ale stále je jej dosť na to, aby väčšina ostatných filmov nestíhala. Navyše je radosť pozerať na výpravu, aj technické spracovanie s kamerou na čele. A keďže je mi jasné, že to ešte pár krát v budúcnosti uvidím, za pět.

Mohol by som sa v tom nekonečne a dlho rýpať, ale nemám na to náladu. 150 minút dvoch úplných bláznov, ktorí vedú bláznivé dialógy a scény napĺňajú chaotickým a nezmyselným správaním. Dejová stavba je úplne iná ako býva obvyklé - film je viac sonda do psychózy ako koherentný dej. Zo všetkých Andersonových filmov suverénne najneprístupnejšia záležitosť. Zároveň však uznávam, že pán režisér musel veľmi dobre vedieť čo robí. Na to je celý film až príliš vypiplaný a precízny. Za SILNO osobitnú zmienku stoja herci, ktorí sú jednoducho neskutoční. To čo predvádza Phoenix je mimoriadne ojedinelá záležitosť - je až maniakálne presný. Nevybavujem si kedy naposledy nejaký herec predviedol niečo TAKÉTO - klobúk dole, úplne seriózne vážne. Hoffman rovnako úplne exceluje a Amy Adams sa s nimi celkom úspešne pokúša držať tempo. Ak by sme hodnotili len hereckú stránku veci, je The Master dokonalý - lebo lepšie sa to už naozaj nedá. Film ako celok je na mňa pôsobivý ako pitva psychóz a sektárstva. Ak by som mal hodnotiť len dej a jeho stavbu - nesadlo mi to. Tie štyri dávam primárne za neskutočných hercov a za originalitu. Lebo niečo takto profesionálne, precízne a zároveň úplne mimo bežný rámec som hádam ešte nevidel.

OK, miestami už bol ten koncept s kamerami mierne pritiahnutý za vlasy (ako vždy v podobných filmoch). Ale to je v porovnaní s tým ako na mňa zapôsobil zvyšok úplná drobnosť. Toto celé bolo tak krásne nápadité a originálne, že som si film užil ako malý chlapec. Od začiatku mi bolo jasné kto bude hlavný "villain" a bola úplná paráda ako tento úplne klasický comicsový koncept Trank s Landisom naviazali na jedného stredoškolského zakomplexovaného outsidera. Tí sú často za hrdinov, ale z psychologického hľadiska je Kronika vlastne o dosť výstižnejšia. Vizuálne aj dejovo je film pôsobivá záležitosť a za 15 miliónov dolárov? Wow, to naozaj smekám, lebo efekty boli na vysokej úrovni a nie tým klasicky comicsovo opulentným štýlom aký vídame v posledných rokoch (nič proti nemu). Iste, film má svoje mušky a mohol by som sa v ňom rýpať, ale načo? Proste výborný nápad a výborne spracovaný. V tej záplave veľkorozpočtových comicsových mašinérií posledných rokov, ktoré vždy obdobné story o získaní schopností podávajú pomerne šablonovito, je Kronika úplné zjavenie.