Smok

Vynikajúca smažba od začiatku do konca presne podľa môjho gusta, ktorá ešte naberá na obrátkach, keď vybehne na scénu Kevin.

Nebudem chodiť okolo horúcej (nie horkej) kaše a napíšem to rovno. Film mnou znovu zhliadnutý v roku 2009 je poriadnym scenáristickým průserom. Životný príbeh sídliskových grázlov pôsobí strašne umelo a vykonštruovane, film žiadne problémy vtedajšej mládeže nerieši a tak jedinou výpovednou hodnotou zostáva realistické zobrazenie novodostavaného "Jižáku" a doby, keď na celom sídlisku fungovala jedna diskotéka a heavy metalové koncerty sa rušili ako na bežiacom páse. Všetko je to navyše prekladané koncertnými nahrávkami Vitacitu, v jednej skladbe dokonca s Luckou Bílou!!! Za pripomenutie (chvalabohu) už zašlej červenej éry dávam pekné dve päťcípe a dokonca aj červené hviezdy.

Možnože by filmu pomohlo, keby mal úplne iný názov, aby nemusel byť konfrontovaný so svojim starším a silnejším bračekom, s ktorým má spoločné aj tak len jediné - a to kladenie si otázky "čo by bolo, keby..." Aj tak je tu dosť zrejmá snaha tvorcov ešte nejaký dolár vymáčknuť hodením na video trh viac menej toho istého námetu.

Uznávam, že moje hodnetenie môže byť mierne neobjektívne, ale film mám odsledovaný bez jediného žmurknutia a so zatajeným dychom. Téma tajných spoločností, histórie kresťanstva a všelijakých tajných šifier s prímesou dobrodružna ma proste fascinuje, o tom niet pochýb.

Transsibírsky expres je kolos, ktorý kým sa rozbehne, tak mu to chvíľu trvá, ale potom zábava stojí za to. Musím dať neobjektívnu hviezdu navyše kvôli realistickému prostrediu matičky Rusi a za to, že vlaky sa mi páčia už od mlada.

Dina je Bohom zabudnuté a otcom nenávidené dieťa. Neni sa ani čo diviť, keď svojej mamičke nechtiac dopraje kúpeľ v lúhu, snáď od nej nikdo nemôže požadovať, aby dorástla do duševne vyrovnaného jedinca. Obzvlášť muži to s ňou zrejme budú mať ťažké, a mnohí by urobili lepšie, keby radšej dobrovoľne podstúpili vazektómiu, ako sobáš s Dinou. Však pán Depardieu?

Romantika značne vykonštruovaná, moralizujúca a korektná. Ale aj vďaka Ray Liottovi a jeho pekným dcéram aj celkom pozerateľná.

Nepriestrelný taliansky pizza man a zvodca hneď od začiatku ruluje a keby v polovici nestratil dych, dám aj za viac. Ovšem aj tak dobré.

Najväčšia škoda je, že okolnosti zajatia nemeckých vojakov nie sú vykreslené vôbec, a postavy (okrem pár agilných súdružiek dozorkýň a doktorky) v divákovi vôbec nezarezonujú. Jedná sa skôr o telenovelovú nenáročnú drámu z prostredia zajateckého tábora a ja som sa skôr bavil na scénach, ako sa súdruhova snažili z vojenských väzňov poskladať funkčný orchester a doniesli im za náklaďák nástrojov, ktoré skvele hrali bez akéhokoľvek ladenia, alebo na scénach všeobjímajúcej ľudskosti (zrejme spôsobenej menopauzou jednej zo súdružiek dozorkýň) a otvárania brány lágru v noci za účelom rozmnožovania sa vojnových zajatcov s domorodým obyvateľstvom. Tieto scény asi mali pridať na autenticite, bohužiaľ skôr ubrali.

Pôvodne som si myslel, že pôjde o nejaký horor z baníckeho prostredia a tých 30 a pol metra bude znamenať hĺbku, v ktorej uviazli nejakí nešťastní baníci. Ako som však neskôr zistil, názov má zrejme vystihnúť, aký veľký je akčný rádius hlavnej hrdinky postihnutej domácim väzením a zjavovaním sa usmrteného manžela, ktorý je na ňu naštvatý, akoby mu dala na stôl studenú večeru. Že tvorcovia trošku duchársku tému upgradovali a týpek tu veselo presúva a hádže vecami po izbe a fackuje svoju bývalú, to už ani nejdem rozoberať. Nakoniec ešte jedna ľudová múdrosť: Zlého ducha z domu nevyženieš ani dobrou súložou :)