maceiko

Občas ťarbavé, miestami pôsobiace ako poloprofesionálne (najmä súbojové scény) až televízne dielo, ktoré však tieto neduhy vyvažuje veľmi pútavým dobovým zasadením, atmosférou, nádhernou hudbou a podnetným a hlbokým príbehom o strete kultúr a nájdení identity v dobe, ktorá namiesto nej káže mizériu. Hlavný predstaviteľ Serhat Tutumluer hrá bravúrne.  Pre "západného" diváka film môže kvôli kultúrnym rozdielom pôsobiť mätúco, pre uchopenie je osožné zistiť si ako a prečo boli kreslené miniatúry v islamskej kultúre, ako islam videl a vidí umenie maľby všeobecne a pod. SVK titulky: https://www.opensubtitles.org/en/subtitles/8769028/cenneti-beklerken-sk

Tradičný rodinný film s príjemnými postavami a prostredím, extra nenadchne ale určite neurazí. Zakorenenie v dobovej realite a úprimný scenár predstavujú ideálny televízny materiál na nedeľný večer a rodinou.

Dôstojné pokračovanie, ktoré neprináša nič extra nové ale skôr druhýkrát servíruje to čo v prvom dieli fungovalo skvelo. A funguje to stále, postavy v nových rozpoloženiach šlapú, návrat všetkých hercov (+ Dujardina) sa vydaril a cast si dvojku viditeľne užil a dal do nej opäť 110%. Jednoducho na nič sa nehrajúca úprimná dramedy s výborným obsadením .Veľké plus za hudbu a humor, trojku si pozriem rád a tentokrát netreba čakať ďalších 10 rokov :)

Dostal som presne to čo som čakal - niečo nečakané. Zmyselné spojenie starého orchestrom poháňaného filmu so súčasnou tvorbou ,samozrejme okorenené Louieho otvoreným pohľadom na mnohé dôležité témy, a najmä (dvojstranné) pokrytectvo (s prihliadnutím na zatratenie filmu a celej kauzy nezmyselného lynčovania C.K. krátko pred vydaním). Rozhodne nie pre široké publikum, no rozhodne sa oplatí vidieť (a bohužiaľ dnes iba stiahnuť, nakoľko je film iným spôsobom nedostupný. ). A už sme vážne čakali príliš dlho, neberte nám Louieho!

Nové songy (Halo on Fire!) nadupané, časti kde sa kapela odvážila experimentovať (sólo Jamesa s orchestrom Unforgiven III, All within my hands v akustike alebo skvelá pasáž kedy orchestráci nakopnú Scythian suite a neskôr Iron Foundry s Metallicou, tribute sólo pre Cliffa) sú pripomienkou dravosti a odvahy hľadať nové hudobné obzory, pre ktoré je Metallica tam kde teraz je. Stopáž je však mierne dlhá a vyplnená piesňami, ktoré sme už raz s orchestrom počuli a dovolím si povedať že nové aranžmá niektorých trackom nesedia (zvlášť Master of Puppets dosť nevyšlo), a u ďalších je orchester nevýrazný (tohtoročná verzia One & No Leaf Clover oproti S&M1 !) alebo stratený v mixe desiatok nástrojov. Celkový dojem dobrý, no trochu mrzí že páni z Metallicy nevyuzili potenciál na 100% a nepriniesli napr. veci z Load/ReLoad, ktoré sú podľa mňa na orchester stvorené. Viď highlight koncertu - dokonalé prevedenie Outlaw Torn. Fanúšika netreba presviedčať, pre okoloidúceho nanajvýš zaujímavé spojenie dvoch hudobných štýlov.

Veľmi vydarená letná oddychovka s parádnym hereckým obsadením a humornými situáciami, ktoré pomaly gradujú do neodvratného záverečného aktu. V ňom bol pre mňa menší kameň úrazu a možno by som uvítal trochu rozvinutejšie zakončenie. Inak super zábava, nádherná Korzika, hudba & obsadenie a nápaditý scenár - 4*

Príjemná what if záležitosť, ktorú úspešne ťahá silné charizmatické herecké duo Cluzet & Marceau. Filmu sa podarilo zachytiť tú pravú atmosféru začínajúceho vzťahu a netradičný záver skutočne pochopia asi len niektorí..

Odychovka, ktorá po zhliadnutí vyšumí z hlavy a ktorej reálnosť a držanie sa pri zemi je jej najväčší benefit i hendikep zároveň. V najlepších momentoch fajn dráma no v tých najhorších recept na zaspanie. Na záver mi nedá neokomentovať na slovo vykradnutú intro scénu z Breaking Bad, to čo bolo ?

Ensamble opus partičky priateľov, ktorých nefunkčné vzťahy, neúprimnosť a malicherné problémy nám niektorým určite prídu viac než povedomé. Celý film ťahajú perfektne napísané postavy, pričom Canet dokázal ukočírovať film tak, že žiadna z nich nevyčnieva/neostáva po zadu. Herci si film zjavne užívajú a hrajú na 110% - bezchybný Cluzet s jeho puntičkárskymi hisákmi, nádherná Cotillard stratená vo vlastnom živote, Laffite chorobne posadnutý rozchodom, perfektný Lellouche a jeho smutný optimizmus alebo skvelý Magimel, ktorý si perfektne nadhadzuje s Cluzetom. Úprimný a nevlezlý humor, ktorý sa nepotrebuje spoliehať na obscénosti či nadávky je namixovaný s vhodne umiestnenými vážnymi momentami a odstrašujúca stopáž mi tak ubehla ako 5 minút, pričom ani na sekundu nenudila. Intro scéna bez jedinej klapky technicky premakaná. Výnimočný film!

Cluzet zachraňuje čo sa dá ale prekombinovanosť deja, pár "really?" momentov v správaní sa niektorých postáv a hlavne veľmi vlažný a neuspokojivý záver tento film nezvratne sťahuje dolu. Nevydalo.