Adrian

K Jirkovmu komentaru len dodam, ze sledovat to v Soule s domacim publikom, tak aj na samotnych korejcov to bolo uz ultra over patosove. A to korejci filmy s narodnym hrdinstvom maju velmi radi. Teraz vsak z kina odchadzali pocas filmu v slusnom pocte. A navstevnost v Koreji je k 10.2.2012 cca 2.25mil. divakov, co je vzhladom na ocakavania, rozpocet ale aj rebricek najnavstevovanejsich korejskych filmov velmi slabe cislo, cize ziaden hit u domaceho publika to nie je. Nastastie. 3/10

Perfect. Beatiful....Always pleasure.

Precizne, atmosfericke, napinave...a prehladne vdaka detailom.

V urcitych momentoch napatie dosahovalo az vysin Greengrassovho United 93.

Naivne blbucke, iritujuco hudobne hlucne s plejadou otravnych a este viac otravnych postav (na vrchole uz typicky Petchtai Wongkamlao, ktoremu zdatne sekunduje ten maly fagan). Cakal som tento "odlahceny" ton, preniest som sa vsak ponad neho nedokazal (moja chyba, alebo stastie?). Vdaka thajsko-korejskej koprodukcii ma film bonus v tom, ze pouzitm korejskych titulkov sa konalo slusne precvicenie jazykovych znalosti, kaskaderske kusky a sem-tam aj ta choreografia boli zaujimave (rovnako ako aj making of pocas zaverecnych titulkov). Nadovsetko ale vladne iba smutny povzdych nad mrhanim zjavneho talentu zucastnenych na taketo neefektivne blbnutie.

1. seria - 80%, 2. seria - 90%, 3. seria - 70%

Brnkanie na nacionalisticke citenie u korejskych divakov casto uspesne funguje, i ked pre tentokrat je antagonistom nie severekorejec ci japonec, ale mandzurski bojovnici pocas ich 2. invazie do Korey v prvej polovici 17. storocia. Historicke pozadie nikdy nevystupuje do popredia skrz snahu o politicko-historicku reflexiu, umenie lukostrelby tu sluzi iba na fyzicku konfrontaciu (to nie je vycitka, iba konstatovanie faktu). Naopak, doraz sa kladie na kostymovu stranku (hoc oproti oblubenym korejskym, kostymovym TV dramam film voli zemitejsie farebne tony, dodavajuce vacsi punc uveritelnosti) a kinetikou ovplyvajuce akcne sekvencie, ktorych zvoleny styl je vedeny po linke roztrasenej kamery, vynechanych frameov a hrubeho strihu. To pri zvolenej stopazi a faktu, ze druha polka filmu je vlastne jedna suvisla akcna sekvencia, posobilo na mna ku koncu uz unavne.

Kvitujem vytrvalost v koncepcnom posune pri kazdej casti serie. Zaroven priznavam, ze mi sedi ovela viac, co Abrams a spol. predstavili v trojke - doraz na drsnost, fyzicnost, spinavost a hmatatelnu kinetiku, a tym sa zo spatneho pohladu prihlasili k charakterovej crte akcneho zanru v prvej dekade noveho tisicrocia (partnerstvo s Bourneom a Bondom), . Ano, hlavne skrz ponimanie akcie sa minula dekada niesla v zblizovani naj trojice agentov a mohlo to posobit monotonne, osobne mi je ale luto, ze tato nova dekada sa pravdepodobne posunie inym smerom (MI:4 to naznacil, som zvedavy ako zareaguju Bond s Bourneom). Smerom, kde v pripade MI:4 sa vraciame oblukom k pociatku - filmovemu skrz referencne sceny, televiznemu vdaka dorazu na timovost (to je OK) a aj napriek zlyhavajucej technike nejde nevidiet aj ulietavanie na technickych hracickach. Tie v kombinacii s Peggom dodavaju filmu sice vdacny nadhlad, ovsem ruka v ruke s tym prichadza k ciastocnej sterilizacii akcie (samo o sebe vyborne natocenej) na uroven, kedy som sa prestal o hrdinov strachovat. Vynimkou je Dubai, ktory bude jedinym dovodom, preco chcem ako "fanusik vertikalneho adrenalinu" MI:4 vidiet este raz v IMAXe. 6-7/10.

Pre mna idealne sklbenie strohosti s funkcnym rozdelenim na vztahovu a arenovu cast. Skoncilo to v tom najlepsom a nedopovedane som nemal potrebu dohladavat. Hmatatelny schematizmus prekryva sustredena rezia a vyborne herecke vykony na cele s desivym Tomom Hardym, ktoremu som veril kazdu mimiku, pohnutie svalom a buldocie premiestnovanie sa v priestore. Variacia Beethovenovej Ode to Joy potesila.

Komedy-drama na zakusnutie o znovunajdeni sily priatelstva a oslavy zivota ako takeho. Skvely timing humornych situacii, vyborna chemia 2x7 hereckych predstaviteliek a hutne omamna retro atmosfera. Ak poznate co-to z korejskej historie (hlavne politicke a socialne pnutie v 80.rokoch), ste pozorny na malickosti v druhom a dalsom plane (plagaty, dobove rekvizity,...) a nebodaj ako-tak viete odchytat jemne nuansy v "soulskom" dialekte a usmevne rozvijanie nadavok skrz stvrtstorocie, film vam ponuka dalsie bonusove body navyse. Ovsem bavil som sa kralovsky aj bez nich.