MIMIC

Bol by z toho celkom slušný vojnový film, keby sa z neho odrazu nestal... celkom slušný horor. V mnohých ohľadoch pripomína atmosféru a dejovú linku Votrelcov bez toho, aby ich bezprostredne evokoval. Nie je to film podľa môjho gusta, ale tvorcom kvitujem odvahu zaoberať sa surovou vojnovou realitou. PS 1: Amíci konečne objavili Jánošíka a jeho osudy. PS 2: V intenzite zvuku sú priveľké kontrasty, ktoré vám môžu celkom pokaziť filmový zážitok.

Na základe spracovania mi jednoznačne vychádza, že ako tému filmu si tvorcovia zvolili motív generačnej výmeny, keď otec ešte umenie robí a syn ešte len začína. Film je teda o „predávaní štafety“. Skutočným tvorcom deja a hlavným hrdinom je štafetový kolík v podobe mladej modelky, takže to, že sa tvorcovia tak nápadne oháňajú Renoirovým menom mi pripadá až nečestné. Škoda, že ústredná postava nemá viac priestoru a že záujem mladého Renoira o kinematografiu nie je nijak vysvetlený, i keď paralela so svetlom v maľbách jeho otca sa priam núka.

Film nie je primárne postavený na náboženských otázkach, hoci priamo tematizuje jednu z kresťanských ikon - ide o výpoveď režiséra menšinovej orientácie. Podľa komentárov a hodnotenia ho videlo dosť divákov neschopných akceptovať toto východisko (zrejme čakali orgie a la Sapfo, kde by tradične mohli dať hviezdičky „za kozy“), čo nie je profesionálny, ale amatérksy prístup, ktorý nemožno brať vážne. Zápletka je vystavaná na princípoch sociologického experimentu – vyložte skupinu mužov odlišnej orientácie na opustený ostrov a sledujte, čo sa stane. Samozrejme sa pozabíjajú, je však zaujímavé sledovať, prečo presne.