Jordan

tak v prvom rade - na 25 ročného chalanka ukočírovať tak masívnu produkciu, tak veľkú výpravu - klobúk dolu! po druhé - v dvadsiatich piatich herecky bezchybne stvárniť tak komplikovanú postavu, ktorá sa vyvíja a vierohodne zobraziť všetky jej životné a vekové štádiá od dvadsiatky po starobu - cylinder dolu! toto dielo je naozaj výnimočné a keď si vezmem, že mnoho filmov zo 60. a 70. rokov nie je tak "sviežo", inovatívne, originálna a nadčasovo napísaných a natočených (čiže časom sa na nich prejaví ten vekový odstup), širák dolu! naozaj impozantné dielo!

v akej krajine to žijem? mám z toho depresiu... ďakujem, zuzana piussi, obdivujem ťa za odvahu!

máloktorý filmár vedel, vie a bude vedieť budovať napätie tak, ako pán hitchcock

Po najrozšírenejšom modely filmovej trilógie - modely "Dolu vodou", ktorý tiež volám "zostupný" alebo "slabnúci", kedy je prvý diel najlepší, druhý diel ujde a tretí o ničom (napr. Jurský park, Sám doma, Transformers) je druhý najrozšírenejší model filmových trilógií tzv. "U-rampa", kde prvý diel je super, druhý nedokáže preskočiť prvým dielom vysoko nastavenú latku a preto sa dostaví nuda, po ktorej logicky tretí diel vyznie znova dobre - aj keď už nie až tak, ako prvý (napr. Die Hard, Pán Prsteňov, Piráti z Karibiku...) - tento model spĺňa aj soderberghova heist trilógia o Dannym Oceanovi a jeho parťákoch; Trojka sa vrátila do magicky nereálneho Las Vegas, oproti dvojke mala znova silnejšiu a osobne zafarbenú motiváciu (opäť s príchuťou revenge) čo je podľa mňa hlavný dôvod, prečo jedenástka a trinástka majú oproti dvanástke už v základe/scenári naviac; navyše nie je až tak prekomplikovaná a pretechnizovaná ako dvojka a trademarky celej trilógie - či už formálne (hudba, zoomy, strihy), alebo obsahové (yenova čínština, saulove aliasy, rustyho prežúvanie...) posledný diel ctí a dodržiava; navyše - Ellen Barkin tu ukazuje podľa mňa maximu toho, ako veľmi sexy môže 53-ročná žena byť!

klišé; film-klamár; veľa chýb a nedôsledností;

stále sa na to veľmi dobre pozerá - primárne však preto, lebo je tam nasúkaných ešte viac hviezd prvej veľkosti, než v jednotke - a všetko sú to rovnako sympaťáci ako aj dobrí herci a chémia tu funguje navyše aj preto, že si to každý očividne užíva a navyše sú to v mnohom starí skúsení kolegovia plus priatelia aj v skutočnom živote - takže to čaro sa na vás nevdojak prenesie... navyše to má aj oku lahodiacu zetu-jones, ktorá je šťavnatá až-až... nehovoriac o príjemnej cameo čerešničke v podaní môjho miláčika willisa... ale je to akési dlhé a nie až také svižné a nadupané ako jedenástka... možno to je tým pôvodnou motiváciou samotného činu, možno samotným činom, možno scenárom, ktorý je trochu prekombinovaný a nie celkom jasný (a žánrovo uhladený): v úvode je však pár momentov (scenáristických a režijných), ktoré nasvedčujú, že oproti prvej časti bude tento danny ocean "uletenejší" a hravejší, ale po dvadsiatej minúte sa to zlomí do "štandardu" - ten je síce veľmi silný a pozerateľný, ale latka bola nastavená privysoko;

Fúzatý poliš ex-skywalker stále v tej istej vetrovke, otvorene hard-core béčkový námet, scenár i prevedenie a malý rozpočet - to sú veci, s ktorými tento film doznievajúcich osemdesiatych rokov hrá vysoko zábavnú hru plnú skvelých masiek a oldschoolových efektov, zaujímavých figúrok a bizarných momentov/scénok. Roztomilé.

trochu dlhé, v závere ľahko americky-patetické a miestami nešťastne hudobne dramaturgované bayovo veľdielo z obdobia najranejšieho je nabité hviezdami vo svojich vrcholových formách (cage s čerstvým oscarom, sean pred odchodom do dôchodku), pôsobivou výpravou väzenia (tunely, kopec pary), pár už legendárnymi zábermi a sekvenciami (zelené guličky, bayovské podhľady a jazdy) a pomerne jednoduchým a na počudovanie nie odfláknutým scenárom: to boli totiž časy (90te roky), kedy sa aj blockbustery ešte ako tak robili poctivo a šlo im aj o scenár a príbeh; inak ale čisto "mužská" záležitosť - a všetky ženy, ktoré tento film majú rady, nehľadajte v tom žiadne stopy šovinizmu: to vaša mužská časť má rada ten film, presne ako napr. moja ženská má rada Pride and prejudice;

Rambovo antigenocídne burmské ťaženie plné krvi, končatín a vnútorností je priamočiare, jednoduché a brutálne dobré (a dobre brutálne); Stallone dokazuje, že jeden človek síce nič nezmení, no poriadne vytočený, motivovaný a vyškolený človek s pár žoldniermi za zadkom a poriadnou palebnou silou môže zvrhnúť celý režim; Plné hodnotenie;

Nudné nízkorozpočtové televízne béčko s jediným dobrým artefaktom - bradatým trejom s ľadvinkou jazdiacim autobusom; príšerne odfláknutý scenár, strašne chabá réžia a čo je tristné: žiaden humor, žiaden odstup - čo je presne to, čo námet ako je tento potrebuje ako soľ!