Lacike

Tesil som sa na lacnu ale snad zabavnu napodobneninu starych dobrych Tarantinoviek a Ritchieoviek. Dostal som film v ktorom musite vytrpiet 80 minut totalnej nudy so stvoricou nezaujimavych postav v jednom byte, aby vas na konci mohla akoze sokovat totalne z prstu vycucana 10 minutova vysvetlovacka o tom, ze vsetko bolo uplne inak. V konecnom dôsledku je uplne jedno aku to malo pointu, kedze scenar je nezazivny a rezia sterilna. Ani Travolta to nezachrani. Radsej si po miliontykrat znova pozriem, ked nie rovno Pulp Fiction, tak aspon Get Shorty a zabavim sa stokrat lepsie.

Zaujimava gangsterka so spickovym vizuálom a bohovskymi vykonmi väcsiny hercov na cele s Tomom Hardym v ustrednej dvojulohe. Trochu som sa bal, ze film bude zlozeny iba z nesúvislych epizodiek a preto bude nudit. Je pravda, ze film nejak extra negraduje a tempo je pomale, ale jednotlive gangsterske epizodky mi prisli dostatocne zabavne na to, aby ma bavili. Bohuzial v druhej polovici sa film vo väcsiej miere sustredi na manzelku jedneho z bratov, co je ta najnudnejsia postava v celom filme a preto film zacina cim dalej tym castejsie nudit. Skoda. Keby bol cely film zamerany na gangsterske eskapady, ktore boli neskutocne zabavne, tak z toho mohla byt pecka. Takto je to mierne nadpriemerna gangsterka. 7/10.

Dalsi pekny film o priatelstve medzi clovekom a psom. Tentokrat z Ruska, takze po nadhernej prvej casti si v tej druhej pes dost toho vytrpi. Okrem dojimaveho vztahu medzi psom a jeho panom tu je dost podrobne vykresleny vztah rusov ku psom v tej dobe. A bohuzial dospeli sa prilis pekne k nim nespravali. Aspon deti este mali srdce. Zaver je uz tradicne citovo vydieraci ako je v tomto zanri zvykom. Pochvalit musim este skvely stary slovensky dabing. Magda Pavelekova si tu svoju protivnu susedku neskutocne vychutnala a prial som jej len to najhorsie. 8/10.

Tak tu konecne mame dvojku SPL ktora vlastne dvojkou nie je aj ked sa tam objavia dvaja herci z jednotky. To by mohlo niekoho sklamat, ale mna nie vzhladom na to, ze jednotku milujem a nepovazujem za film u ktoreho by davalo pokracovanie zmysel, kedze sa tam pribeh dokonale uzavrel. Takze SPL 2 sa na jednotku snazi nadviazat iba stylom, kedy má hrat prim silny pribeh a spickove bitky maju byt len jeho vyvrcholenim. Styl sa podarilo zachovat ale kvalitu ani zdaleka. Samotny pribeh je podany dost nezazivne a obsahuje tolko nahod a osudovych prepojeni medzi postavami az je to smiesne. Vrcholom je finale u okna, ktore mi pripadalo ako parodia finale z jednotky. Film mohli podrzat aspon herci, ale tentokrat dostali spickovi bitkari velky priestor nielen v bitkach ale aj dramatickych scenach. A aj ked sa Tony Jaa prvykrat v zivote pokusa o komplexny herecky vykon, tak to co predvadza ani zdaleka nestaci na to, aby dodal svojej postave potrebnu charizmu. Podobny pripad je aj Wu Jing. Ale uznavam, ze do velkej miery za to môze scenar, ktory hercom prilis nepomohol a aj inokedy skvely Simon Yam, Louis Koo alebo Andy On tu su dost priemerni. Horsia je aj hudba, ktora mi pripadala nevyrazna a zaver filmu, ktory mi pripadal dost slaby. Ale podme k tomu hlavnemu - k bitkam. Jednotka ich nepotrebovala vela a napriek tomu to bol strhujuci film od zaciatku do konca. V Dvojke je ich viac. Ale bohuzial tvorcovia vsadili na vsadepritomne pomocne lana, takze jeden skvely chvat ktory zvladol herec bez trikov strieda druhy chvat, kedy je zaveseny na lane a robi sialene nerealne kusky. Komu to nevadi tak bude spokojny. Mna to strasne iritovalo. A duplom pri pohlade na borcov, ktori sa tu biju. Od tychto mien som si sluboval realisticky suboj titanov a nie letecke manevre s divnymi trajektoriami ake predviedli vo finalnej bitke. Najviac ma mrzelo vidiet poskakovat na lanach Tonyho Jaa, ktory si karieru zalozil na bitkach bez trikov. Radsej si znova pozriem nejaku jeho bitku v Skin Trade. Holt prvotriedne bitky sa dnes netocia v HK ani Thajsku ale v Indonezii. Snad do trojky nezlanaria Iko Uwaisa. Vidiet ho poskakovat na lanach by ma nasralo. Ale uplna katastrofa bitky samozrejme nie su. Su prehladne natocene. Stale sa tu objavi tak polovica chvatov, ktore pôsobia dost realisticky a drsne. Kontakty medzi súpermi su tiez uveritelne a hromadna bitka akoze na jeden zaber je celkom pôsobiva. Takze napriek vytkam tento film za jedno pozretie stoji, ale potencial tu bol ovela väcsi a bohuzial nebol naplneny. 5/10.

Zenska variacia Fightera. Znova sledujeme vzostup jednej nadanej osoby napriek nepriazni osudu a jej vlastnej nefunkcnej rodiny. Akurat to tentokrat nie je pribeh o boxerovi ale o domacej malomestiacke, ktora svojimi vynalezami dobije svet. Fighter mi sadol viac nielen preto, ze to bol chlapsky pribeh, ale celkovo mi vztahy v tom filme pripadali ovela zaujimavejsie ako v Joy. Ked si odmyslime uspech, ktory Joy dosiahla, tak nic dalsie uz tento film neponuka. Rodinne vztahy su vykreslene tak absurdne až mi pripominali soap operu, ktoru neustale sledovala matka hlavnej hrdinky. Uplna nuda to nie je vdaka spickovym hercom, ktori si odohraju svoj vysoky standard, ale zaroven to ani na chvilu nie je strhujuce. Ale obcas je to celkom dojimave. Proste taka rozpravocka pre zeny v domacnosti o tom, ze ak dostanu brilantny napad, tak môzu dobiť svet. 6/10.

Prva polovica je super. Je to taka smutna sonda o drsnom zivote kaskaderov v HK v 90tych rokoch podporena spickovym hereckym obsadenim na čele s Michelle Yeoh a hlavne Sammo Hungom, ktory ma s kaskaderkou pracou bohate skusenosti. Vo vedlajsich ulohach sa mihne mnoho Sammovych spolupracovnikov, co este do väcsej miery navodzuje prirodzeny dojem. Bohuzial v druhej polovici sa film prestane venovat zakulisiu filmov a je viac zamerany na pribeh hlavnej hrdinky, ktory nie je prilis zaujimavy a naviac je podany dost skratkovito, takze ani nejake emocie nedokaze vyvolat. Prva polovica je za 4*, druha za 2*. Vysledny priemer su 3*.

Je to nieco ako uvod Hviezdnej pechoty natiahnuty na cely film. Len namiesto obrovskych chrobakov sa tu bojuje so zombikmi. Dokonca tu mame aj satiricke reklamne brejky, takze Verhoeven by mal urcite radost. A radost by urcite mal aj George A. Romero pretoze je tu velmi zaujimavo vykresleny svet 5 rokov po vypuknuti zombie epidémie v ktorom sa uz ludia celkom naucili zit s touto nakazou. Paradoxne ma viac bavili tie neustale drobne naznaky ako funguje svet po epidemii ako samotna akcia. Akcne sceny su natocene pseudodokumentarne. Takze vsetko je snimane rucnou kamerou a dynamicky zostrihane. Kamera je uplne v pohode a strih je rychly ale nepovedal by som, ze neprehladny. Problem u akcnych scenach vidim v tom, ze nie su prilis vynaliezave a po case mi zacali pripadat stereotypne. Takze to je jediny zapor na celom filme. Trochu v style filmu District 9 sa film postupne z cistokrvneho dokumentu v druhej polovici zacne viac sustredit na postavy a ich jednu väcsiu misiu. Z postav najviac zaujme po rokoch skvely Bruce Payne ako vojak, ktory sa dal na vieru. Scott Adkins tu hra komicky namachrovaneho vojaka. Zo zanru filmu je snad kazdemu jasne, ze tu nie su ziadne bitky, takze Adkinsovi fanusikovia nech si radsej znova pozru Close Range alebo nadalej cakaju na Undisputed 4. Uz v traileroch to vyzeralo velmi dobre a ani samotny film nesklamal. Prave naopak. Az na menej zaujimave akcne sceny to je skvely netradicny film o zombie. 7/10.

Cakal som strhujuci revenge film v ktorom si to natvrdo rozdaju dve silne osobnosti. Z casti som sa toho dockal a s tym som spokojny. Z casti to je aj film o preziti v divocine. S tymito pasážami som tiez spokojny ale uz z nich nie som nadseny ako vsetci naokolo. Asi preto lebo pravidelne sledujem dobrodruzstva Beara Gryllsa v jeho dokumentoch na Discovery a preto okrem famoznej sceny s medvedom mi Revenant neponukol v tomto smere nic nove, co som este nevidel (Caprio sa schoval do kona? Bear sa schoval do ťavy, Caprio zral surove mäso? Bear zral ovela väcsie svinstvo a dokonca este zive, co by som ja do huby nedal, a tak mozem pokracovat do nekonečna). No a nakoniec tu mame poslednu vyraznu linou, ktora tvori tak tretinu filmu. A to su Capriove predstavy a nekonecne natahovane zabery na krajinky. Je to tu asi, aby Inarritu splnil kvóty na art a ziskal nejake tie ocenenia lebo uz je to Oscarovy reziser a tak si nemôze dovolit natocit priamociary film o pomste. Uvidime, ci sa mu to podari ale v mojich ociach neuspel a zbytocne mi pokazil castymi chvilami nudy inak dost kvalitny film. 6/10

Milujem Tarantinové ranné ukecané gangsterky a som rád, že sa Tarantino vrátil k svojim začiatkom a film pôsobí ako Reservoir Dogs vo westernovom prostredí. Väčšina filmu sa odohráva v jednej miestnosti, kde sa zíde 8 drsných chlapov a každý z nich má svoje vlastné zámery, ktoré postupne odkrývame v dlhých vyšperkovaných a skvele prednesených dialógoch. Vďaka tomu sa väčšina z hercov môže parádne herecky predviesť. Mimo famózneho Russella, Jacksona, Leighovej, Derna a Bichira mňa najviac uchvátil neskutočne vtipný vidlák z juhu Walton Goggins, ktorý si do veľkej miery ukradol film pre seba. Len Russell (neustále mlátenie Leighovej alebo odhalenie pravdy o dopise) a Jackson (veľký čierny lofas) mu v niektorých scénach  stačili. Miernym sklamaním bol priemerný Roth u ktorého som si hovoril, že Tarantino tentoraz nezohnal Christopha Waltza a tak narýchlo obsadil Rotha. Najviac ma mrzel tentoraz v Tarantinovkách netypicky nevýrazný Madsen, ktorý si asi myslel, že znova toči videosračku v ktorej si zarába na nájom a tak väčšinu filmu len sedí alebo leží v posteli a predstiera, že je dobrák, ktorý ide domov stráviť Vianoce s matkou. To mohlo vtipne fungovať ak by sa snažil, ale nie je tomu tak. Príjemným bonusom je Tatumova úloha, ktorú si vychutnajú všetci jeho neprajníci. A poteší aj Tarantinové hlasové cameo. Už tradične vydarený je soundtrack, ktorý je tentoraz pôvodný, keďže Ennio Morricone zložil novú hudbu. Trochu zvláštne pôsobí extra širokouhlá kamera, keďže sa film odohráva hlavne v interiéry. Tarantino sa snažil neustále vymýšľať ako vynaliezavo zaplniť priestor a tak sa často nedočkáme klasických detailov na tvár pri dialógoch ale skôr polocelkov a rôznych hrátok s preostrovaním z jedného herca na druhého. Občas je to zaujímavé, ale skôr to rušilo a prijal by som klasické nasnímanie dialógov. Na štandardnej TV sú postavy strašne schované v priestore. Vtipne narážky na číslo 8 mi skoro pripomínali jak sa s číslami neustále pohrávali v seriáli Lost. Takze výsledok je z 80% klasický ukecaný a keď je to potrebné tak aj brutálny Tarantino a z 20% naťahovaný western. Zostrihanie filmu o takých 10-20 minút by mu tentoraz prospelo. Občas sú tam fakt hluché miesta. Celkovo ale veľká spokojnosť a film si určite pustím opakovane. 8/10.

Nenapisem nic objavne. Proste polska Láska nebeská. A ono to fakt vyslo a je to skoro tak dobre. Hlavny rozdiel je v tom, ze v tomto filme je minimum komedialnych scen a dost vazne sa tu rozoberaju vztahy ludi, ktorí nezazivaju najstastnejsie obdobie, ale vsetky pribehy korunuje dokonaly happy end, ktory musi dojat aj najväcsich tvrdakov. Bezchybny soundtrack ani nie je potrebne zvlast spominat. Z postav ma najviac zaujal moderator Mikulas a jeho zblizovanie sa s Doris. Najvtipnejsi bol zase pribeh Stepana, ktory zisti, ze ho podvadza zena. Najmenej ma bavila chladna Marketa a ani jej tragicky pribeh na tom nic nezmenil. Lutoval som hlavne jej manzela. Po prvom pozreti davam zatial 8/10 a s velkou pravdepodobnostou sa tento film stane u mna Vianocnou klasikou. CZ dabing sa tiez vydaril. Som zvedavy ako sa budu vyvijat jednotlive pribehy v dvojke. P.S: Larwa je fakt divne zenske meno.