Velislav

Jednoduchý a pritom nevšedný príbeh malomestského prosťáčika napĺňajúceho schému „z nuly hrdinom“ a späť. Skvelé výkony hlavných hrdinov podporené precíznou bulharskou réžiou. Protagonistke panej z ministerstva by som to embryo tak doprial, ale iba ak by bolo od votrelca. Arogantná, nezodpovedná a bezcharakterná osoba bez empatie, teda vlastne spĺňajúca kritériá (nielen) jednej „štvorčlennej“ strany z vlády jednej nemenovanej stredoeurópskej republiky s mementom pre politikov na záver. Pre nenásytné ignorantské médiá detto. Príbeh je absurdnou fikciou, zároveň ale alegóriou nielen na politiku ako takú, ale najmä na sebectvo a pokrytectvo nás všetkých. (Film Europe Channel) 8/10

„Akoby medzi nami a smrťou bol závoj. Ten závoj zmizne, keď ti zomrie niekto, koho si miloval...“ Každý si nesie svoje bremeno. Niekto ťažšie, ďalší sa s tým vysporiada sám, iný potrebuje ochrannú ruku, alebo jednoducho vypočuť. Skvelá sonda režisérky Susanne Bier do života dvoch neúplných, alebo rodín so vzťahovými problémami a ich strastí. O odvahe, ktorá je nedostatkovým tovarom. Priamočiara a trochu predvídateľná premisa dramatických udalostí zo života, no pritom s geniálnym citom a réžiou, so sympatickými hercami na čele s výborným Mikaelom Persbrandtom a tiež kvalitných výkonov detských hercov, to ma čoraz viac presviedča o obrovskej kvalite dánsko-švédskej produkcie, ktorej divák náročnejších filmov musí podľahnúť. Pre vlastné dobro. (Film Europe Channel) 9/10

Aký počet hviezd dať dokumentu o albume, ktorý formoval štýl v osemdesiatych rokoch. Album, ktorý vyznieva ako z iného vesmíru vďaka "levitujúcim" zborovým vokálom, soft akordom, ale napriek tomu stále hardrockovým a skladbám, ktoré vcelku znejú ako "best of" nahrávka. Dokument na úrovni opisuje aj nehodu bubeníka práve pred nahrávaní predmetného albumu, ktorá zmenila kapelu, vysvetľujú tradičnú rozhodujúcu prácu producenta, aj samotné skladanie piesní priamo na gitarách, čo je pre muzikantov veľmi cenné. Vokálovo vzdušné skandovačky "Woman", či "Rocket", trochu sentimentálna, ale nie patetická úžasná balada "Love Bites", megahity "Hysteria", "Animal", "Armageddon It", veľký komerčák "Pour Some Sugar on me", podmanivá "Gods of War"... (ČT Art) 9/10 

Uvidíme, či sa nám po tomto neČase budúci Nočný Shyamalan zmestí do kina. Skôr mám pocit, že šancu najbližšie dostane len od marginálnych distribútorov, ak vôbec, ale Old si asi na seba zarobí tak, ako niekoľko predchádzajúcich nezdarov z rokov 2008 až po 2013, kým od dva roky neskôr neprišiel v kinách absentujúc výborný The Visit a pomerne strhujúce zavŕšenie trilógie v podobe Split a Glass. Ako inak, námet novinky je opäť famózny, aj keď v tomto prípade si pomohol komiksovou predlohou, to on vie. A tam klady pomaly končia. Kritický divák mohol mať v kine z toho asi pocit, že sleduje nejaký diétny pilot k seriálu Lost s prímesou Sunset beach. Kasting za vydarený nepovažujem (milovníkom slovenských seriálov budú herecké výkony možno imponovať), dialógy sú miestami neznesiteľné. Každopádne, vďaka solídnej atmosfére a príbehu menej nároční kino-návštevníci aj napriek naivite na každom kroku ocenia ďalší kinematografický zárez tohto rodáka z mestečka Puttučéri, ostatní to príjmu s nostalgiou za jeho dielami spred dvadsiatich rokov ako jednohubku, na ktorú si do konca mesiaca nespomenú. Videné v kine. 4/10

Príjemný a jednoduchý príbeh nasiaknutý silným závanom pozitívnej energie a optimizmu. Kto nič nerobí, nič nepokazí, ale ani nič nezažije. Život je len jeden, tak prečo sa nepokúsiť ho žiť a zažiť. Klišé, ale fungujúce. Rozkošná Audrey neprežíva, ale žije, naplno vo svojom malom svete. So svojou radosťou z maličkostí, z radosti druhých. Sentiment ju sprevádza menej, než by sa zdalo, romantiku neprebíja pátos. A humor, občas sa zahaľujúci do čiernej, len dotvára poetiku postavy Amélie. 10/10

Môj bod zlomu. Netflix asi moje peniaze nepotrebuje a ja už nemienim každý mesiac prispievať na dekadenciu aj mojich hodnôt. Nápor SJW (Social justice warrior), resp. fanatický feminizmus, silná agitácia LGBT.., propagandistické tlaky na diverzitu, čiže pozitívny rasizmus, vykresľovanie bielych mužov ako neandertálcov, čoraz silnejúci multikulturalizmus, inklúzia. Primárne Netflix to má ako svoju platformu. K filmu, postava R. Pike je asi najiritujúcejšia, akú som vo svete filmu zažil, vrátane postáv vo filmografii A. Sandlera, to je ešte v poriadku. Hneď na začiatku ju tvorca vykreslí v najhoršom obraze v súdnom procese, ktorý vzápätí vyhrá, žalujúceho vyobrazia ako typického agresívneho južanského buranského Američana v červenej šiltovke a dáma ho upozorní, že síce neprávom prehral (opatrovanie a dedičstvo svojej matky), ale najviac mu vadí, že ho porazil niekto s vagínou, nabudúce mu to jeho nadradené "péro" vytrhne a následne pobozká svoju lesbickú priateľku a nasadne do auta (...). Že ruských mafiánov stvárnili ako karikatúry je už asi očakávané. Bežne sa na to pozerám s nadhľadom. Ak by to bol ojedinelý výstrel do tmy, kývnutie ruky postačí, veď je to LEN film, ale tlak a obrátená diskriminácia už prichádza v pravidelných intenciách. Vydržal som do cca hodiny a 25 minúty, aby sa snímok stal prvým v mojej virtuálnej filmotéke, ktorý som dobrovoľne nedopozeral. Námet paušálne vôbec nie je zlý, len bol sfilmovaný vo veľmi zlej dobe a nie profíkom, ale idiotom... 0/10 P. S. : Stop KAŽDÉMU rasizmu a diskriminácii.

Živý výber z druhého a tretieho albumu ("Skúsime to cez vesmír", "Žeravé znamenie osudu") našej najväčšej ortodoxne (hard)rockovej kapely v najsilnejšej zostave s lídrom Maťom Ďurindom, spevákom a basgitaristom Paľom Horváthom a už nebohým bubeníkom Ďurom Černým v legendárnom a už zničenom PKO. 9/10

Nerátajúc ultra nízkorozpočtový hodinový debut Following, ale až Memento, je toto Nolanov film č. 10. Desiaty film po 20. rokoch. V roku, v ktorom zavŕšil jubileum 50 rokov. Asi takto charakterizujem jeho filmografiu. Aj TeneT. S presnými číslami do seba a k sebe pasujúcimi, s možno banálnymi informáciami, kontra pre dej s informáciami podstatnými ktorých je priveľa v promptnej kadencii, ale zároveň je to dostatočne zaujímavé, aby to zaujalo a nadchlo. Vrátane nevšedného vizuálu. Jedno kino-vzhliadnutie evidentne nestačí. Videné v kine. 8/10

Vydarená "takmersatira". Skôr, ako kvalitná sociálna kritika, to je zábavná (a krvavá) irónia z ľudí z dvoch frontov, ultraliberálneho (neoliberálna "elita") a ultrakonzervatívneho (vidiecky "rozum"). A takýto výsmech z extrémistov z obidvoch strán barikády je u mňa vítaný. Je to ako baviť sa na politickej diskusii sfanatizovaných ľudí na fb, teda fanklubov rôznych politických strán. Thrilleru vládne doteraz menej povšimnutá Betty Gilpin (z ktorej budem nadržaný ešte dlho). Každú jej scénu si divák oprostený od vlastných mentálnych obmedzení proste musí užiť, takto ma žena v (ne)komediálnej úlohe už dávno nerozosmiala. Spoiler: Betty nakoniec vlastne nepatrí ani k jednému názorovému táboru. A ten súboj s pani herečkou Hilary Swank je veľmi výrazná bodka na záver. Videné v kine. 8/10

Absolútny skvost nielen vo filmografii Olivera Stona. So scenárom mu pomáhali aj ľudia z pozadia tejto americkej udalosti storočia, takže napriek svetonázoru tvorcu a obvyklej "mienkotvornej" línii sa divák skôr prikloní na jeho stranu a videniu (subjektívnej) pravdy. Trojhodinová dráma, ktorá zaujme fajnšmekrov kvalitného filmu, v popredí s Costnerovým súdnym monológom. Zážitok. 10/10