Velislav

„Nebyť tej knihy, asi by som nebol nažive.“ Pomerne pútavý príbeh kultového spisovateľa a autora trochu preceňovaného (nielen podľa môjho názoru), ale zároveň ešte kultovejšieho románu, natočený chronologicky, slúžiaci na dovysvetlenie príčin a následkov jeho tvorby. Pri čítaní spomínaného diela o hlase povojnovej americkej mládeže, som si asi takto predstavoval hlavného hrdinu, ako ho stvárnil a zobrazil Nicholas Hoult, ktorému zdatne sekundoval Kevin Spacey. Nič viac, nič menej, ale presvedčil ma na opätovné prečítanie a možno dôslednejšie pochopenie novely, ktorá sa postupom času aj vďaka istej kontroverzii stala populárnou. 7/10 (ČT Art)

Udalosť roka. S najväčšou pravdepodobnosťou teda aspoň jeden z vrcholov, hoci viac ich tam ani veľmi nevidím (keď sa navyše v našich kinách vírusovo rozmnožilo čoraz viac česko-slovenských kultúrnych odpadkov; hodnotím z empirického presvedčenia). Recenzujem ako herbertovský (zomrel dva dni po mojom narodení) analfabet, teda jeho kníh som sa nedotkol. Kým prvá sfilmovaná knižná adaptácia dopadla, no, „lynchovsky“ a pamätám si na ňu (v pochybnom audio-vizuálnom zážitku) vďaka Stingovi z The Police a, dajme tomu, kvôli MacLachlanovi alias agentovi Cooperovi, nová verzia od pána režiséra Denisa Villeneuvea (Unesené, Sicario, Prvý kontakt) je už o niečom, čomu porozumie aj divák bez znalostí predlôh. Druhá časť je ale naliehavejšia. Nevadí mi komornosť deja, ale v tomto prípade väčšie priblíženie bojov o Arrakis medzi pozostatkami rodu Atreides a zjavne záporným rodom Harkonnen, s ktorými hrá dominantnú politickú hru cisár (imperátor) so svojím vojskom, viac približuje divákovi podstatu deja a dôsledok a príčinu mocenskej vojny medzi klanmi. Moja obľúbená Rebecca Ferguson oproti prvej časti prešla z úlohy „čarodejníckej“ a vychovávateľskej matky do akejsi šedej eminencie religiozity a misionárstva (sektárstva?), kým jej potomok odhaľuje svoju minulosť a snaží sa presvedčiť domorodcov o svojom čistom úmysle s ich národom, bez ohľadu na to, či je mesiáš z proroctva, alebo iba vodca, ktorý povedie Fremenov z okupantstva (ako neznalcovi predlohy je to pre mňa analogické s toľkými postavami reálnej histórie, či z mytológie, až je zbytočné menovať). Vrátilo sa pár výrazných vedľajších postáv (Brolin, Zendaya, Bardem, Bautista), pribudol cisár a herecká legenda Christopher Walken a jeho dcéra v podaní sympatickej Florence Pugh, celkovo dojem zo ságy a očakávania z ďalšieho vyústenia sci-fi telenovely ma nenechávajú bez záujmu. Uvidíme, kedy sa trilógia naplní, a ostáva nám dúfať, že tvorca napriek svojej neveľkej ochote sa k projektu v budúcnosti vráti. 9/10 Videné v Imax-e.

„Čo mojou smrťou získate?“ - „Pokoj.“ A vraj násilie nič nevyrieši. Charizmatického (a neohrozeného) Denzela vo svojej najlepšej akčnej úlohe problémy nehľadajú, on si ich hľadá sám, aj keď tak trochu nedobrovoľne. Archetyp ochrancu slabých a nevinných, ale v dôveryhodnejšej polohe, než bežní tuctoví hrdinovia, akí sa nosili v „sly-arnoldovských“ osemdesiatkach, či „seagalo-vandammovských“ deväťdesiatkach a ich plagiáti sú dnes pre mňa bezpredmetní. Civilné zobrazenie pokojného a rozvážneho muža z davu, v tomto prípade skladníka z marketu, ktorý má pohnutú minulosť, síce nie je originálne, ale v záplave priemernosti podobných postáv je o to výraznejšie. Dvojica Washington - Fuqua si spoluprácu už najprv vyskúšala vo vydarenom Training Day. Druhá polovica síce mohla byť menej rozvláčna a skvelý antagonista hlavného hrdinu pripomínajúci akýsi hybrid z hercov Crowe/Spacey, mohol dostať ešte väčší priestor na vykreslenie číreho zla. Napriek tomu ak už rýdzi akčný film 21. storočia, tak v takejto podobe. 8/10 (HBO Max)

„Odpustím ti minulosť, keď mi odpustíš moju.“ Život je občas predvídateľný, tak ako Dan in Real Life. Ale to rozhodne nemusí byť zlé. A v realite občas môžem snívať. 8/10 (SkyShowtime)

„Michael má toľko fotiek svojich detí, že si zaobstaral dva telefóny s dvomi číslami a platí dva účty. Je tak šťastný, že má rodinný tarif.“ Office nie je pre každého. Zamestnanie, ani tento seriál. Schématicky mi pripomína moju druhú srdcovku, Frasiera. Buď ti to sadne hneď, alebo sa k priaznivému účinku dopracuješ postupne, ak tomu dáš šancu. „Dal som mu jahodu (batoľaťu), má alergiu, ale otrepe sa z toho rýchlo. Chcem s tebou hovoriť...“ - „Vyvolal si mu alergiu, len aby si so mnou hovoril?“ (...nasleduje vášnivý bozk). Pre kanceláriu, kde natáčajú každý váš (nešikovný) krok, nebol vhodnejší riaditeľ, ako zmätený Michael (a neskôr Andy, jeho ešte excentrickejšia kópia). „Akoby moje deti vyrástli a navzájom sa vzali. Sen všetkých rodičov.“ Pre každodenné kuriózne a život ohrozujúce situácie niet lepšieho kandidáta, ako potomka nemeckých emigrantov a hrdého vlastníka farmy, Dwighta. „Meredith je jediná, ktorá vie správne mlátiť hlavou na Motörhead.“ Vlajku nenásilného humoru, sekcie rozumu a vzťahovej romantiky držia Jim a Pam, ktorým nejde nefandiť. Krízy pominú, o to krajšie je, keď sa srdcia zas otvoria, aby mohli prepuknúť k dojímavému novému začiatku. „V obyčajných veciach je množstvo krásy. Nejde snáď práve o to...“ - „Buď silná, miluj sa, postav sa strachu, choď za tým, čo chceš a konaj rýchlo, lebo život nie je taký dlhý.“ Post Scriptum: Všetky citácie pochádzajú z finále, ktoré je najvýstižnejším dôkazom výnimočnosti a podstaty Office. 10,01/10 (Skyshowtime)

„Muža, ktorý zabudol na svoju rodinu, nemožno nazvať skutočným mužom.“ Rodinu si Michael nevyberie, to, kto do nej bude patriť, áno. Možno najväčší film 20. storočia a prológ zrejme najlepšej trilógie v histórii (ok, starým Star Wars porozumieť neviem a Indiana Jones zas je predsa len ľahšia zábava, aj keď kvalitná). Po rokoch si zopakovať Coppolov a Puzov mastrpís, Brandov návrat na výslnie a popri Pacinovi skvelých Duvalla a Caana, ma motivovala výborná novinka štúdia Paramount alias godfather legendárnej série, The Offer, ktorá mi kultové scény pripomenula do takej miery, že originál mal na mňa aj po rokoch blahodarný účinok. „Spravím mu ponuku, ktorú nemožno odmietnuť.“ 10/10 (Skyshowtime)

Vtipné, dokonca viac, ako som predpokladal, poučné, (melo)dramatické. Keď sexuálne deviácie zasiahnu do života párov, nemusí to vždy dopadnúť najlepšie. Divák to ale ocení výbuchmi smiechu a možno aj inšpiráciou? Niekto fantazíruje o znásilnení, niekoho vzrušuje manželka pod rohypnolom, ďalšiu rajcuje manželov plač, iný sa nechá dráždiť tlmočníčkou pre hluchonemých... Takmer na plný počet. 8/10 (HBO Max)

„Buď obozretný, Josh“. Zrejme nikto nepredpokladal, že najnovšia epizóda už kultovej série započatej pred trinástimi rokmi režisérom, ktorý redefinoval subžáner "duchársky horor", sa môže vyrovnať prvým dvom častiam a zvlášť teda infarktovej jednotke. Otázka bola, ako sa hlavný hrdina spomínaných častí Patrick Wilson vyrovná ako debutujúci režisér so zákutiami žánru zaznávaného, no zároveň tak zložitého z hľadiska kvality. A ostal na polceste. Určite mu nepomohlo ani to, že dostal pomerne sterilný scenár od jalového scenáristu, ktorý za posledné roky spoluzničil hneď dve hororové značky. Potešil návrat k rodine Lambertovcov (nemýliť si s touto rodinou) a ďalšia nadväznosť na minulosť rodiny, ktorá ešte nebola odkrytá, teda minulosť otca Josha a jeho tajomstvo. Ako je známe, pred minulosťou sa človek neskryje. Sympatický bol záver s obrazom a návrat k pochopeniu syna k otcovi. Čo bolo menej príjemné, bola rozvláčnosť príbehu, kde sa zdalo, že sa vlastne nič podstatné neudialo. Wilson so scenáristom nepriniesli do série ani žiadnu novú výraznú zápornú postavu a tie staršie zas nenechali vyniknúť v žiadnej zapamätateľnej scéne. Nefungovalo ani klasické strašenie, čo bola zase doména trojky od tvorcu postáv a príbehu série Leigha Whannella. Vyslovene o sklamaní sa hovoriť nedá, keďže očakávania neboli priveľké od debutanta na režisérskej stoličke, napriek tomu uspokojiť po rokoch nový príbeh rodiny Lambertovcov nemohol ani bežných konzumentov, ani fanúšikov ságy. Odchod z kina aspoň spríjemnil cover Shakespears Sister od metalových Ghost. Videné v kine. 5/10

Pred návštevou kina na premietaní Cesty vody som si povinne zopakoval po viac ako desiatich rokoch fantasy, ktorá zmenila svet filmu. V pamäti som mal iba zážitok, podtext o korporáciách/okupantoch/kolonialistoch a tak-nejak povinný plný počet bodov. Čo som dostal po opakovanej projekcii sú emócie, o ktorých som netušil. Pravdepodobne zásluhou director's cut verzie, ešte so slzou v oku, ktorú som mal snáď dve tretiny príbehu Pandory, prehodnocujem všetko. Ide o vizuálnu a zvukovú dokonalosť, ktorú u mňa len tak niečo neprekoná. A o postup do mojej top-ky. 11/10

Zaužívané stereotypy, hedonizmus na prvom mieste, dekadencia ľudských hodnôt súčasnej doby (bolo to vlastne niekedy inak, či pravú tvár spoločnosti nám ukazujú až teraz influenceri, youtuberi a ďalšie zbytočné entity...?) a nakoniec stereotypy obrátené. Keď otvoríš žene dvere, je to znak sexizmu, či slušnosti? Ak teda dvere žene neotvárame v zmysle „vypadni“! Ruben Östlund už od svojho druhého filmu nielen nezmenil formu, ale našťastie ani kvalitu v jeho filmografii. Skôr, než si túto satiru divák pozrie na základe jej ocenení a popularity, mal by prejsť skúškou aspoň v jednom z jeho ďalších troch filmov Hra - Vyššia moc - Štvorec, inak mu hrozí nedocenenie, resp. akési nepochopenie autorovej koncepcie, ktorá je napriek tvorcovej svojráznosti vo vystavanom deji, statickej kamere nesnímajúcej detaily, či dlhých záberoch, divácky najprístupnejšia. Triviálnosť situácií a ich riešenie je vtipné, ako aj plné zamyslenia. K väčšej popularite mu dopomohla nielen výhra v Cannes, prvá hollywoodska hviezda v režisérovej kariére, bohužiaľ ale aj nečakaná smrť mladej krásky Charlbi Dean stvárňujúcej jednu z hlavných postáv. 8/10 (HBO Max)