SAINTS

Jeden z najlepších príbehov neopätovanej lásky v kinematografii. Súmrak dňa je krásny melancholický film, ktorý zahrňa dôležité témy, ako je pomýlená lojalita, dôstojnosť, hrdosť, premárnené životy a neopätovaná láska. Pán Stevens platí hroznú cenu za popretie vlastných citov.

Borgman je nenápadným filmom, ktorý, ktorý pod seversky chladným plagátom skrýva oveľa viac. Silu príbehu buduje režisér práve na rozbíjaní zabehnutých diváckych predstáv. I preto do centra rozprávania umiestnil muža, ktorý doslova povstal zo zeme. Muža stredného veku, žiadneho krásavca ani sympaťáka. Zanedbaný podivín s neobvyklými praktikami a čudnými priateľmi , ale vie ako presadiť svoje. S pomocou tajných prísad a svojpomocne vytvorených náhod osudu prenikne do rodinného kruhu svojej ochrankyne, Vybuduje si miesto pre seba a svojich priateľov, aby podprahovou manipuláciou pretransformoval idylické prostredie dobre situovanej rodiny na peklo. Film sa útočí na povrchné hodnoty dnešnej spoločnosti. Borgman je filmom, ktorý vás už v začiatku chytí a v priebehu skoro dvoch hodín nepustí. Pobaví, zarazí, no predovšetkým upúta mrazivo zábavným príbehom.

Cash je francúzska komédia o lúpeži parfumov, ktorá sa pokazila. Film je zábavný aj vtipný, ale aj predvídateľný a plytký. Film tiež trpí nedostatkom realizmu a vierohodnosti, keďže niektoré situácie sú až príliš pritiahnuté za vlasy. Film konči vágnou a nejednoznačnou nôtou, takže som nespokojný a frustrovaný. Tento film vyzerá pekne, ale vo vnútri je prázdny.

Výborný folk horor, ktorý je však viac, ako len hororový príbeh, je to aj kúsok rumunského života uprostred prírody.

Táto talianska dobová dráma, voľne inšpirovaná na prechode transrodového režiséra filmu Emanuele Crialese, je slnkom zaliatym nostalgickým výletom plným oidipovského napätia. Andrea sa narodila ako dievča, no napriek odporu citovo vzdialeného otca, súrodencov a širšej rodiny vie, že je muž. Rím 70. rokov nie je pre transrodových ľudí ideálne miesto, a hoci Andrea nie je priamo prenasledovaný, jeho boje sú ignorované, alebo bagatelizované. Clara, žena v domácnosti uviaznutá v mrtvom manželstve, ten pocit dobre chápe.

Ufo Sweden je aj napriek miernym nedostatkom príjemným filmovým zážitkom. Dokáže dojať, zabaviť a miestami aj prekvapiť, napriek tomu, že pozitíva sprevádzajú aj protipoly. Škandinávska kinematografia je tak obohatená aj o filmovú tému, ktorá nie je pre filmovú tvorbu tohto regionu zrovna vývozným artiklom. Tvorcovia sa však pekne pohrali ako s vizuálnou formou, tak aj výsledným posolstvom príbehu, čo je určite veľké plus.

Film má fantastický koncept, ktorý ukazuje ako môžu veľmi bohatí ľudia zaplatiť za čokoľvek, a zároveň  sa pýta čo by to urobilo s človekom keby videl svoju vlastnú vraždu.  James a všetci ostatný bohatí ľudia v rezorte strácajú akýkoľvek morálny kompas. Ak z toho nie sú žiadne dôsledky, prečo niečo neukradnúť, nepokaziť či niekoho nezavraždiť? James je vtiahnutý do sveta nefalšovanej rozkoše a násilia a Cronenberg ako keby naznačoval,, že je to len náš strach z následkov, ktorý nám bráni  oddávať sa každej možnej rozkoši a násiliu. A potom je tu tá najdôležitejšia otázka, ktorá by človeka napadla- čo ak bol vlastne klon originál a vy už nie ste ani prvou verziou seba samého?

Dekadentný román Octava Mirbeaua opäť získal novú filmovú podobu. Benoit Jacquot sprostredkoval nový pohľad na život mladéj slúžky z prelomu 19. a 20. storočia. Film nám prináša úprimnú výpoveď o živote mladej slúžky, ktorú zlé skúsenosti priviedli  k zlým rozhodnutiam. Snímka kladie na diváka vysoké nároky , nič neuľahčuje a nič účelovo nezjednodušuje, aby si ho ľahko kúpila.

Ľudia ktorí odmietajú tento film ako kresťanskú propagandu sú mimo. Nepotrebujem, aby každý film, ktorý si pozriem, zodpovedal môjmu pohľadu na svet. Film má vynikajúce herecké výkony. Hlavne Sean Patrick Flanery je výborný. Má to náročné dialogy, ktoré vyžadujú pozornosť od diváka. Ateistický psychiater verzus väzeň posadnutý démonom, ktorý má byť popravený, to je zaujímavý koncept. Dvaja odlišný ľudia debatujú o Bohu a náboženstve. Scény z elektrického kresla boli naozaj brutálne.

Keby radšej horelo je koncepčne premyslený, nechýba mu nebanálny aktuálny sociálno-spoločenský presah a má rozumnú minutáž, ľudia v zásade nie sú zlí, len keď sa boja a sú nešťastní, stávajú sa nebezpečnými , nielen sami sebe, ale aj svojmu okoliu. A je to celkom dobre nakrútené. Herecké výkony sú tiež OK.