Ephemeris

Pomedzi kvantá jalových plkov, čo medzi sebou vedú večne nadržaní a vzťahovo hyperaktívni ľudia (a to dosvedčí Boh, že k hyperaktívnym ľuďom mám prirodzený odpor!), sem-tam prekĺzne aj nejaká tá perla (povedzme tá o mimetickej teórii). Celkovo však len priemerný počin bagetovej kinematografie.

Už len za pištoľ pomenovanú Gospel according to Luke a za mnohé iné originálne nápady (fotka s Titom) treba zložiť poklonu. Macedónsky western z čias protitureckých bojov, to nevidíte každý deň. Nezabudnime ani na časť filmu, ktorá sa odohráva v súčasnom (2001) New Yorku. Prefajčená stará pani na smrteľnej posteli, černošský zlodejíček a ich vulgárne dialógy sú čerešničkou na torte.

Ne mutlu Türk'üm diyene, tak znie národné motto Turecka a dalo by sa voľne preložiť ako šťastný je ten, kto je Turek. No, toto je samozrejme na diskusiu a o charaktere mnohých zástupcov krajiny polmesiaca vie človek svoje, ale... Ak by všetci boli takí správni chlapi ako osadenstvo cely číslo 7, tak by bolo všade (nielen v Turecku) sveta žiť. Často tu zaznievalo prirovnanie k Zelenej míli. Môže byť, až na to, že Zázrak v cele číslo 7 je jednoznačne lepší. Zahrať retardovaného otca nebolo ľahké a ani sa to úplne nepodarilo, ale prižmúrme oko. Výkon detskej predstaviteľky to však úplne vynahradí, za svoju prirodzenosť by si zaslúžila dostať turecký med, možno dokonca až lokum.