Cigalone

Psychohygiena -> nevadí mi ani tak samotná vražda (myslené právnickou terminológiu) Habermanna, ako ten trýznivý spôsob a nakoniec spálenie (takže úkladná vražda). Musel som to dať zo seba von, lebo táto scéna, keď sa už Habermann neprebral a Andy Hric čochvíľa kričí "soudruzi", mi srdce trhala. Jednoducho povedané, za dobrotu na žobrotu. Podstatou je prierez vojnovým obdobím v sudetskej dedine, v ktorej Nemec dal prácu Čechom. Česi ho na oblátku, vytrhnutí z vojnového dransovania (ktoré v Čechách ani tak hrozné nebolo, lebo "cukor a bič" platil aj v iných krajinách - Fr, Sk, a poslúchať Nemcov bolo pre zachovanie vlastného života nevyhnutné), pobláznení ilúziou slobody (veď nakoniec platí staré známe "z extrému do extrému"), de facto utýrali. ... Presný opak Schindlerovho zoznamu. Námet a scenár by si zaslúžil nejakú cenu. A škoda slabej angažovanosti Karla Rodena.

MEMENTO ! Pôvodne som chcel nezvyčajne stručne a primitívne napísať, že je to "ďalšia akčná sračka". Od 4. časti to bolo už skôr ako akčný kriminálny seriál, než pokľudné sledovanie budovania nového sveta. No prvé tri a posledné dve časti mali niečo do seba. Síce ma nakoniec zmiatol aj otvorený záver, útek Taylora Jr. a z neznámych príčin zbytočne zakomponovaná loď z 18. stor., ale predstava novovybudovaného sveta medzi druhohornými jaštermi mi je veľmi blízka. Čo však chýbalo..? Rozhodne viac jašterov (nie len počas útokov na ľudí), priblíženia sa k svetu, v ktorom žili (lebo takto to bolo o interných problémoch v uzavretej lokalite a nie o terra nove), viac dobrodružnosti a menej akcie resp. napätia (čo tam po nejakom Karlovi Zemanovi?), menej zbytočného vyšetrovania a druhohorných, ehm, druhotriednych zápletok (veď všetci vieme, že Shannon bol policajt). Čo však nechýbalo..? Stephen Lang po Avatarovi ukázal, že zmyslom jeho hrania je byť v role vojenského veliteľa, o čom opäť presvedčil. Nechýbal ani zvrat v podobe rozhodnutia ostať "odstrihnutý" od roku 2149. Stále úžasná predstava. Navyše potešili aj určité prekvapenia (Skye ako donášačka, Mira sa nedostane späť k dcére a priznám sa, že pre mňa, ako apaticky čakajúceho už aj na ponechanie dina v roku 2149, bol opak prekvapením). Slovom, niektoré momenty boli dobrým vygradovaním, iné boli až frustrujúco nudné. Škoda ukončenia seriálu..

Námet vynikajúci. Bezpochyby. Robota je však odfláknutá. Film mohol byť pokojne veľkofilmom, a to 2 až 2,5 hodinovým. Miesto toho je celý dej vtlačený do absolútne zbytočne skráteného deja s chýbajúcimi scénami, ktoré by boli dotvárali celkový obrázok. Určité náznaky tohto filmu už badať v antiutopických dielach (451 stupňov Fahrenheita), prefabrikovanosť doby a konzumný spôsob života je prenádherne ukázaný spolu s určitým farizejstvom (napr. Slovnaft sponzoruje Ekotopfilm (?) ...) v postave Proroka. Film sa miestami chcel tváriť aj ako réžia Michaela Baya, ale nevyšlo. Opäť sa musím vrátiť k brilantnej myšlienke, ktorá film nakoniec zakončila. Pre krátkosť času a nedokončenosť len 3*.

Film je v podstate jednou veľkou filozofickou úvahou o živote, vzťahoch, a takmer každý dialóg či monológ je presiaknutý zaujímavou podstatou. Či už to je dialóg medzi Montym a Naturelle, Montym a otcom, Montym a Montym... Musím veľmi oceniť aj český dabing, je veľmi kvalitný, prepracovaný a precítený. Veľmi treba oceniť aj zjav a správanie závisláka v úvode filmu pri rieke, aj keď reálne by to tak určite nedopadlo. Je fascinujúce, že Nortonovi sedia takéto nacionalistické patriotské filmy (American history X...). Aj tento film je zjavnou úvahou o tom, ako to najmä v NYC chodí a je tiež výpoveďou nasratého národa po útokoch na dvojičky (napr. aj Slaughtery bývajúci rovno nad Ground zero + diskusia o Post a Times). Cítim v ňom hlboký podtext nacionalizmu. Nemôžem súhlasiť s tým, že nepoznať hlavného hrdinu. Otvára sa počas celého filmu, otvára sa v scénach, v ktorých v úvode sú jeho kamaráti - diametrálne odlišní od neho. Herecké výkony a obsadenie taktiež vynikajúce. P.S.Hoffman ako učiteľ túžiaci po sexe s excentrickou ale sebaneznalou študentkou, krásna priateľka taktiež s podtextom - Portoriko ako závislé územie USA, Slaughtery ako fešák z Wall street.. Plno metafory, treba len čítať medzi riadkami.

Skomentovanie pre mňa úplne netypickým štýlom -> Buďme k sebe úprimní. Jediný, kto to zachránil, bol Adam Sandler. Lacný film na sobotňajšie popoludnie v komerčnej televízii. Dostala ma však scéna s otcom. To udobrovanie a ľútosť nad stratou bola slzyrvúca. Dej bol vcelku ok, no myslím si, že divák by si posolstvo odniesol vtedy, keď by sa Michael Newman (Adam Sandler) nevrátil späť do predajne na posteľ, ale ostal by ako starec mŕtvy, ideálne, ak by ani nezaspal, no opak je priam tradíciou pre tieto "bijáky". To samozrejme pre amerického diváka nie je možné, pretože tí nemajú radi umierajúceho hlavného hrdinu (och, tak ľahulinká identifikácia s h.h.) a zároveň je všeobecne známe, že by nepochopili, ako sa môže v ďalšom filme zjaviť postava-herec, ktorá umrela v niektorom predchádzajúcom filme. Ku koncu sa režisér zjavne prebudil z letargie a dostal do tempa so správnym dávkovaním jednotlivých súčastí filmu. Nakoniec, pri zmene farieb Sandlera v aute sa niekto dobre vyhral... Takže jedine a len za tie kladné momentky nie 2*, ale 3*.

Exemplárny príklad našej zadubenosti, apriórnym predsudkom voči všetkému novému a boju zbraňami proti tomu, s čím nesúhlasíme. Inak sci-fi, na zanimovanom komikse ktorého som vyrastal, brutálna mentálna energia a sila Jean a samozrejme trhákové zakončenie - jej zabitie platonicky zamilovaným Wolverinom, ktoré by ani Shakespeare nanpísal lepšie. Teraz naozaj..celá tá trojdielna sada je fajn, aj keď sci-fi som videl aj lepšie, bez niekoľkých drobných chýb, no niet nad klasiku nadčloveka a konečne zazneli aj triedy mutantov. Všetko podeľme, komunizmus nesmie zvíťaziť ! "Demokracia predsa nemôže existovať,ak sa dá myšlienkou pohnúť celé mesto ! "

Ako milovník Artuša a hradu Camelot nemôžem prehliadnuť niektoré historické nepresnosti, aj napriek tomu, že stále ide iba o legendu s nádychom čarovna. Z hľadiska kritiky seriálu musím vytknúť niektoré zbytočne dlhé pasáže, ktoré vôbec nemuseli byť. Kľudne by seriál mohol zabrať aj 5-7 častí, no to by pochopiteľne nebolo komerčne zaujímavé. Je to však zároveň škoda, lebo od Britov by divák o ich historickej osobnosti očakával kvalitnejší výstup. Pre mňa osobne tam bolo primálo "kúziel", pokojne sa s tým mohli vyhrať a nepostaviť celú dejovú líniu na mladíkovi Artušovi, zjavne androgyna type, a na ústrednom deji, ktorým nemá byť nič iné, ako spriadanie siete zla Morganou. V konečnom dôsledku celkom prívetivo spracovaný seriál.

Po opätovnom zhliadnutí tohto filmu (po 12 rokoch) sa začínam (zase raz) zamýšľať nad tým, či má tá honba za peniazmi, časom, byt, auto, telefón, notebook, na ktorom som film pozeral, zmysel. Zdá sa, že som precitol. Len je ťažko rozhodnúť, či je hlavnou líniou vzťah "bieleho indiána" a Cory, alebo krásna súdržnosť "posledných mohykánov", alebo kolonizácia a vojna medzi Anglickom a Francúzskom. Jeden nádherne vygradovaný film, pri ktorom som nemohol slzu nevyroniť. Aj napriek tomu, že sa hudobné teleso niekoľkokrát opakuje, je to kultový soundtrack, ktorý by v tých prešpikovaných scénách nakoniec chýbal. V závere tohto nevídane stručného komentára sa nedá vynechať pochvala aktivity-pasivity deja (akčných a pokojných scén), ktorá na záver filmu je už len aktívnou..samozrejme koniec filmu s absolútnou katarziou nielen vo forme brilantného súboja otca (že sme si teda museli počkať na boj muža s mužom :-) ) a celkovej pomsty, ale aj scénky s rozhadzovaním bylín a upokojujúcim ovisnutím v náručí záchrancu je čerešničkou na Mannovej torte.

Excelentný seriál pretkaný brilantným sarkazmom, dôvtipnými dialógmi, na ktoré častokrát tí menej chytrí nevedia reagovať, ukazujúci tupú americkú mládež 90tych rokov. Do extrému vytiahnuté archetypy postáv zobrazujúce tú-ktorú vrstvu študentov strednej školy (outsideri, gotici, futbalisti, emancipovaní černosi, roztlieskávačky, "klub štramand") a ich učiteľov (bláznivý učiteľ - De Martino, zakomplexovaný učiteľ - O'Neill, riaditeľka dychtiaca po peniazoch pre školu atp.) sú pastvou pre môj inteligenčný potenciál a rozhľadenosť. Samozrejme Daria, ako prototyp vševediaceho outsidera s najlepšou kamarátkou Jane (trocha viac socializovanou) sú úžasným príkladom ako možno s rozumom zvíťaziť nad primitívnymi pudmi ľudskej spoločnosti a mládeže stredných škôl, šikanou, ignoráciou, či snahou vyrovnať sa s nepriaznivým domácim prostredím (i keď Daria mala rodinu kompletnú). Chytrí čudáci to majú svojim spôsobom ťažké, ale to neznamená, že sa majú poddať. Daria je toho dôkazom (možno tak, ako aj chlapci z The Big Bang Theory). Žiaľ, časom sa môže zdať Daria nudná, pretože jej ostrovtip (alebo skôr ostrovtip scenáristu) sa zmierňoval a na niektorých divákov môže pôsobiť stereotypne, no situácie, v ktorých sa Daria ocitala boli vždy originálne a nakoniec, každý starne, tak aj Daria sa dostane na výšku (Is it fall yet? a Is it college yet?). Hlášok či celých dialógov by sa dalo napísať neúrekom, no to by presiahlo účel komentára. Za všetky však stojí debata De Martina (držiaceho moriaka-americké národné jedlo) a Kevina s Brittany pri predaji kariet v s01e04. Daria mi navyše pomohla nájsť samého seba a sebeuvědomení. Škoda len, že nie je viac častí s dabingom a lá 1. séria. Nič menej ako 5* si tento seriál z čias môjho nástupu na 2. stupeň ZŠ nezaslúži. (Áno, a pozerám ho doteraz a stále sa bavím.)

Pôvodne som mal rozpísaný racionálny komentár, ale musím to napísať úplne emotívne. Síce neznámy, ale o to krajší film so zopár dôstojnými dialógmi hlavných postáv, čo len umocňuje pocit z toho, že ide o skutočného baróna. Dej je prostý: idylicky pôsobiaca malá, vymyslená dedinka Louisviller, nachádzajúca sa v Alsasku, ktorá žije svojím životom, prerušovaným len občasnou návštevou cudzincov, s ktorými sa samozrejme majiteľ miestnej reštaurácie (a či pohostinstva) musí vyfotiť, privíta Jeanine Weiss - dcéru miestneho šustra, ktorá vzhľadom na to, že chce brať hypotéku v Berlíne so svojim snúbencom (majiteľom, alebo spolumajiteľom obchodu s topánkami - remeslo sa dedí) musí zložiť zábezpeku, a tou má byť práve časť zdedeného domu v Louisvillleri. Nakoniec sa však "víkend v Lousvilleri môže predĺžiť" a tak po pár strávených pekných chvíľach nostalgia z obce z detstva a šľachetný barón, idylka malej alsaskej dediny a úplne úžasní ľudia (nevynímajúc preteky traktorov) nenechá chladnou Jeanine a nakoniec sa rozhodne dom v Louisvilleri nepredať a bude pokračovať vo výrobe topánok (nie ich predaji !). Hudba k tomu veľmi prívetíva a vôbec, každá postava plniaca poctivo svoju úlohu, diváka (a možno len mňa) rozhodne donúti/la zamyslieť sa nad životom vo veľkomeste, internetom, pc hrami, mobilmi, bagetami či inými vymoženosťami konzumu a hľadať v Alsasku alternatívu k Louisvilleru.