hygienik

No páni 12 oscarových nominácii, pekná výprava, majstrovský režisér a 100 minútové dialógy o tom istom - proste divadelná jednoaktovka! Ono pozrieť sa na Lincolna v takomto detaile je škoda, hlavne pre diváka. Pre mňa ako neameričana to nastoľuje otázku, z toho množstva filmov čo USA made in 2012 je toto výber akademikov ako TOP? I DONT BELIEVE IN ACADEMY!

Veľa divákov označí určite tento film za pekný a zaujímavý. Taký aj je. Lenže mám pocit, akoby som sledoval sfilmovanú jednu z tých stoviek motivačných kníh, kde sa píše, že vesmír len čaká na vaše pozitívne želania, aby ich splnil. Nečaká! A mne sa v triezvom stave prieči, pozerať takéto veci!

Jednoduchá dejová linka, schémy overené v amerických filmoch a k tomu sen každého druhého decka - kôň. Rodinný film, ktorý funguje.

Opať sa mi potvrdilo, že najlepšie filmy sú tie, na ktoré sa človek dostane do kina neplánovane a najkrajšie sú tie, čo netočia odchovanci filmových škôl.

Sestra Pascalina Lenhertová je v tomto filme vykreslená ako odporne dominantná ženská, ktorá dosiahla svoje tým, že okolie sa jej nemohlo zbaviť inak než urobiť to, čo chcela. Výroky: "Nikdy sa nepodvolím" a "Ja sama viem, čo je pre pápeža najlepšie", sú minimálne v rozpore so sľubom poslušnosti a pre mňa sú šokujúce. Otázkou je do akej miery verný obraz Pascalininej povahy sme videli. Mám podozrenie, že cieľom filmu nebolo ani tak vykresliť ju, ako skôr pozitívne vykresliť rolu PIia XII., ktorý je, nie neprávom, považovaný za najkontroverznejšieho pápeža v 20. storočí. Pokiaľ to naozaj malo byť o ňom, tak to bolo neobjektívne a povrchné. Miloval Nemecko a ono ho takmer zničilo. Mnoho z toho, čo sa mu vyčíta tam nezmienili a aj to málo čo tam bolo nevysvetlili.

SPOILER! Ameriícký gýč, pre ktorý by som mal ako rodič určite viac pochopenia. Ale tento slzopuďák ma skrátka naštval. Polovica New Yorku zdieľa s malým chlapcom jeho post traumatický šok a to všetko starostlivo inscenuje zo zákulisia jeho mama. Nereálne? Nade vší pochybnost! Hrajúce na city a utvrdzujúce diváka v ilúzii, že žťivot aj keď krutý, má zmysel. Áno má, ale vo svojej každodennosti a rutine. U nás by ten chalan chodil denne do školy, plnil si povinnosti a jjeho matka by mu mohla maxinálne povedať: Čas všetko zahojí.

Smutný zázrak.

V krátkom čase už druhý oskarový cudzojazyčný film, ktorý ma nechal chladným. Ono to už asi tak musí byť, že oskara dostane film, v ktorom až na atómy rozložíme ťažký osud jednotlivca. To všetko s dobrými hercami, réžiou atd. Ale čo my, ktorí neholdujeme ťažkým historickým drámam ale žijeme súčasnosťou? Nám ostáva čakať na zaujímavé dialógy, či dielčie konflikty. A tých mal Pelle dosť (plus jedna nezabudnuteľná scéna). Ale nudil som sa, a to je pre mňa pri hodnotení filmu podstatný detail.

Téma mi je tak vzdialená, že som si prvú polhodinu vravel: "Na čo sa na to pozeráš?" Ale ono je to veľmi silný a neodbytný film. Naozaj netuším, ktorý cynik to v tunajšej hlavičke zaradil ako komédiu, lebo je to teda dráma ako od Shakespeara. Nesúhlasím s tým, čo som videl, ale chápem to a som tým fascinovaný.

Miestami veľmi vtipné, ale predovšetkým úchylné. Typické pre van Warmerdama.