jondzavid

3 1/2. Ďalší výborný kúsok dokumentaristov BBC. V postate ide o hraný dokument v štýle filmu Na hromnice o deň viac (týpek sa zobudí ráno a prežíva 5 variant konca sveta - tsunami, meteor, supervulkán (ten sa dočkal aj samostatného hraného dokumentu Supervolcano), smrtiaci vírus a experiment s akceleráciou atómov). Tradične slušné triky, nápaditá realizácia a nechýba aj malá štipka čierneho humoru. Malou chybičkou je príliš krátka stopáž.

Výborne podaný dokument BBC. V podstate rekonštrukcia zvrhnutia atómovej bomby na Hiroshimu natlačená do 90 minútovej stopáže (čím u mňa stráca na pôsobivosti vďaka určitej skratkovitosti). Tvorcovia sa zameriavajú na osudy ľudí - vybrané postavy, z ktorých pohľadu je sledovaný spomínaný deň. Vysoký kvalitatívny štandard BBC dokov to plne udržuje, ale na danú tématiku je ešte ďaleko pôsobivejší film S.Imamuru Čierny dážď (japonský pohľad ) a koprodukčný polohraný dokument Hiroshima Rogera Spottiswooda (japonsko-americký pohľad - viac moje porovnanie v komente k nemu) .

3 1/2* Možno bolo problémom u mňa, že som to videl ako tretí Parkov film v poradí, ale tentokrát mi v tom niečo chýbalo. Pritom sa mi ťažko hľadá, kde bol problém - príbeh je zaujímavý so všetkými podtextmi, herci dobre vybraní, atmosféra osobitá a pomalšie tempo mi neprekážalo (aj keď občas by sa hodilo menej preťahovať). Nečakal som od toho oldboyovskú razanciu, či emocionálnu silu joint security area, ale po zhliadnutí som mal z filmu docela prázdny pocit a to mi je na film s takým potenciálom primálo.

Silne subjektívne hodnotenie, keďže film recykluje ako dejovú linku (pomsta odvrhnutého mafiánskeho ochránkara voči bossovi), tak vizuálny štýl (Kar-Wai Wong alebo slávna oldboyovská chodbová scéna sú očividnými inšpiráciami). Napriektomu ide o veľmi pôsobivú variáciu - okrem spomínaného vizuálneho štýlu podporenú charizmatickou ústrednou dvojkou (ktorých záverečná konfrontácia je absolútnym vrcholom filmu) a výstižnou atmosférou (spojenie noirových prvkov s pomalším ázijským tempom každému chutiť nemusí, ale v mojom prípade fungovalo na výbornú). Nič nové pod slnkom, ale zato v podstate bezchybne nakrútené.

Land of the Dead docela splnilo moje očakávania. Romero spojil typicky osvedčené žánrové ingredience (temná atmosféra, drsné gore efekty) s nejakými roztomilými inováciami (černoch, voda). Výsledný efekt pokrivkáva iba vďaka nedotiahnutej dejovej konzistentnosti. Naoplátku zase fungujú herci: Asia Argento (myslím, že k nej niet čo dodať), Dennis Hopper (tak ten ukazuje, že popri tom utápaní v béčku dokáže ešte strihnúť solidnejší part) a prekvapivo znesiteľný je aj John Leguizamo. Potešia aj cameá z hororových kruhov, ale na druhú stranu chybou bolo obsadenie necharizmatického hlavného hrdinu. Celkový dojem je však viac než pozitívny a pri zohľadnení cca. 10 miliónového rozpočtu je výsledok tohto filmu pre mňa silne uspokojivý.

Nápaditá, originálna výprava do detských snov a predstavivosti prenesená do roztomilo infantilného príbehu. Po všetkých stránkach dokonalá rozprávka, kde si fantázia a kreativita podávajú ruky s nevtieravou poetikou komplexnej jednoduchosti detského pohľadu na svet. Najpôsobivejšia je nezabudnuteľná postavička "flegmatického" dobráka Totora, ktorá je viac než vydareným stelesnením nenútenej roztomilosti.

Chladná Lucasova utópia, ktorá je síce zaujímavo formálne a atmosféricky vystavaná, ale absentuje príbehom, ktorého prevedenie je neskutočne sterilné. Moje pôvodne oveľa nižšie hodnotenie zachránili záverečná akčná scéna a charizmatický Robert Duvall v hlavnej úlohe.

Sprvoti som sa bránil príbehu prasačieho pilota, ale aj v rámci Miyazakiho tvorby netradičná (a asi najdospelejšia) rozprávka ma dokonca filmu absolútne vtiahla a svojím originálnym mixom príbehu, humoru a akcie v kombinácii s retro-atmosférou vojnového obdobia uistila o tom, že v rámci animovaných filmov je Miyazaki bezkonkurenčná jednotka.

Tak zlé ako sa len dá. BR 2 z jednotky zobralo len to zbytočné a spojilo to s neznesiteľnou dávkou PÁTOSU. V podstate narozdiel od jednotky mi boli protivné všetky postavy do jedného. To by bol dobrý predpoklad pre vychutnanie si skutočne hodne krvavo poňatých akčných orgií - ale ani tu som nezabral (neustály pocit samoúčelnosti a zbytočnosti som mal počas celej dĺžky). O príbehu pomlčím (takúto kravinu nemá zmysel ofrflávať). A ázijské poňatie emócií mi problém obvykle tiež nerobí (ale tu slovo prehrávanie naberá iné dimenzie). Jednoducho už dlho si nepamätám, že by som tak trpel pri sledovaní filmu. Takže u mňa sa druhé BR zapíše ako Blbosť Roku.

Smutný filmík, ktorému trochu na pôsobivosti uberá prílišná dĺžka (aspoň to záverečné exposé by som skrátil aspoň o niečo). Najsilnejšími momentmi sú obe nasadenia piesne starca - vtedy ma Kurosawa dostal dokonale. Rovnako podanie tohto smutného hrdinu mi sadlo, či už výkonom hlavného prestaviteľa Takashi Shimuru alebo niektorýmu dejovými zvratmi, ktoré nestrácajú na aktuálnosti dodnes (najmä boj proti veterným mlynom byrokracie). Je mi ľúto tých záverečných naťahovačiek a úprimne moje očakávania tento film nesplnil, ale určite za zhliadnutie stál a v niektorých miestach naplno odhalil Kurosawov talent.