Rozjimatel

[3,5*]     "Dear miss Fossey. Surely you didn't expect the poor beggars to come out of the jungle and line up just so we can count them!"     Skutočný príbeh jednej veľmi svojráznej "ohňo-vlasej" baby s poriadne dobrodružnou povahou, ktorej sa svojím tvrdohlavým snažením podarilo zachrániť pred vyhynutím jeden úžasný živočíšny druh. Je pravdou, že tak, ako je Dian Fossey vo filme vykreslená, nevzbudzuje zrovna veľké sympatie (a to ani nemám na mysli to, že fajčí a chlasce ako dúha). V tej svojej skoro až šialenej posadnutosti gorilami to začne totiž poriadne preháňať ("Get off my mountain!") a stáva sa bezohľadnou, až krutou k ľuďom, a to aj k tým, čo si to vôbec nezaslúžia. V každom prípade jej však jej nesporné zásluhy nikdo nezoberie. V hlavnej role žiari Sigourney Weaver (nominácia na Oscara), ktorá parádne utiahne celý film. Okrem jej hereckého výkonu film zaujme ešte krásnymi zábermi divokej africkej prírody a dojímavým vzťahom medzi hlavnou hrdinkou a "jej" gorilami (najmä tým úžasne stvárneným postupným zbližovaním sa). Od slávneho Mauricea Jarreho som naopak očakával trochu viac - jeho hudba je miestami v celkom fajn "etno" štýle, ale väčšinu času je silne poznačená 80-kami.     "Do you think I'm weird?" "I do. Absolutely. Without question. I also think you are wonderful." "Which comes first, weird or wonderful?" "Weird."

"You killed the man who was supposed to pay you."     Krimi thriller so zvláštnou "neo-noirovou" atmosférou, zaradený v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Zvláštne to je takmer vo všetkých ohľadoch - hudbou, šialeným strihom, rozhovormi a najmä poriadne zmäteným dianím, ako z nejakého nesúvislého sna. Spočiatku som v tom mal poriadny guláš, nevedel som sa zorientovať kto, kde, kedy a prečo. Postupne sa ale to rozprávanie znormalizovalo, všetko začalo dávať zmysel a ja som si ten film začal celkom užívať. Nie je to síce až také dobré ako výborný Payback (1999), neskoršia adaptácia toho istého námetu, ale keďže sa jedná v podstate o originál, nejaký kredit tomu pridať proste musím. Dobré je, že hoci majú oba filmy zhodnú dejovú kostru, v mnohom sa od seba odlišujú. Zo scén, ktoré "Payback" nemá, sa mi tu najviac páčili scéna s ostreľovačom a poriadne divoká romantika medzi hlavným hrdinom (charizmatický Lee Marvin) a tou dračicou (pôvabná Angie Dickinson) v luxusnej vile.     "What's my last name?" "What's my first name?"

[2,5*]     "Ты русский?" "Русский." "Беги!"     Veľmi zvláštne pojatá vojnová dráma, ktorá z nejakého dôvodu vyvolala veľký ohlas v USA a dokonca bola zaradená aj do zoznamu 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Z môjho pohľadu je ale toto dielo zaujímavé iba z historického hľadiska, prípadne ešte kamerou, bez prestania krúžiacou po scéne. Inak mi to pojatie, tváriace sa strašne dôležito a akože artovo, veľmi nesadlo, celé mi to pripadá akési pozérske. Čo sa "diania" týka, to je poriadne nezáživné a nemá hlavu ani pätu (chápem, že ide o zámer). Striedavo je v zábere raz jedna, potom zase druhá skupina, pričom v jednom momente daná skupina uteká, v ďalšom momente zase naháňa tých druhých (režisér sa údajne neustálym pohybom ľudských más snažil niečo vyjadriť). Dookola tam niekto niekoho niekam posiela ("Ty choď tam a ty zase tam."), dookola sa tam niekto vyzlieka a zase oblieka (v prípade tých ruských dev ide aspoň o nejaké spestrenie), občas tam niekoho, len tak z dlhej chvíle, odstrelia. Najhoršie na tom všetkom je ale to, ako sa všetci tvária nezúčastnene, nejakých emócií sa tam proste nedopátrate. Čo by som ešte snáď mohol vyzdvihnúť je to, že film dokáže celkom zručne stvárniť brutálnu povahu občianskej vojny v Rusku a v podstate poukázať na nezmyselnosť akejkoľvek vojny. Keď chod dejín vezmú do rúk zelené vygumované mozgy, nič dobre z toho proste vzísť nemôže. Krvavé masakre sú potom na dennom poriadku a vo vzniknutom vojnovom chaose to občas vyzerá tak, akoby bojovali všetci proti všetkým (obe strany si popravujú vlastných, napr. bielogvardejec popraví kozáka).     "Последний раз я прошу вас. Отделите красных от белых!"

[3,5*]     "I got to meet that girl. She is death."     Komediálna dráma zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, ktorá je založená v prevažnej miere na konverzácii. Je to také zo života, pomerne realistické, s nestarnúcim motívom dospievania a stavania sa na vlastné nohy a aj celkom inteligentné, hoci sa aj rozhovory v podstate stále krútia okolo sexu     ("When you're dating, everything is talking about sex, right? "Where can we do it?" "Why can't we do it?" "Are your parents going to be out so we can do it?" You know?").     Príbeh šiestich priateľov sa odohráva v meste Baltimore, čo je v rámci americkej kinematografie celkom osviežujúca zmena. Tie postavy sú pritom veľmi rozmanité, každý z hlavných hrdinov je niečím osobitý (ako je posadnutosť sexom, alebo posadnutosť dôkladnou kategorizáciou hudobných nahrávok) a spolu tvoria celkom zaujímavú mozaiku. Vo filme sa objavuje množstvo známych tvárí, ktoré ale v tej dobe ešte vôbec známe neboli (Kevin Bacon, Mickey Rourke, Daniel Stern a ďalší). Príjemne ma prekvapil Steve Guttenberg (Eddie), v trochu inej, vážnejšej polohe (a vôbec nie zlej). Škoda, že sa po veľmi sľubne rozbehnutej kariére v podstate zaradil do kategórie treťotriednych hercov. Zaujímavo a hlavne veľmi netradične je vo filme zobrazená Eddieho snúbenica (takú tvár ste ešte nevideli), ako taký symbol dospelej zodpovednosti. Atmosféra konca 50. rokov je skvele podfarbená dobovou hudbou (úžasná scéna v bar s hrou na klavíri), ktorá tomu celému dodáva ten správny náboj.     "It's funny. When I was a little kid, I always wanted a brother. I told that to mom once. And she said, "You have a brother." I said, "Oh... that's who the asshole in the other bed is.""

[2,5*]     Buster Keaton sa tu venuje rôznym zábavným činnostiam, ako je návšteva zábavného parku, let balónom, člnkovanie, rybačka, lov a popri tom sa dvorí pôvabnej dievčine, čo ale nie vždy dopadne podľa jeho predstáv. Tá dievčina totiž nie je žiadna krehotinka, ale naopak, baba, čo ma riadnu paru. Hoci je groteska veľmi pestrá svojím prostredím i dejom, čo do počtu nápaditých gagov to už taká veľká sláva nie je (často sú tie pokusy o humor málo vtipné a opakujúce sa, hlavne pri tej rybačke). Za najlepšie fóry považujem návrat loďky so zbitým Busterom, jeho ocitnutie sa na balóne, obojživelný rybár-lovec a trampoty s býkom a medveďmi. Pozitívom filmu je i tá jeho romantická zložka a sympatická Phyllis Haver ako objekt Busterovej túžby (hlavne keď je v plavkách). Zaujímavé na tejto groteske je to, že nepoužíva medzititulky, ale vystačí sa čisto z obrazom. Videná reštaurovaná verzia z roku 2015 s celkom dobrou klavírnou hudbou Stephena Hornea, v takom klasickom groteskovom štýle. Po poslednom zhliadnutí zvyšujem zo 2 na 3 hviezdičky (2,5).

"If one does what God does enough times, one will become as God is."     Neobvykle pojatý krimi thriller, zaradený v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, ktorý kladie dôraz na autentickosť kriminalistického vyšetrovania. No a niekomu môže takéto pojatie vyhovovať, iný sa pri ňom bude miestami zožierať nudou. Mne osobne sa to celkom páčilo, avšak s viacerými výhradami. Na jednej strane tu je pomerne napínavé vyšetrovanie brutálnych vrážd, ktoré má zaujímavú, zvláštnu atmosféru. Chýba tomu ale silnejší náboj, akým oplýva trebárs príbuzný film Mlčanie jahniat (1991). Veľký podiel na tom má nevhodná 80-ková hudba Michela Rubiniho (s výnimkou výbornej rockovej hudby v nočnej scéne s ostreľovačmi a podozrivým černochom), beznádejne uviaznutá v dobe vzniku a potom aj tá nemastná-neslaná zostava hercov (na čele s nevýraznými hlavnými predstaviteľmi Williamom Petersenom a Tomom Noonanom), ktorú dali tvorcovia dokopy - za všetko hovorí už len to, že takmer nikto z nich sa herecky príliš nepresadil, aspoň nie v kvalitných filmoch. Svetlou výnimkou je výborná Joan Allen (slepá žena Reba) a výborný Brian Cox, ktorý ale ako Dr. Lecktor nemá tú patričnú charizmu (ak raz človek videl v danej role Anthonyho Hopkinsa, už má potom úplne iné nároky). Celkom zaujímavým zjavom je ešte Kim Greist, tá ale tiež spadá do kategórie "zapadnutí prachom". Celkový dobrý a vierohodný dojem trochu kazí ten nezmyselne zbabraný zásah polície v závere filmu.     "It's just you and me now, sport. And I'm going to find you, God damn it."

"Czy bierzesz tego człowieka za męża?" "Sure! He broke your window."     Buster Keaton sa nedopatrením (kvôli jazykovej bariére) ožení s poriadnou matrónou (Kate Price) a vyžení si pritom veľmi podarenú rodinku írskych drsniakov     ("Papa! Shut your eyes and see what I married!" "He won't last a week in this family.").     Najviac ma pobavil svadobný obrad v poľštine, Busterov zlepšovák na sladenie kávy a náhly obrat vo vzťahu rodiny voči Busterovi-dedičovi. Inak ale považujem túto grotesku skôr za jednu z tých Ketonových priemernejších, v ktorá občas sklzne do trochu silenejšieho humoru (trampoty s posteľou). Videná reštaurovaná verzia z roku 2015 s hudbou Rodneyho Sauera (klavír) a Bretta Swensona (husle), ktorá dodáva groteske výbornú írsku atmosféru a keď sa rozbehne, dokáže to poriadne rozkrútiť (najmä tá sláčiková írska hudba).     "Let's murder him first and then kill him."

[3,5*]     "I need a technician to install the electricity in my house."     Buster Keaton, absolvent univerzity v odbore botanika, sa akýmsi nedopatrením dostane k veľkej zákazke návrhu elektroinštalácie v novom dome. A vysporiada sa s ňou po svojom a treba dodať, že vskutku impozantne. Nainštaluje do domu všakovaké technické vychytávky a výsledný pretechnizovaný dom je potom zdrojom množstva výborných gagov (z tých najparádnejších vychytávok spomeniem pohyblivé schody, rýchlonapúšťací bazén, servírovací vláčik, pojazdná vaňa a elektrický biliard). Zároveň je ale toto prostredie aj dosť obmedzujúce a po chvíli začne byť humor trochu repetitívny. Videná reštaurovaná verzia z roku 2015 s hudbou od Roberta Israela (orchester) a od Stephena Horneho (klavír a ďalšie nástroje), ktorá je takého jednoduchšieho rázu a občas sklzne až do odrhovačky.     "State University Diploma: The graduate has earned a degree in Cosmetics and Manicuring."

"When I've put a rope round the Avenger's neck, I'll put a ring around Daisy's finger."     Prvé vrcholné dielo Alfreda Hitchcocka ešte z éry nemého filmu, v ktorom sú už prítomné jeho typické prvky, ako je skvelé navodzovanie napätia a svojský humor. Krimi thriller o londýnskom "Rozparovačovi-Pomstiteľovi" sa odohráva prevažne v noci v atmosférickom prostredí zahmleného Londýna a má veľmi expresívne stvárnenie. Mimo toho, že nás Hitchock veľmi umne drži do poslednej chvíle v napätí ohľadom identity vraha, rozvíja tu aj celkom zaujímavú romantickú zápletku, v ktorej je jeden z trojice jednoducho navyše. Jej stredobodom je Daisy, sympatická mladá dievčina, hoci tak trochu streštená - tu odrazu vybuchne do smiechu, tu zase do vresku. A od Hitchcocka je rafinované, že v súboji jej nápadníkov musí divák fandiť skôr veľmi podozrivému nájomníkovi než nesympaticky pôsobiacemu snúbencovi, ktorý sa ako policajt snaží vypátrať masového vraha. Pôsobivá kamera je síce "čiernobiela", ale v podstate celkom "hýri farbami" - interiérové scény sú stvárnené v odtieňoch hnedej a exteriérové scény z nočných londýnskych ulíc sú zase sfarbené do modra. Veľmi silná je scéna s lynčovacím davom v závere. Zdá sa, že tento idiotský fenomén samozvaných sudcov a katov v jednom je pre Anglosasov dosť príznačný (tí ho zrejme dotiahli aj do Ameriky, kde ho ešte dokázali vyšperkovať).     "You're shivering. Keep your handcuffs hidden and we'll get some brandy."

"I'll work very hard. If I fail, I'll kill myself." "Fine... I'll lend you my revolver."     Groteska mimoriadne pestrá, čo sa týka obsahu. Buster Keaton v nej musí bojovať o ruku svojej vyvolenej a boj je to nesmierne trvrdý, ide v ňom doslova o život. V priebehu rozmanitých zamestnaní, v ktorých sa Buster snaží preraziť, sa striedajú vtipné momenty s tými menej vtipnými, s trochu sileným humorom (upratovanie ulice). Medzi najvtipnejšie scény radím divadelné vystúpenie, naháňačku s policajtom (prechod pre chodcov vládne!), Bustera ako figurínu na šaty, kúpu obleku a akrobaciu na kolese parníka. Celkom vtipný je i ten rozpor medzi obsahom Busterových listov a skutočnosťou. Koniec je na grotesku trochu nečakaný a moc mi teda na nálade nepridal. Videná reštaurovaná verzia z roku 2015 s výbornou orchestrálnou hudbou od Mont Alto (táto skupina ma takmer nikdy nesklame).