Grondal

Tak tomuto sa hovorí nadviazanie na starú legendu so cťou. Film sa vezie na aktuálne obľúbenej vlne detských hrdinov premiešaných s mysterióznou zápletkou (Stranger Things, To, ...) a proste to funguje. Kvitujem aj použitie masiek pre niektoré príšery (ak to aj tak bola iba čistá práca počítača tak čert to vem), čo pekne nadväzovalo na pôvodné filmy. Tvorcovia sa dokonca nebáli tvoriť akési GB univerzum, v ktorom sa spomína na udalosti z osemdesiatych rokov. Záver sa aj napriek nečakanému logickému podchyteniu (tvorcovia si poctivo viažu voľné konce) a úžasným cameám trocha rozpadne a krehký balans je rozbitý pretrikovaným finále. Napriek tomu som si film užil, nostalgia na mňa dýchla tým správnym spôsobom, takže za mňa, treba dať tomuto filmu šancu, je dôkazom, že aj na staré série sa dá nadviazať s úctou.

Kvalitný obal, ale slabá náplň. O osudoch značky Gucci a rodine jej zakladateľov som pred týmto filmov nevedel v podstate nič a teda som mal asi prehnané očakávania. Čakal som nejaký zamotaný príbeh plný klamstiev a bodania do chrbtov (obrazne) a to som vlastne dostal, ale všetkého spomenutého tu bolo menej ako by som rád. Preto som stále čakal, že niekto poriadne „zakúri pod kotlom“, čakal, čakal a film skončil. Hneď treba dodať, že po hereckej stránke bolo všetko v najlepšom poriadku (dokonca ani Adam Driver ma neiritoval), len proste príbeh ma po ceste stratil. Rovno teda hovorím, ak budete mať inak nastavené očakávania, môžete si tento film užiť.

Osemdesiat percent, seriously? Filmov o najlepšom priateľovi človeka sú tony (a ďalšie tony stále vznikajú), ale keď keď si vezmeme nejakú vážnu produkciu (nemyslím nejaké TV nezmysli), tak tento je jeden z najslabších čo som videl. Tento „skutočný“ príbeh, sa po premotivovanom výkone scenáristu zmenil na nanajvýš neskutočný príbeh. Scéna, kde Willem Dafoe rajtuje svoj neohrozený záprah podmínovanou zamrznutou zátokou (inak si ten explodujúci a všade lietajúci ľad proste nedokážem vysvetliť) a pritom recituje nejakú ódu, to bolo niečo tak WTF, že za vyšším hodnotením mal tento film cestu zarúbanú. Použitý filter, kde okraje obrazu sú rozmazané a dokonca akoby nejaké orámované som ešte nevidel a po pravde už ani nechcem vidieť. Okrem vyššie spomenutého tu máme vezmes neoriginálny príbeh výnimočného psa. Ak vám toto stačí, good for you.

Opäť iný Marvel, ale tento krát podľa mňa krok vedľa. Chloé Zhao sa jednoznačne snažila dať filmu hĺbavejší punc než býva na komiksovky zvykom a priniesť dokonca nejaké posolstvá, ale žiaľ výsledok ťahá k zemi najmä chýbajúca atmosféra a akási nekonzistentnosť (medzi rozprávaním, príbehom a aj postavami). Akoby Marvel kopíroval chyby DC. Snaží sa rozprávať príbeh o záchrane ľudstva, ale to v tomto filme nemá žiadnu úlohu. Ťažko sa dá budovať nejaká atmosféra iba tým, že sa o záhube ľudstva iba hovorí, ale prakticky žiadny ľudia sa na plátne nenachádzajú, nevedia že im niečo hrozí a nikomu sa nič nestane. Takto to proste nejde. Ďalší faktor, ktorý zabíja atmosféru, je dávkovanie informácií, resp. „šokujúcich odhalení“, ktoré pripomína kydanie pomyjí prasatám do hrantu. Polovicu filmu na toto „odhalenie“ čakáme a keď to príde, menej zaujímavý spôsobom sa to už asi spracovať nedalo. Posledná vec, ktorá filmu podráža nohy je klasická nezraniteľnosť/nesmrteľnosť postáv, takže nielenže som sa nebál o osud sveta, ale ani o osud postáv (čerešnička na tortičke je, keď jedna z postáv má schopnosť liečenia, ale táto je absolútne zbytočná, pretože keď sú iné postavy napr. prebodnuté... doslova skrz naskrz, tak toto zranenie v prestrihu zmizne a nikto ani nemrkne). Technické spracovanie je na úrovni a podľa mňa mňa sa všetci snažili, aj s režisérkou, ale toto sa proste nepodarilo. Hollywoodska politika pokrytia čo najväčšej množiny rás a sexuálnych orientácií potom pôsobí stále rovnako prvoplánovo a upachteno. Donedávna som tvrdil, že Marvel univerzum zarába preto ťažké prachy, lebo každý film je svojský, ale hlavne kvalitný. Tento obraz však v posledných filmoch dostáva trhliny.

Postavy sa ksichtia. Postavy padajú. Postavy padajú a pritom sa ksichtia. 100 minút. Príbeh ani nič ostatné nie je podstatné, pretože je to tu iba na to, aby všetci odniekiaľ niekam padali a... veď viete. P.S. Občas to bolo vtipné.

Po x-tý krát sa ocitáme v „typickom“ buranskom americkom malomeste, v ktorom sa polepšený trestanec snaží začať nový život. A vlastne prečo nie. Hlavne keď Justin Timberlake je tu vo forme v akej si ho nepamätám (pozor, mám na mysli hereckú formu) a príbeh je opäť trocha iný, keď prím hrá hlavne budovanie vzťahu medzi chlapom, ktorý už nechce ďalšie problémy a „zmäteným“ chlapcom, ktorý si o problémy priam koleduje. Netreba čakať zázraky, pretože film sa vôbec nesnaží uniknúť zo svojej škatuľky, takže to je aj moja najväčšia výtka a teda, že sa nedočkáme žiadneho prekvapenia alebo nečakaného zvratu aj keď by to filmu výrazne prospelo.

Nádejný pokus ponúknuť opäť niečo nové zo zanedbávaného námorníckeho prostredia, končí ako zvláštny mačkopes. Začíname s plnou parádou v špinavom anglickom prístave, kde námorníci z veľrybárskych lodí potrebujú čo najrýchlejšie rozflákať ťažko zarobené peniaze a atmosféra je výborná. Treba započítať vynikajúco načrtnutú postavu Henryho Draxa v podaní Collina Farella, ktorý je taký amorálny hajzel, že to som už dlho nevidel a natíska sa zrovnanie s jeho menovcom z Marvel univerza, ktorého by si Henry dal na raňajky. Žiaľ postupne vychádza do popredia skutočná zápletka seriálu, ktorá mi už taká zaujímavá neprišla a hlavne keď sa ocitáme s loďou na mori, začína byť citeľný nedostatok peňazí, ale aj prekreslenia iných postáv (mimo ústrednej štvorice). Záver je potom už iba festival premárnenej príležitosti, kde vyprcháva všetka ťaživá atmosféra, ktorú si seriál držal vo svojej prvej polovici a zostávajú iba (z môjho pohľadu) suboptimálne scenáristické rozhodnutia. Ten kto čaká námorné dobrodružstvo v ľadových arktických vodách bude zrejme mierne sklamaný, rovnako ako ja.

Najzbytočnejšie pokračovanie zbytočného filmu. Z prvého Venoma si pamätám veľmi málo a dúfam, že rovnako málo si budem čoskoro pamätať aj z tohto jeho pokračovania, pretože opak by bol mrhaním mozgovými bunkami. Film je kratučký, ale aj napriek tomu je dej neuveriteľne rozťahaný a väčšina scén sníma pokusy o spolužitie Venoma a Eddieho Brocka, čo žiaľ nie je ani zďaleka také zábavné, ako zrejme tvorcovia dúfali. V podstate všetky postavy (vrátane tej hlavnej) sú chronicky nezaujímavé (mám pocit, že aj herci pri natáčaní zívali od nudy) a všetky témy, ktoré film rieši sú zatlačené do úzadia patetickým Venomovym blúznením o tom, že chce žrať mozgy. Aspoň triky vyzerajú solídne, takže ísť z hodnotením nižšie by bolo už asi príliš kruté, ale moc nechýbalo. Film nakoniec ale predsalen priniesol niektorým ľuďom potešenie... aj keď to boli iba účtovníci v Sony, ktorý tento sequel aj vymysleli.

Hmm, toto išlo mimo. Od ukončenie Breaking Bad ubehlo nejakých 8 rokov a ja už si vôbec nepamätám v akom stave a situácií bol Jesse Pinkman na jeho konci. Toto má zrejme za následok, že tento filmový epilóg na mňa pôsobil ako záverečná epizóda seriálu, kde mi predchádzajúcich x dielov ušlo a teda aj keď postavy poznám, nejaký emocionálny zásah sa nekoná. Film očividne spolieha na napojenie na originálny seriál (resp. ešte niečo iné) a teda nebuduje konzistentný dejový oblúk a teda v niektorých momentoch som doslova strácal pozornosť. Dúfam, že niektoré linky sa riešili v príbuzných seriáloch, lebo keby nie, tak by som musel ísť s hodnotením ešte nižšie, pretože tá najzaujímavejšia linka s postavou Jesseho Plemonsa, bola uťatá v strede a už sme sa k nej nevrátili. V tomto bode musím dúfať. V každom prípade film bol natočený zručne a niektoré scény (najmä súboj ala divoký západ) pobavili. Predpokladám, že zážitok z tohto filmu sa môže škálovať podľa toho, koľko si pamätáte z pôvodného seriálu, tak držím palce, aby ste na tom boli lepšie ako ja.

Akože OK, ale už mám dosť Disney animákov, kde sú zápletka a celý buildup filmu vybavené 5 minútovým flashbackom. Mám pocit, že sa to stáva pravidlom a je to neuveriteľne lenivé (načo sa budeme obťažovať čímkoľvek okolo, my chceme Rodinu Madrigal nasetupovanú v Cassa Madrigal hneď teď!). Taktiež mi vadilo, že rodinné hodnoty, ktoré film vyzdvihuje so samotnou zápletkou nie sú nijako prepojené... „zázrak“ mizne pretože členovia rodiny nerobia čo chcú? WTF?!? Asi som to celé nepochopil. Ďaleko viac by sa mi páčila „klasická“ zápletka, že dedinčania Madrigalovcom závidiach ich magické schopnosti a magický dom a chcú ich o čarovnú sviecu pripraviť... pretože to, že ich celá komunita uctieva naznačuje, že dej sa neodohráva na zemi medzi ľuďmi, ale skôr v akejsi praďalekej galaxii. Čo sa mi páčilo bola jednoznačne animácia a zákruty príbehu tiež neboli márne. Záverečná scéna potom zapôsobila tak ako mala, čo tento film do značnej miery zachraňuje, pretože to znamená, že som si k postavám našiel cestu navzdory výhradám spomínaným vyššie. Nie je to asi animák pre malé deti, ale obávam sa, že ani pre dospelých a preto z neho nebude ohromená ani jedna kategória.