Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Komédia
  • Horor
  • Animovaný

Recenzie (2 465)

plagát

Tiger a drak (2000) 

Jeden z najzásadnejších filmov môjho života, ktorý ma ovplyvnil hneď v niekoľkých smeroch, v prvom rade vo mne vzbudil lásku k východoázijskej kultúre, ktorá u mňa pretrvala dodnes, ale zároveň ma donútil vnímať film aj trochu inak, viac umeleckejšie. Toto už nie je nejaký štandardný bojový film, v ktorom ide v prvom rade o bojové scény, to ani omylom, Tiger a drak funguje prvotriedne v každom smere. Ponúka skvelý príbeh, ktorý sa síce na prvý pohľad tvári, že v ňom ide hlavne o krádež vzácneho meča, čo by určite nebolo až tak atraktívne, ale už čoskoro to ide úplne do úzadia, film je postavený na hlavných postavách a vzťahoch medzi nimi a toto je skutočne úžasné. Mne sa jednoducho tá obojstranná láska, ktorá ale z úcty k dávnemu mŕtvemu priateľovi nemôže byť naplnená mimoriadne páči a podobne aj ich vzťah k mladej a divokej bojovníčke, ktorá je vo svojej podstate dobrá, ale má zlú výchovu a tak ju treba usmerniť. Práve tieto motívy sú tu najzásadnejšie a už nemohli byť podané lepšie a krajšie. Film má prvú polovicu možno trochu pomalšie tempo, ale tu to nie je ani najmenší problém, lebo v tých pasívnejších častiach zase ponúkne až také podmanivé dialógové sekvencie, ktoré lepšie vykresľujú postavy a je skutočne radosť počúvať, o čom sa rozprávajú. Takže v tomto ohľade tu nemôžem absolútne nič vytknúť, z filmu som nadšený od prvej do poslednej minúty, nesie sa v mimoriadne príjemnej atmosfére a aby toho nebolo málo, ešte ponúkne jeden z najdojemnejších záverov, aké som videl. Obsadeniu tu nemôžem mať najmenších výhrad, hlavné trio je dokonalé, ponúkne dve legendy predchádzajúcich dvoch dekád, teda Chow Yun-Fat, ktorý má charizmy na rozdávanie a Michelle Yeoh, ktorí tu predstavujú jedny z mojich najobľúbenejších filmových postáv, tá chémia medzi nimi je neskutočná a nesklame ani očarujúca Zhang Ziyi. Im trom sa tu už nedá ani len priblížiť, ale ani ten zvyšok postáv rozhodne nesklame a svoj účel splní. Z filmu by som bol nadšený, aj keby neponúkol výraznejšiu akciu, ale ani v tomto nezaostáva, práve naopak, obsahuje jedny z najlepších akčných scén, aké sa dajú vôbec vidieť. Tiger a drak nie je kung-fu film, ale wu xia, preto sú bojové scény nerealistické, ale aj tak to nie je žiadne prehnané fantasy a tie pomocné laná mi tu v súbojoch ani trochu nevadia. Všetky sú perfektne natočené, ponúkajú špičkovú choreografiu, technicky prvotriedne zvládnuté a navyše občas aj trochu umelecky ladené, takže tu nemám výhrad. Najlepší je súboj medzi Michelle Yeoh a Zhang Ziyi v telecvični, ktorý sa aj najviac drží pri zemi, ale nezabudnuteľný je aj ich prvý súboj, hromadná bitka v reštaurácii alebo očarujúci súboj v korunách stromov, tu takmer všetky súboje patria medzi tie najlepšie, aké som vôbec videl. Režijne je to rovnako dokonalá práca, Ang Lee stvoril skutočný skvost, vizuálna stránka, atmosféra a to nezameniteľné čaro, tu nemám čo vytknúť. A nezaostáva ani hudba, tá je tiež veľmi pekná. Takže Tiger a drak je skutočný filmový klenot, ktorému prakticky ani nemám čo vytknúť, jeden z mojich najobľúbenejších filmov, ku ktorému sa vraciam pravidelne a vždy na mňa zapôsobí. 95%

plagát

Nico - viac než zákon (1988) 

Zatiaľ čo ostatní akční hrdinovia mali v počiatkoch svojej kariéry problémy, buď točili úplné nezmysly, alebo stvárňovali len vedľajšie úlohy v priemerných filmoch, Steven Seagal do sveta filmu nastúpil hneď, ako sa patrí a tak predstavil plnohodnotný akčný film a prakticky nový typ akčného hrdiny, ktorý spĺňal takmer všetky vlastnosti, ktoré si udržoval aj počas nasledujúcej kariéry. Ale predsa len zo všetkých jeho klasík sa podľa mňa jedná o jeho najslabší film, keďže vlastne všetky hlavné zložky za jeho nasledujúcim štandardom trochu zaostávajú. Úvodnú fázu mám veľmi rád, Seagal sa tu prezentuje, ako majster aikida, vojak v službách CIA počas vojny vo Vietname a následne ako nekompromisný policajt, ale inak mi tá hlavná zápletka až tak dobre nesadla, dej je síce prepracovanejší, než je u neho obvyklé, ale filmu to skôr škodí, jednoznačne uprednostňujem tie priamočiarejšie akčné zápletky, aké mal v nasledujúcich filmoch. Stále je to výborná žánrová zábava, ale už sa tu nájde aj pár slabších miest, napríklad tá rodinná línia, alebo scény z kostola, toto ma nebavilo. A moc tomu nepomáhajú ani postavy, Steven Seagal je samozrejme perfektný, aj keď ako policajt sa tu občas zbytočne miešal do vecí, do ktorých nemal, ale inak sú vedľajšie postavy dosť priemerné, hlavne jeho partnerka Pam Grier a Sharon Stone ako jeho manželka ma zase nebavila vôbec. Henry Silva síce nie je zlý záporák, s takouto postavou má len predsa bohaté skúsenosti, ale chémia medzi ním a Seagalom nie je dostatočná, aj keď sa v priebehu filmu niekoľkokrát stretnú a tak som sa ani nemal potrebu tešiť na ich finálny stret. Čo sa týka akcie, tak na Seagalove pomery tej doby je to rozhodne podpriemer, chcelo by to hlavne nejakú dlhú a výraznú akčnú sekvenciu vyššej kvality, ako ponúkli nasledujúce filmy, ale inak samo o sebe a dokonca na debut je stále výborná. Aikido je tu prezentované tak, ako si zaslúži, takže sa tu nájde niekoľko výborne zvládnutých súbojov, ktoré už teraz obsahujú aj zlomeniny, k tomu pár slušných prestreliek a naháňačiek, ale chcelo by to údernejšie finále, toto bolo až príliš krátke. A najviac sa mi páči súboj v obchode, ktorý má najlepšiu choreografiu, takže na tie chvaty je tu radosť pozerať, úvod v telocvični alebo aj pešia naháňačka. A režijne je to len žánrový priemer, po tejto stránke film dosť pripomína nedávny Zákon mlčania s Chuckom Norrisom, dokonca aj prostredím, Andrew Davis v nasledujúcich rokoch predviedol aj lepšiu prácu. Takže celkovo uprednostňujem iné Seagalove klasiky, ktoré som aj videl skoršie, práve jeho prvý Nico-viac než zákon mi dlhé roky unikal, ale aj tak je to stále výborný akčný film, ktorý som už videl mnohokrát a na debut si to zaslúži mimoriadnu pochvalu. 85%

plagát

Hrdina (2002) 

Je to vynikajúci akčný poetický wu xia film od Yimou Zhanga. Má výborný príbeh o bezmennom bojovníkovi, ktorý sa potrebuje dostať k panovníkovi najmocnejšej čínskej ríše, pretože vedie vojny s ostatnými kráľovstvami a tak pripravil náročný plán, vďaka čomu sa mu to aj podarí. Ale pred uskutočnením atentátu chce ešte panovníkovi prerozprávať príbeh, ako sa mu podarilo zneškodniť obávaných bojovníkov. Spracovanie je perfektné, celá táto zápletka o rozprávaní príbehov, z ktorých iba niektoré sú pravdivé je pomerne originálna, ale sama o sebe by na skutočne úžasný film nestačila, tu nejde až tak o príbeh ako celok, na rozdiel od väčšiny podobných filmov, no viac než plnohodnotne to vynahradzuje podanie jednotlivých scén. A toto je už hlavným kladom tohto filmu, množstvo dokonalých scén po obsahovej, ale aj vizuálnej stránke, ktoré sú rozmanité, majú úžasný náboj, dokonca sú aj ladené do rôznych farieb a vyvolávajú nesmierny umelecký dojem. A všetko je to podporené perfektnými hereckými výkonmi a dialógmi so zaujímavými myšlienkami, takže to ponúka prakticky dokonalý zážitok. Akcie je tu dosť a je vynikajúca. Toto samozrejme nie je žiadny bojový film, takže o realitu tu nejde, ale prakticky všetky akčné scény sú úžasné po všetkých stránkach, perfektne natočené, so skvelou choreografiou a nápadmi a navyše odohrávajúce sa v krásnom prostredí. Taký súboj v lese, na hladine jazera alebo aj ten úvodný patria medzi to najlepšie, čo som vôbec kedy videl. Herecké obsadenie je úžasné, Jet Li, Tony Leung Chiu Wai a Maggie Cheung v hlavných úlohách, k tomu ešte Ziyi Zhang a Donnie Yen v menej výrazných, ale aj tak perfektných, nesklame ani Daoming Chen v úlohe panovníka, jedno z najlepších hereckých obsadení, aké som vôbec kedy vo filme videl. Réžia a technická stránka sú dokonalé, tu žiadnej stránke nemám čo vytknúť, Yimou Zhang stvoril jeden z najväčších filmových klenotov vôbec a k tomu ešte aj výborná hudba. Hrdina patrí medzi absolútne vrcholy sveta filmu, neskutočný zážitok po všetkých stránkach, scenár, herci, akcia, vizuál, hudba, až na tú slabšiu celistvosť príbehu, než napríklad v podobnom filme Tiger a drak a kratšiu dĺžku, takýto klenot by som uvítal minimálne v o hodinu dlhšom prevedení, tu nemám čo vytknúť. Jeden z mojich najobľúbenejších filmov. 96%

plagát

Obávaný bojovník (2006) 

Je to vynikajúca akčná dráma s Jet Lim v hlavnej úlohe. Má perfektný príbeh o majstrovi bojových umení Huo Yuan Jiaovi, ktorý už od detstva sníval o tom, že raz bude najlepším, čo sa mu aj podarí a o pár rokov neskôr už prakticky nemá konkurenciu, lenže mu na rozdiel od skutočných majstrov chýba pokora a rešpekt. No keď po usmrtení svojho konkurenta je z pomsty vyvraždená jeho rodina, odíde do ústrania a ujmú sa ho príjemní dedinčania, kde spoznáva úplne nové stránky života a stáva sa lepším. A tak sa z neho postupne stáva skutočný majster bojových umení, ktorý už ale nemôže bojovať len za seba, ale aj za celú Čínu. Spracovanie je úžasné, zážitkom je aj skrátená verzia, ale kvalitnejší je len predsa režisérky zostrih, kde má všetko skvelé ešte viac priestoru a pôsobí to plynulejšie. Film by sa dal rozdeliť na tri podobne dlhé časti, prvá je prakticky čisto akčná a hlavný hrdina je ešte namyslený bojovník, takže sa k nemu nedá vytvoriť až tak kladný vzťah, ale pre skutočný zážitok z filmu je táto fáza potrebná, aby bolo potom úžasné sledovať, ako sa postupne mení, o čo sa postará hlavne stredná časť, ktorá je takmer bez akcie, ale aj tak ju mám z celého filmu najradšej a záverečná tretina je už opäť akčná, správne patriotistická a s nádherným záverom, ktorý patrí medzi to najlepšie, čo som kedy videl. Ale celý tento film je skvelý zážitok s množstvom nezabudnuteľných scén, ktorý funguje dokonalo po všetkých stránkach a nemám rád z neho iba jednu scénu, súboj s majstrom, ktorého hlavný hrdina usmrtí, ale jej prítomnosť samozrejme chápem, má tu zásadný význam. Akcie je tu dosť a je perfektná. Súboje majú vynikajúcu choreografiu, sú skvelo natočené, rozmanité a aj pomerne drsné, síce sa občas objaví nejaký nereálny prvok, hlavne niektoré zvláštne skoky, ale to je len detail, ktorý celkový zážitok z nich nemôže ovplyvniť. Najviac sa mi páči celé finále, takže štyri perfektné súboje, obzvlášť ten záverečný, všetky súboje z prvej tretiny, zaujímavý súboj proti američanovi, ale s výnimkou toho spomínaného, ktorý skončí smrťou sú skvelé všetky. Herecké obsadenie je vynikajúce, Jet Li vo svojej životnej úlohe, zvládol ju dokonalo po všetkých stránkach, veľmi príjemná Betty Sun v jednej z mojich najobľúbenejších ženských hereckých úloh, výborný Shido Nakamura, v malej úlohe potešia aj Collin Chou alebo Nathan Jones a plno výborných vedľajších postav. Réžia a technická stránka sú dokonalé, Ronny Yu tu predviedol prvotriednu prácu, zvládol akciu, emócie a všetky tieto žánre. A páči sa mi aj hudba. Obávaný bojovník je jeden z najlepších filmov, aké som kedy videl, úžasný zážitok. 93%

plagát

Tajný agent (1997) 

Prekvapuje ma, že Steven Seagal po neúspechu Aljašky v plameňoch dostal možnosť natočiť ďalší film s ekologickým posolstvom, ktorý pritom jeho štandardné akčné filmy pripomína ešte menej a navyše s takto veľkorysým rozpočtom, to bol jasný finančný prepadák, čo sa aj stalo a Seagalovi to zničilo áčkovú kariéru. Toto ma určite veľmi mrzí, bol by som nesmierne rád, keby sa mu podarilo natočiť ešte viac prvotriednych akčných filmov, ale keď si všetko toto odmyslím, zostáva pre mňa Tajný agent Jack-T stále vynikajúca žánrovka a jeden z najlepších Seagalových filmov. Ale nie je to štandardná seagalovka, jeho trademarkov je tu síce stále nespočet, no predsa len je to podané trochu inak. Film sa nesie skôr v takej uvoľnenej atmosfére, takže hlavnému hrdinovi ide o život len málokedy, pričom sa ani nemusí nikde ponáhľať, je to akčné, ale nie zase moc násilné a hlavný záporák nie je žiadny terorista, mafián alebo vrah, ale vplyvný a bohatý človek a tak film nie je o tom, aby si to spolu v závere drsne vyriešili, ale nemajú problém sa stretnúť aj v polovici filmu a normálne sa porozprávať. No ja s týmto pokojnejším prevedením nemám žiadny problém, film jednoducho len vymenil niektoré moje obľúbené prvky za iné, ktoré mám rád rovnako. Vždy som mal rád filmy odohrávajúce sa na americkom vidieku, kde sú to samí jednoduchí a chudobní ľudia a keďže Steven Seagal je tu stále najlepší z najlepších, ten rozdiel vynikne ešte viac, nikto tu proti nemá najmenšiu šancu nielen v boji, ale ani rozumom. No celkovo jeho postava je tu perfektná, je tu mimoriadny dobrák, z ktorého síce neustále vyžaruje nesmierny rešpekt, ale páčilo sa mi, ako všetkým pomáha a dokonca ešte aj tá romantická línia je veľmi dobre zvládnutá. A tak sa tu nájde aj plno výborných doplnkových scén ako vrátenie hadov alebo nákup medu. A keďže dejovo je to inak žánrový štandard a podporený mojou obľúbenou ekologickou tématikou, ja si tu po tejto stránke nemôžem absolútne sťažovať. Dosť spokojný som aj po stránke akcie, aj keď v tomto už film za Seagalovými klasikami predsa len trochu zaostáva. Súboje sú trochu viac zostrihané, aj keď stále plne prehľadné, choreografia už nie je až tak prepracovaná a chýbajú aj typické Seagalove drsnosti, čo sa týka aj tej jednej väčšej prestrelky, ale stále je to dostatočne vysoká úroveň, aby som si ju užil. Akcia je stále rozmanitá, takže nechýbajú súboje, prestrelky a naháňačky slušnej kvality, jedine tie explózie v bani vyzerajú lacnejšie, než by bolo vhodné, takže by som sa radšej obišiel bez nich. Najviac ma bavil súboj s palicou alebo akcia v bani, ale aj celkovo sa je stále na čo pozerať. Zišlo sa tu aj dosť slušné obsadenie, Steven Seagal už síce nie je v životnej forme, ale stále má nesmiernu charizmu a aj v akcii má čo ponúknuť, Marg Helgenberger nepatrí medzi moje obľúbené herečky, ale táto jej postava sa mi páčila, dostatok sympatických vedľajších postáv, hlavne Harry Dean Stanton, ale aj slušní záporáci ako Kris Kristofferson, Stephen Lang, ale aj tí radoví, s ktorými je slušná zábava. Sklamaním je ale réžia, filmu výrazne neubližuje, ale predsa len pôsobí trochu televíznejšie, než by bolo vhodné. No v ostatných ohľadoch, ako výber lokácií, atmosféra, country štýl a podobne nemám žiadny problém. Takže pre mňa je aj Tajný agent Jack-T stále perfektný Seagalov film, ktorý si kedykoľvek s radosťou pozriem. 91%

plagát

Prepadnutie 2: Temné územie (1995) 

Prvé Prepadnutie sa stalo právoplatnou žánrovou klasikou, zatiaľ čo toto druhé pokračovanie zostalo silno v jeho tieni, ale osobne sa s týmto vôbec nestotožňujem, pretože aj napriek tomu, že Prepadnutie v pacifiku je skvelé, dvojku mám ešte radšej. Vojnovú loď tu vystriedal vlak, ktorý mi vyhovuje viac, nielen tým, že je priestorovo omnoho obmedzenejší, takže hlavný hrdina tu už nemá až takú voľnosť a tak je to trochu napínavejšie, ale príde mi to aj také pestrejšie, dej sa konečne odohráva cez deň a lokácie sú určite atraktívnejšie. A navyše mám slabosť pre tieto vojensky ladené hi-tech akčné filmy, deväťdesiatych rokov, ktoré sa rozmohli hlavne v ich druhej polovici, takže tu nechýbajú hummery, bojové vrtuľníky, stealthy, satelit ako zbraň hromadného ničenia, špičkový hacker a uprostred toho všetkého klasický akčný hrdina, Steven Seagal v najlepšej forme, ktorý vždy volí to najefektívnejšie riešenie situácie. Dejovo tu v rámci možností relatívne obmedzeného priestoru vlaku nemám absolútne čo vytknúť, už celá úvodná civilná fáza má perfektný náboj a zbližovanie sa Seagala s neterou už ani nemohlo byť lepšie, ale samozrejme to prekoná obsadenie vlaku teroristami a Seagalove postupné získavanie kontroly nad vlakom, ktoré rovnako ako v Prepadnutí v pacifiku sa nesie v pomalšom štýle, ale je to len plusom, pôsobí to omnoho realistickejšie a úroveň filmu sa neustále len zvyšuje. A dej opäť spestrujú aj scény z veliteľstva, ktoré sú ešte zaujímavejšie ako v jednotke a tak mi neprekáža ich väčší priestor. Po stránke obsadenia je podľa mňa práve toto druhé Prepadnutie zo všetkých Seagalových filmov najlepšie, Steven Seagal je tu nesmierne charizmatický a má tu rozhodne jednu zo svojich najlepších úloh, nadmieru sympatická Katherine Heigl, bavil ma aj Seagalov pomocník Morris Chestnut, zaujímavé postavy z veliteľstva, či už staré známe, ale aj tie nové a perfektná zostava záporákov, najlepšia, akej Seagal kedy čelil. Eric Bogosian tu predstavuje zábavného šialeného vedca so skvelými hláškami a k tomu jeho pravá ruka Everett McGill, z ktorého ide rešpekt a celý film perfektne funguje chémia medzi ním a Seagalom a tak sa vždy teším na ich stret. Ale aj radoví teroristi vynikajú a nájde sa medzi nimi aj viacero známych tvárí. Akčná stránka je prvotriedna, o plnohodnotných súbojoch sa tu síce moc hovoriť nedá, ale s týmto v tomto prípade nemám problém, na to tu Seagal nemá priestor a ani čas, protivníkov sa musí zbavovať čo najrýchlejšie a v tomto tu Seagal pôsobí nanajvýš uveriteľne, má tu mnoho perfektných efektných chvatov, niekoľko zaujímavých likvidácií, nechýbajú ani zlomeniny a nože, v rámci ručnej akcie som veľmi spokojný. A k tomu parádne prestrelky s efektnými priestrelmi hláv a veľkolepé explózie. Najradšej mám celé finále, teda vystrieľanie niekoľkých vagónov zakončeného perfektným finálnym súbojom, ale všetka akcia je skvelá. Režijne tu nemám moc čo vytknúť, niektoré efekty sú síce dosť slabé, čo ma vzhľadom na rozpočet a vek filmu prekvapuje, ale celkovo je to zanedbateľné, film má perfektný vizuál a skvelú atmosféru. A k tomu tá nádherná Poledourisova hudba. Takže pre mňa je toto druhé Prepadnutie veľká srdcovka, jeden z troch najlepších Seagalových filmov a celkovo najpozeranejší. Žiadny filmy som nevidel tak veľa krát, ako práve Prepradnutie 2: Temné územie. 94%

plagát

Prepadnutie v Pacifiku (1992) 

Po štyroch relatívne menších, ale prvotriednych akčných filmoch, z ktorých sa právom stali klasiky prichádza Steven Seagal s niečím ambicióznejším, čo mu vyšlo na výbornú. Prepadnutie v pacifiku sa dokonca stal jeho najslávnejší film, s čím sa síce nestotožňujem, viaceré jeho filmy mám radšej, ale aj tak je to parádna akčná jazda a jeden z najzásadnejších akčných filmov prvej polovice deväťdesiatych rokov, ktorý Seagalovi na pár rokov otvoril dvere k vysokorozpočtovým filmom. Nepovedal by som, že je to úplne variácia na Smrtonosnä pascu, spoločné majú jedine uzavretý priestor a skupinu teroristov, inak prístup k látke je úplne iný, pričom mne práve tento vyhovuje viac. Steven Seagal je tu expert cez všetko použiteľné v boji s množstvom skúseností a tak nemá problém ani s mnohonásobnou presilou, ale na rozdiel od svalovcov osemdesiatych rokov to predsa len až na nejakú tú väčšiu prestrelku pôsobí omnoho realistickejšie, hlavný hrdina používa nielen svoje schopnosti, ale aj rozum a tak je to o dosť väčšia zábava, než väčšina žánrovej konkurencie. Dejovo to síce nie je až tak dynamické, ako by mohlo byť a film sa vlastne polovicu času len rozbieha, ale aj toto sa mi tu páči, obsadenie lode, zoznamovanie s plánom a zložením teroristov, zaujímavé situácie z veliteľstva, no hlavne samozrejme samotný hlavný hrdina, pri ktorom je skutočne radosť pozerať, ako premýšľa a tak postupuje pomaly, získava spojencov a komunikáciu s veliteľstvom a len opatrne preberá kontrolu nad loďou. Deju skôr môžem vytknúť len časť s ponorkou, ktorá za zvyškom filmu dosť zaostáva a radšej by som ju nahradil niečím iným. Obsadenie je výborné, Steven Seagal v jednej zo svojich najlepších úloh, skvelé zloženie záporákov ako Tommy Lee Jones, Gary Busey, Colm Meaney a pár ďalších, len škoda, že z tých najvýraznejších sa hlavný hrdina osobne a zblízka postará len o jedného z nich, výborné postavy na veliteľstve, len tá Erika Eleniak mi tu vadí, je nielen nesympatická, ale ani jej postava ma vôbec nebavila. Po stránka akcie môžem prakticky len chváliť, osobné súboje síce za Seagalovými predchádzajúcimi filmami zaostávajú, tu nepredvádza také zaujímavé aikido techniky, ale to sa dá kvôli typu protivníka chápať, predsa len tu ide o skúsených žoldnierov, ktorí sa navyše pohybujú väčšinou v skupinách a tak ich treba zneškodniť efektívne a rýchlo, na čo je tiež radosť pozerať a tak je tu plno pôsobých likvidácií. K tomu nejaké tie slušné prestrelky, explózie a plno výborných nápadov a momentov, ako granát pod kanistrom, prípadne za dverami, zabitie spustením traverzy, na cirkukárke, vytrhnutie ohryzku a pár ďalších. Najradšej mám hlavnú akčnú sekvenciu, prestrelku v podpalubí, ktorú úkončí efektná likvidácia štvorice protivníkov nožom a cirkulárkou a samozrejme parádny finálny súboj na nože. Režijne a technicky sa to podľa mňa dalo ešte trochu doladiť a vylepšiť, napríklad sa nemusel celý film odohrávať v noci, mohlo sa použiť viac zaujímavých interiérov a lodných exteriérov, tu boli lokácie občas trochu stereotypné a mohlo sa trochu popracovať aj na napätí, ale aj tak je to celkovo výborná žánrová práca. Takže od Seagala mám iných favoritov, ale ani na Prepadnutie v pacifiku nikdy nedám dopustiť, od detstva som ho videl nespočetnekrát, určite jeden z mojich najobľúbenejších akčných filmov. 92%

plagát

Flyboys - Rytieri nebies (2006) 

Je to veľmi dobrý vojnový film. Má výborný príbeh o skupine rozličných mladých Američanov, ktorí vstúpia do bojovej leteckej jednotky vo francúzskych službách uprostred prvej svetovej vojny. So spracovaním som nadmieru spokojný, film má až prekvapivo veľmi rýchly úvod, behom ktorého čiastočne zoznámi s niekoľkými najhlavnejšími postavami a už nasleduje nástup do jednotky a výborný tréning, ktorý je dlhý a zaujímavý a potom už prakticky pokračuje neustále striedanie troch typov scén, akcia, romantika a priateľský rozhovor preživších, pričom väčšina týchto scén dosť baví, ale niektoré sú len predsa trochu zbytočné, ale nie až tak moc, aby nudili. Akcie je tu dosť a je výborná. Vo svojich základoch je prakticky stále rovnaká, dve skupiny lietadiel po sebe strieľajú z guľometov, ale väčšinou je o niečo ozvláštnená ako útok na vzducholoď alebo havária medzi zákopmi, takže do stereotypu neupadne a okrem výborného obsahu je aj perfektne natočená, prehľadná a dynamická, jednoznačne špička v kategórii leteckých súbojov. Romantika na rozdiel od väčšiny podobných filmov nepôsobí rušivo, síce ju nemôžem označiť za klad filmu, bez problémov by som sa bez nej obišiel, ale neprekáža. S hereckým obsadením som spokojný, James Franco v hlavnej úlohe, Jean Reno ako veliteľ a viacero zaujímavých vedľajších postáv. Réžia a technická stránka sú prvotriedne, tu nie je čo vytknúť. Plné hodnotenie síce nedávam, ale je to výborný film bez jediného výraznejšieho záporu a pre mňa najlepší film z obdobia prvej svetovej vojny a aj v rámci filmov s tématikou leteckých súbojov. 82%

plagát

Ťažko ho zabiť (1990) 

Po debutovom Nicovi, ktorý sa síce vydaril, ale predsa len mi v mnohom prišiel ešte trochu nedotiahnutý prichádza už tentoraz prakticky prvotriedna seagalovka, ktorá doladila takmer všetko, čo mi ešte predtým trochu nesedelo. Tentoraz sa už film až tak nezaťažuje kriminálnou líniou, ale je z toho priamočiarejšia žánrovka s perfektnou zápletkou, špičkový policajt, ktorý po odhalení korupcie na najvyšších miestach je aj z celou rodinou prepadnutý a považovaný za mŕtveho, ale po siedmych rokoch kómy sa preberie, zotaví a urobí všetko preto, aby sa pomstil za vraždu svojej manželky. Toto je jedna z mojich najobľúbenejších seagalovských zápletiek. Len škoda toho neuspokojivého vyvrcholenia, film si vlastne celú hodinu pripravuje pôdu pre drsné zúčtovanie a robí to výborne, celá táto fáza mi nadmieru vyhovuje, ale keď má vygradovať, tak paradoxne úroveň filmu trochu upadne. Stále je to veľmi kvalitná žánrová zábava, ale jednoducho by som chcel viac, nasledujúce dve seagalovky toto zvládli podstatne lepšie. Ale Ťažko ho zabiť má aj mnoho iných kladov, z týchto prvých štyroch seagaloviek, mi okrem najlepšej zápletky najviac vyhovuje aj režijne, má najlepšiu atmosféru, výber lokácií a aj hudbu. A navyše mám veľmi rád aj tieto postavy, Steven Seagal je tu v najlepšej fyzickej forme, k tomu sympatická Kelly LeBrock ako sestrička, ktorá v tej dobe bola aj jeho skutočnou manželkou a Frederick Coffin, ktorý mi tu ako bývalý Seagalov kolega prišiel ako mimoriadny sympaťák. A rovnako nesklame ani výber záporákov, obzvlášť hlavné trio William Sadler, ktorý sa v tom istom roku predstavil aj v druhej Smrtonosnej pasci, Branscombe Richmond a Charles Boswell, ale aj tí radoví. Ale trochu sklamaním je akčná stránka, síce film ponúkne niekoľko výborných doplnkových sekvencií, ako útek z nemocnice, dlhú pešiu naháňačku alebo skvelý tréning, ale za Seagalovými klasikami trochu zaostáva v tej klasickej akcii. Súboje nemajú až takú nápaditú choreografiu a ani tých drsných momentov zase tak moc nie je, aj keď nejaká tá zlomenina poteší. Tu sa skutočne teším iba na jednu akčnú sekveniu, prepadnutie vo vile, ktoré ponúkne sériu krátkych prestreliek a súbojov, toto mám veľmi rád, ale ten zvyšok za očakávaním trochu zaostáva. Takže Ťažko ho zabiť je pre mňa kultová klasika, jeden z mojich prvých Seagalových filmov, ktorý som odvtedy videl nespočetnekrát, ale medzi moje úplne najobľúbenejšie seagalovky sa predsa len nezaradil, k tomu by potreboval lepšiu akciu a uspokojivejšie finále. 88%

plagát

Vyhnaní z pekiel (2005) 

Je to priemerný hororový thriller. Má celkom dobrý príbeh o trojici veľmi brutálnych masových vrahov, ktorí sú po zistení ich totožnosti na úteku pred políciou, pričom aj teraz za sebou zanechávajú mŕtvoly, ale na stope im je aj nekompromisný policajt, ktorému zabili brata. Spracovanie je ale také zvláštne, síce nemôžem povedať, že by som sa nudil, ale je tu viacero zbytočných scén a mám pocit, že sa tu dejovo toho moc neodohrá, mohlo to byť trochu rozmanitejšie. A navyše hlavnými hrdinami sú tu masoví vrahovia a film je podaný tak, aby im divák fandil, čo je zaujímavé a pomerne nezvyčajné, ale mne to až tak moc nesadlo, pretože nemám rád, keď nemám komu fandiť, keďže tu nie je žiadna úplne kladná postava. Čo sa týka samotných násilných scén, tak tu nie som moc spokojný. Celý film síce pôsobí špinavým dojmom a vyvoláva pocit všadeprítomného násilia, ale skutočných krvavých scén je tu málo a aj napriek používaniu rôznych rezných nástrojov nepôsobia moc drsne a viac zaujme iba zrážka s kamiónom. Herecké obsadenie nie je zlé, zaujímavé ústredné trio, hlavne Sheri Moon Zombie, William Forsythe ako policajt alebo aj Danny Trejo v menšej úlohe zabijaka. Réžia je celkom dobrá, film má zaujímavú atmosféru sedemdesiatych rokov, občas poteší aj zaujímavá kamera a ani technická stránka nesklame. Vyvrženci pekla nie je zlý film, ale ani mi až tak moc nesadol. No raz sa pozrieť oplatí. 55%