Makky

Vzdá hold, pobaví a zároveň navnadí na jednoduché osemdesiatkové hororové no brainovky. Nič menej, nič viac.

Novučký Barbar Conan veľmi chce, avšak úmerne s týmto úsilým padá ku dnu. Jedná sa o (s)prostý výplach plný pózerských gest a hlúpych kecov.

Aj šenkové žabomyšie spory môžu dosiahnuť rozmerov takmer občianskej vojny. Pohľad na takmer 30-ročné rozbroje medzi dvomi rodmi až vyráža dych. Tvrdohlavosť a neústupky dvoch chlapov zapríčinia poľutovania hodný osud niekoľkých generácií. O to viac ma to zasiahlo pri zistení, že ide o skutočný príbeh. Kosťa hoci netancuje s vlkmi, kôň a puška mu zostali a herecky koncertuje o sto šesť. Casting všetkých zúčastnených bol viac ako podarený a celá miniséria (s výnimkou prostrednej časti úvodného dielu) zaručuje nadupanú jazdu plnú špiny, pušiek, vrážd a hlúpych obviňovaní. "Ak sa vôbec niekedy dvaja muži navzájom nepochopili, boli sme to my.“

Zmachlený Johnny proti čarovnej Eve & Burtonova vízia proti nedotiahnutej realite. Obidva celky fungujú a v tom druhom prípade, bohužiaľ. Herci sa bavia, príbeh je síce jednoduchý, avšak postačí. No nevyšpikovanosť, málo skutočne vtipných momentov a nevyužitá konfrontácia Deppovej postavy so súčasnosťou zabíjajú celý neopozeraný gýčový look upírskych súčasníkov. Boli to príjemné necelé dve hoďky, no mohli byť nezabudnuteľné...

Pohodová faynovka na sobotný večer, v ktorom si každý nájde toho svojho šéfa, ktorého by najradšej odkrágloval. Vtipné trio proti trefne šialeným šéfikom na tú hoďku a pol zabaví, nič viac. Ale nabudúce radšej bez dabingu, ďakujem.

Už úvodná predtitulková scéna napovedá mnoho. Druhá šanca (uff, zasa tie naše názvy) na podnose predkladá problémy každého normálneho dlhoročného manželstva, v ktorom sa ozubené kolieska jednoducho časom musia obrúsiť. Naše hlavné duo nezíduc z plátna zažíva brutálny stereotyp plný nezáujmu, oddelenej spálne a nulovej intimity. Koncert sa rozbieha hneď od začiatku a hoci mám Meryl rád, tu sa nechala mierne zatieniť dokonalým Tommy Lee Jonesom, ktorého nevrlý a životom otrávený starý páprda je na zožranie. Pobavil som sa dokonale a bavilo sa aj celé kino (asi 20 ľudí??? áno, pretože Resident Evil časť 157 je viac popiči). Frankel s Meryl opäť boduje!

Paťo je kategória sama o sebe. Je to chalan z ulice, ktorý sa z ničoho vypracoval na najlepšieho rappera v strednej Európe. A že to dáva všade patrične najavo, mi absolútne neprekáža. Čo sa týka tejto zbierky, ide o jedny z najlepších videoklipov na Slovensku. Vie točiť klipy a tie peniaze vrazené do toho je aj vidieť. O textoch radšej pomlčím, aj keď sú poväčšinou chytlavé. A je rozdiel ho počúvať doma v obývačke o pol tretej poobede alebo na koncerte s tisíckami ďalších ľudí.

Máme rok 2012 a ja som sa až teraz s veľkým odhodlaním pustil do tejto série, keďže po zhliadnutí tretieho dielu som sa tomu úspešne vyhýbal. V priebehu týždňa som zbuchol všetky zvyšné časti, no a konečne to mám za sebou. Netvrdím, že som sa pri celej sérii vyložene nudil alebo extra trpel, avšak už sa k tomu pravdepodobne nikdy neodhodlám. Naozaj žasnem nad tým, ako tvorcovia dokážu v každej ďalšej časti vždy obrátiť vtedajšie udalosti naruby a vycucať si zvrat, z ktorého máme padnúť na hubu. A navyše sa tváriť stopro vážne. Nuž, opäť som to nezožral a len sa pekne pousmial, i keď tu mi ten záver už neprišiel taký katastrofálny (žeby som si zvykol? asi som čakal niečo neuveriteľnejšie). Napriek všetkému dobrému i zlému nie som taký naivný, aby som si myslel, že to bol definitívny koniec hry. Za nejaký ten rok sa určite zasa nejaký psychoš ožere, napíše prevratný scenár a pastičky budú opäť v kurze. Dúfam, že aspoň stále s rovnakou hudbou, pretože ten hlavný motív je fakt fajn.

Už druhú časť (spolu s päťkou) sme sa nikam neposunuli. Vďaka retrospektívam a "padnite z toho na hubu" odhaleniam sledujeme udalosti, ktoré príbeh nikam neposúvajú. Napriek tomu ide stále o lepší film, než bola štvorka. Tá, dúfam, bude v rámci série definitívne najhoršia a sedmička mi nespôsobí vyložené utrpenie.

Bože!!! Manipulácia s postavami úplne bez rozmyslu, motívy nulové, fakty objavujúce sa vždy v ten správny okamih, štyri akože mindfucky behom polhodiny... a všetko je to len na smiech. Scott Patterson, strih a zopár nápadov, to jediné stojí za niečo. Zvyšok zbytočnosť, presne ako celý tento film.