pekarekoto

Tak aj toto znamená zaujať hneď v prvých sekundách. Bol som nadšený. Placebo - Every You Every Me. Takže tak sa volá tá úžasné aj keď popová skladba plná energie. Pekné počuť ju po tak dlhých rokoch. Do toho výborný záber. Rýchlo mihajúca sa krajina snímaná z  čohosi velmi rýchleho z výšky. Vlastne záber ani nie je technicky dokonalý. Je to rozmazané ale proste výborné. Koniec 90s podla mna vrchol kinematografie. Všetko potrebné bolo už dostatočne vyvinuté ale ešte z toho nešla tá depresia doby. Žiadne výčitky zo silných áut a jedenia mäsa. Žiadne sociálne siete. Čistá energia zo života. Hudba plná energie, temperament. Poctivo analogovo prebudené elektrické gitary a zvuk skutočných bicích. Žiaden datel tukajúci do syntetizátoru vyludzujéceho dokonale synchronizované, v rastroch zarovnané anorganicky pôsobiace depresívne rytmy. Proste veselé 90s roky. Neviem si pomôcť ale film pôsobí na mna miestami až zarážajúco a smiešne Bčkovo. Koniec je dosť vyhrotený. Tinedžerske zápletky sú rovnako tak blbé ako pútavé. Ale aj keď som si toho bol po celý čas vedomý tak ma film napriek tomu bavil a to je to hlavné.

V niečom určite podobný filmu Americká krása. Dokonca aj sound track znie podobne. Na rozdiel od neho sa odohráva v 50s rokoch. Čo sa mi páči. Napriek tomu že je to 70 rokov, ľudia sú stále rovnakí a záleží stále na tých istých veciach. Mení sa len prostredie kde sa dej odohráva. Ten tvorí dobové "kulisy" našich životov. Ako vždy výborný DiCaprio. Winslet a jej dramatické tvrdé črty, nenapodobnitelná charizma a sebaistota. Sú príliš inteligentní na to aby DiCaprio chodil do nudnej dobre platenej práce a vracal sa domov k Winslet a tá zase pobehovala vo velkom dome ako šikovná hospodinka s húfom svojich detí? Vyzerá to tak. Teda nie že by to neskúsili. Ale rýchlo prišli na to ako najivná a obmedzená a obmedzujúca predstava to pre nich je. No a moja oblúbená postava je syn ich známej ktorá im predala dom. Vlastne za neho je moja posledná hviezdička. Film je sice trochu pomalší ale kašlať na to.

Eva Green zahrala mrchu s dokonalým telom. Svúdnici najvyššieho kalibru. Pôvab jej nahého tela sa človeku z hlavy len tak nevyparí. Celkovo najvýraznejšia a najlepšia postava. Ak nie celkovo tak ženská určite. Celý Sin City koncept je výborný takže aj Sin City "dvojka" ma bavila. Bohužial menej. Zatial čo jednotka ma neustále držala v deji a extrémne znepokojovala, dvojku som bral už ako jasné Bčko. Monology ma ani zdaleka tak nebavili. Dialogy tiež menej. Dej ani nehovorím. S estetickou stránkou sa tiež pohrali menej. Farebné prvky v čiernobielych záberoch už neboli tak prepracované. Viac asi nie je čo dodať. A hej, nechutne najivná a nasládlá Jesicca Alba konečne pritvrdila.

Nolan je jeden z mojich oblúbených režisérov. Bol som zvedavý ako si poradí s tak odlišným typom filmu. Predčasne som veril že to bude tak na 4/5 ale po zhliadnutí to so sklamaním vidím skôr na 3/5. Možno Nolan chcel aby vo filme v prvej rade padli všetky historické fakty. Bohužial boli to hlavne tie z oblasti politiky. Rozhodol sa o nich informovať cez dialogy medzi postavami. Dialogy ktorých je plný celý film, sú dosť rýchle, dosť únavné. Napriek dlžke filmu 3 hodiny sa Nolan nezameral na vôbec nič iné. Možno sa proste rozhodol že takto suchý a dialogový film chce. Nolan nenechal priestor pre žiadne estetické zábery, efekty, abstraktné hlboké debaty medzi postavami a podobne. Pre nič čo mám rád na mnohých jeho filmoch. Prostredie vedcov bolo tiež klasické klišé. Buď sa jednalo o triedu s pár ľudmi a klasické čmáranie kriedou na zelenú tabulu alebo niečo podobného typu. Vôbec nič zaujímavé. Čo tak zábery z výroby bomby? Alebo trochu exkluzívnejšie, dramatickejšie, estetickejšie historické fakty, kedy tušim neštastnou náhodou so šroubovákom pri vývoji zahynul jeden z ľudí... Občas dialogy naruší nejaka estetická simulácia čohosi z fyziky, velmi nekonkretna, sprevádzaná hlbokými basmi. Bohužial na spestrenie filmu to akosi nestačí a ani to často nezapadá do čiernobielych záberov a doby ktorá sa odohráva. Skôr mi to dosť pripomína znelku show time... Na mna to pôsobí skôr ako rušivý vpád. Začiatok sa zdal byť celkom nádejný aj keď nie velmi pútavý. Stále som čakal zlepšenie ale neprichádzalo. Postupne som začal tušiť že lepšie už to asi nebude. Až do bodu testovania bomby. Čo by mala byť asi najdramatickejšia pasáž. Reálne bola opäť pomerne nezáživná. Bohužial po nej nasledujú dalšie nekonečné dialogy po ktorých končí aj samotný film. Nolan sa podla mna vždy vo filmoch pohyboval niekde medzi faktami a stránkou estetickou alebo umeleckou. V tomto prípade nechal čisto tie fakty... Aj odpálenie atomovej bomby si pozriem radšej v umeleckom prevedení ako je to v jednom z dielov Twin Peaks Return od Davida Lyncha... Ja som ten posledný čo by nemal rád dialogy. Ten posledný čo by nemal rád techniku. Ale takto nieeee. 88% je fakt úlet. Myslím si že to časom poriadne klesne...

Čo viac chcieť než celovečerný film od Black Mirroru? Dokonca v 4K s použitím kamery ostrej do najmenšieho detailu. V prvej rade interaktívna verzia znie sice zaujímavo ale ako milovník filmov si chcem pohodlne sadnúť a nerušene sledovať. Volil som teda ucelenú verziu s kontinuálnym plynutím, tak ako ju režisér chcel mať, aspoň dúfam. Pre mna je tento film skutočne originálnym dielom. Bandersnatch sa odohráva v dobe počiatku digitálnych hier. Stefan, hlavná postava, je programátor. Ktorý sa pustí do programovania hry s velmi zložitým vetvením a teda mnohými variantami pokračovania. Čo je dokonalá paralela so samotným filmom a Stefanom. Film odkrýva Stefanovu nejednoduchú psychyku a jeho stav sa so stresom z programovania extrémne zhoršuje. Odkrývajú sa komplykované podrobnosti o úmrtí jeho matky a Stefanove detské traumy. V niektorých variantách navštevuje psychologa. V niektorých hladá alternatívne spôsoby. Stefan totižto "uviezol v diere"/ na mrtvom bode... Jednou z brán von by mohol byť kolega programátor s imidžovým bytom vo velmi vysokej budove ktorý mu ponúkne LSD trip a vysvetlí o čo v živote vlastne ide. Na tom balkone je fakt velmi prijemny vánok... Vrátim sa po skoku dole na štart ako PAC-MAN? Alebo nie? Dalej sú tu tiež varianty že je súčastou experimentu ktorý riadime my, samotní diváci. Alebo tu ide o vládnu špionáž. Rozhodne je to napínavý masaker a mimoriadne sklučujúca psychologická dráma, miestami tahá až do najhlbšej paranoje. Film som videl možno 5x. Na prvý krát by som plné hodnotenie asi ani nedal. Nebyť dokonalej skladby od Laurie Anderson - O Superman, z albumu Big Science z roku 1982. Dokonalý úsek začínajúci tesne pred 6:00 gradujúce tesne pred 7:00. Film dokonale vynikne na velkom plátne so 4K rozlíšením a kvalitným zvukom. Kamera je ostrá do najjemnejšieho detailu a zvuk je tiež extremne autentický a živý.

Na hodnotenie tohoto "skvostu" sa chystám už velmi dlho. Začnem trochu zoširoka. Po prvý krát som videl seriál Black Mirror v kamarátovom Pražskom byte. Bol to hneď prvý diel prvej série. Následne bolo jasné že si všetky diely budem musieť zaobstarať. Teda všetky dostupné a dychtivo som vždy čakal na tie dalšie. Black Mirror pre mna predstavoval akýsi prielom v kinematografií, niečo skutočne nové a originálne. Patrí sem už samotná hudba. Dramatický a uplne technický až umelo znejúci syntetizátor s hlbokými basmi. Znie mimoriadne chladne. Dalej témy. Nepotrebujem svalnáčov, plamene, strelbu, vybuchujúce autá. Ani uletené vesmírne scify. Nebodaj strašidelné potvory ktoré sú skôr smiešne než desivé. Najviac človeka vydesí to čo je mu zároveň blízke a to je ono. Všetky tieto témy ako sa technika môže obrátiť proti nám. Vymkne sa z pod kontroly, zotročí, nás. Black Mirror vezme takú obyčajnú vec ako sociálnu sieť, priemyslených robotov, UI a pripraví nám dokonale sklučujúcu atmosféru pre inak uplne obyčajnú postavu, v obyčajný deň. Bohužial samozrejme všetky diely niesu tak super. Niektoré námety sa opakujú. Neviem či je to mnou ale čím novšia séria tým je moje nadšenie nižšie. Každopádne Black Mirror si rozhodne zaslúži tieto slabšie kúsky prepáčiť.

Taký psychologický trip. Alebo psychologický znamená trip? Slovo psychologický nahradiť slovom trip... Bude to trip trip a keď sa jedno z duplikovaných slov vynechá, zostane nám slovo trip. Ale nie, to je blbosť... Celkom iste je to na rozdiel od neznesitelne depresívneho Requiem for dream psychologický film a skutočne trip. Takže konečne von z kruhu. Smrť na nerozoznanie od bad tripu alebo smrť pri bad tripe? Výsledok by bol "spojler". Po hodine a štyridsaťpäť minútach sám s istotou neviem. V každom prípade zaujímavé vracanie sa k detstvu, desivej autonehode rodičov, odlúčeniu od sestry a k celému vývoju posledných rokov života v Tokiu z tej najponurejšej perspektívy a tiež perspektívy migrantov. Pozornosť si zaslúži tiež snové prevedenie moonlight sonaty ktorá často znie v pozadí. Koniec je sklamanie 15 minút záberov z izieb bordelu ktorý je teoreticky len malým modelom v miestnosti a žiadne hlbšie uzatvorenie filmu ani zlomový moment. Obzvlášť nechutné je kombinovať tieto zábery s pôrodmi... Možno by som opäť dal najradšej 3 a 1/2 hviezdičky.

Jeden z najznámejších a svetovo pravdepodobne najuznávanejších režisérov. S 50 rokmi skúseností s filmom. Človek by čakal že si dá s filmom ktorý je o ňom, písaný a režírovaný ním, fakt záležať. Bohužial, klasický film so všetkými klišé čo k dospievaniu v amerike patria. Stredná škola, volejbalové družstvo, šikana. Tiež posmešky zo židov v Kalifornií, čo vlastne až tak obvyklé nie je. Dalej rozvod rodičov. Tiež nejake tie stahovania rodiny za lepšou prácou. Podla tohoto filmu mal Steven Spielberg uplne obyčajné detstvo ako 90% američanov. Divné je že sa nepokúsil to urobiť aspoň trochu hlbšie, dramatickejšie, naliehavejšie, originálnejšie... Ale to sa od režiséra čo točí primárne velkorozpočtové trhákové blbosti čakať asi nedá. Rozchod rodičov ani rozchod s priatelkou ho nejako nevzal. Pár minút si poplakal pri projektore a bolo to. To dievča pôsobilo že je jej uplne lahostajný. Otec bol tiež podivne flegmatický. Nevšímať si ako sa okolo manželky točí jeho kamarát a ich náklonnosť. Myslím že trochu žiarlivosti a naliehavosti by bolo zo strany normálneho chlapa na mieste. Takto manžel pôsobí že mu na vlastnej manželke ani nezáleží. Ale je to prijemny oddychový nenáročný film. "Nenadchne, neurazí." Aspoň matka do celého filmu vnáša trochu senzibility a sentimentu a umeleckosti. Škoda že z nej syn nezdedil trochu viac... Škoda že nejde dať 3 a 1/2 hviezdy.

Na Dunu narážam v každej knihe ktorú som o Lynchovi prečítal. Čo sú zatial 3. Okrem nich mám od Lyncha ešte digital nudes. Do knihy o meditácií som len nahliadol nedávno v obchode. Doteraz som videl len novú Dunu z 2022 ktorá ma nenadchla. K Lynchovej teda. Myslím že už z prvých sekund prvého záberu ide poznať Lyncha, super. Nadobúdam očakávania a rozhodne sa nenudím... Lynch je špecifický a osobitý. Je zaujímavé sledovať ako sa realizuje s extremnym rozpočtom okolo 50 milionov dolárov na film. Každopadne ma táto Duna po umeleckej stránke baví omnoho viac než nová Duna ktorá ma proste ničím nezaujala. Napríklad test so skrinkou bolesti a rukou bol omnoho prepracovanejší... Ale akonáhle sa riešia viac fakty a menej umelecké zábery a abstrakcia je vidieť v čom je Lynch dobrý a v čom naopak nie. Postupne nadobúdam dojem že ono je asi jedno kto Dunu spracuje, vždy to bude Duna a nikdy sa mi nebude páčiť. Na novej Dune sa mi páči viac asi jediná vec. Ako sa aj píše v knihe Místo snení. Velké exteriery ako je púšť vôbec nepôsobia tak velkolepím dojmom ako by mohli. Toto sa Lynchovi skutočne nepodarilo. Je vlastne super že sa Lynchovi tento velkofilm nepodaril. Vrátilo ho to tam kde je jeho miesto a vďaka tomu vznikol Blue Velvet a z Lyncha sa stal jednoznačne režisér s neprehliadnutelným miestom v alternatíve.

Nič necítim, nič necítim. Dokonca sa nudím. Prichádza najväčšia otázka. Som psychopat ja? Kedže žiadne emocie z filmu necítim? Alebo je psychopat scenárista? Keď to takto bez emocií napísal. Alebo keď už tu ide o UI... Som prípadne robot? Alebo je robot scenárista? Na mna akosi scifi efekty dojem nerobia. Odlepovanie kože a elektrizujúce obvody pod tým. Nejake tie useknuté ruky a trčia z toho len nejake cáry... Je to skôr nechutné a možno aj gýč. Veď toto je v uplne každom scifi s robotmi. Pokus uväznenej osoby o rozbitie sklenených dverí stoličkou. S tým že cez sklo sa nedostane ani zvuk. Nie, nie prosím! Toto nemôžu myslieť vážne. Videl som to už milion krát. Už ma to pekne serie. Prečo tam nemohli dať 20cm hrubé dubové dvere. On by ich aj tak nerozbil... Aha už viem, ono by ho cez ne nebolo vidieť. To by bolo ok možno v 80s. Ale veď dnes sme už inde... Takže tu máme velkolepého tvorcu ktorý pôsobí odosobnene a bez empatie. Teda opravujem sa, má tak pôsobiť. Potom tu máme precitlivelého lahko manipulovatelného mladíka. Dalej "robotku" ktorá si nás má asi citovo získať. Bohužial, mna si nezískala. Nemal som potrebu ju niekam zaradovať. Príbeh opijem ho vezmem klúč patrí asi k prapranajprastarejším... Tých luxusných domov v (asi) nízkorozpočtových filmoch ktoré sa izolujú čisto na jeden priestor tiež už bola hromada... Keď už sa máme izolovať na jednu miestnosť alebo jeden dom, viac menej. Vybral by som si film 12 rozhnevaných mužov alebo Hard Candy/V pasti. S dobrými hereckými výkonmi a dialogmi nie je treba ani luxusný dom a futuristické sexy robotky. Naposledy čo som takúto scifi nudu pozeral, tak to bol Blade Runner 2049. Sledovať nevýrazného Ryan Gosling uplne bez mimiky... Opät neviem či je psychopat on, ľudia čo to sledujú alebo ja. Späť k filmu. Možno tvorca použil umelú inteligenciu k napísaniu scenára, pozbieral všetky dáta z filmov aby vytvoril nový film z nakombinovania všetkého čo už tu bolo, s najpočetnejším výskytom... Trochu mi to pripomína aj film ostrov. Ale ten som pozeral keď som mal možno 14 a aspoň Scarlett Johansson zaručila to že sa bude na čo pozerať. Aj keď rozhodne to bol horší film než tento. Rád by som filmu dal 3 a 1/2 hviezdičky ale kedže to nejde musím sa uchýliť k radikálnemu kroku a znížiť to na 3. Ospravedlnujem sa sestre. Čerstvý tip ktorý som akosi nedocenil... Prepáč, nabudúce môžem skúsiť tvoj tip z opačného spektra. Údajne má Bergman aj lepšie filmy než Personu... Inak som celý čas držal palce tvorcovi robotiek. Bolo jasné že to pitie alkoholu sa mu raz nepekne vypomstí... Dostali ho, "zloducha". Presne ako všetkých zloduchov v rozprávkach pre malé deti. V rozprávkach pre deti akurát chýbajú luxusné vily a pobehujúce nahé aziatky. Je jedno kolko futuristickej mainstreamovej gýčovej estetiky odkukajú. Ono to ničím nový a nezaujímavý film nezachráni.