pekarekoto

Na filme Americká Krása mám najradšej to že ľudí nevykresluje čisto z jedného uhlu, ako väčšina filmov. Pretože v skutočnom živote taký niekto nie je. Ľudia sú nejistí a krehkí. Je to tiež o komplexoch a nenaplnených túžbach. O tom ako sa navonok občas správame presne opačne v porovnaní s tým čo skutočne cítime. Plachosť, nesmelosť, neistota, krytá sebavedomím a aroganciou. Film Americká Krása spojil v špičkový a harmonický celok strašne široké spektrum vecí. Geniálna dráma, komedia a citlivý umelecký film ktorý sa stále drží praktickej roviny. To sa proste nevidí. Tolko pasáží plných emocií. Občas až na hranici psychickej únosnosti. "Na světe je tak moc, krásy, že cítím, že už to neunesu, a moje srdce, proste, pukne." Asi by sme nemali zotrvať v tom čo nás skutočne nenaplna. Mali by sme robiť len to čo skutočne chceme a cítime. Prezentovať sa len tým kým skutočne sme a tým čo skutočne cítime. Na pretvárku v nesprávnej spoločnosti a žitie cudzích predstáv a ideí je život príliš krátky. Pretože náš koniec môže prísť omnoho skôr než by sme si mohli myslieť. Tiež by asi bola škoda nespomenúť uplne magický soundtrack. Dá sa len tak sedieť v kresle a nechať sa unášať doznievaním tónov kdesi pred vami Root Beer/ Choking the Bishop/ Spartanette/ Still Dead.

Jeden z mojich najoblúbenejších filmov a jednoznačne najlepší scifi film ktorý som kedy videl. Tiež pre mňa to najlepšie obdobie v kinematografií, 90s. Všetko začína hudbou. Sú to znepokojivé husle s rýchlym tempom v slučke. Obraz tvorí nekonečná špirála červeného loga na čiernom pozadí v pohybe. Logo je symbol aktivistov ktorí boli konzumnou spoločnostou  tak znechutení a natolko vyšinutí že sa rozhodli vypustiť medzi ľudí smrtelný vírus.  Hlavný hrdina sa dostáva nedobrovolne ako pokusná osoba pod vedením tímu vedcov v skafandri z podzemia na zemský povrch. Je zima, všade okolo je sneh. Nachádza sa v centre velkomesta ktoré chátra. Po meste sa prechádzajú zvieratá. V nákupnom centre je uplne sivo. Je to hala s Vianočnými ozdobami a ježiškami. Ibaže všade je tma, zima a vrstvy sivého prachu. Na krátky moment je tu flashback. Celé centrum žiari, je čisté, hrá Vianočná hudba a ľudia nakupujú... Zrazu hlavná postava zavadí o predmet, vyletí hejno vtákov a sme zase späť. Po úspešnom návrate pod zem so vzorkami si ho vedci vyberú pre cestovanie späť v čase a zistenie všetkých podrobností okolo skupiny aktivistov. Najskôr skončí holí v blatistom zákope v prebiehajúcej vojne. Jeho kolega s gulkou v nohe. Druhý pokus bude do správneho času. Bohužial ho nadrogujú sedatívami a zatvoria do blázinca. Postave sa neustále vracia sen z detstva. Teraz k závere filmu. V letiskovej hale v prestrojení spolu s doktorkou uniká preč zo štátu. Spozoruje osobu so vzorkami vírusu. Medzi tým vedci pošlú dalšiu osobu ktorá mu dá zbraň a odkáže nech neblbne a vráti sa k misií. Veď dostal prepustku... Osoba s vírisom v kufríku uteká, hlavná postava vytahuje zbrať aby ju zastavila. Má vystretú ruku so zbranou. V tom sa ozve a rozlieha velkou halou výkrik - nieeeee. Je to doktorka. Hlavná postava sa za ňou obzrie. V tom hlavnú postavu zasahuje gulka od ochranky letiska, priestrel, krv. Postava prudko padá k zemi. Falošné fúzy sa odlepujú. Halou sa začne rozliehať zvuk poplachu - tú tú tú tú... Ľudia vrieskajú. Spomalený záber. Doktorka sa s vystretou rukou v behu sklána k zranenej postave. Postava umiera. V tom sa doktorka začne rozhliadať po dave ľudí a uvidí ho. Malého chlapca ktorý to všetko videl. Tento krát v pozadí znejú clivé a nostalgické husle.

Skočil som si po kebabový tanier a rovno dva velké energetáky. Aby som následne rozžhavil lampu projektoru a opäť si vychutnal tento perfektný film.  Strašne ma baví perfekcionizmus a nekompromisnosť Howarda Hughesa. Myslím že je to dokonale vystihnutá vyhranená osobnosť s nadšením pre velké projekty. Bez ohladu na to kolko obetí to bude stáť, kolko penazí to bude stáť a ako sa to celé premietne do nervozity a psychického zdravia. On jednoducho musí, za každú cenu musí. Inak to proste nejde. S tým sa viem tak dokonale stotožniť. Vtieravé predstavy a OCD na hrane zvládatelnosti v kontraste z nadšenia pri testovaní najrýchlejšieho lietadla sveta a točení tých najdrahších filmov. Úžasný film.

David Fincher je jednoducho výborný. Stačí si pozrieť 3 minútový úvod filmu. Zašumená, nekvalitná, stará ručná kamera...  Zábery z natáčaní z rodinných udalostí z detstva.  Velmi citlivé, intenzívne a nostalgické momenty. Ako skutočné spomienky, hlavne z detstva. Samozrejme bez výborného klavíru od Howarda Shore by to nešlo. Čo vôbec dodať k samotnému výbornému filmu? Mám asi slabosť pre filmy z druhej polovice 90s. Sú na rozdiel od starších vecí v každom smere už velmi prepracované, ale nepôsobia ešte tým pretechnizovaným a umelým dojmom ako mnoho dnešných vecí. Michael Douglas a Sean Penn sú výborní a charizmatickí herci. Vývoj deja rozoberať nechcem. Akýkolvek pokus by bol v porovnaní so samotným filmom prúser. Ale nadchne ma pri pozeraní opakovane a vždy už celé roky. Žiadna presladená sračka! Ale kvalitná dráma!

Apocalypse Now, so svojou uctyhodnou dlžkou 3 a 1/4 hodiny. Pre mna je tento film akýmsi psychedelickým tripom. Stačí sa pohodlne usadiť a nechať sa vtiahnuť. "Co je to s tebou? Seš nejakej divnej." "Víš schovával sem si poslední LSD, spolkl sem ho." Rozhodne najsugestívnejší film z vojny vo Vietname. Špičkové monology, dialogy, hudba. Kamera, všetky tie hmly, bažiny, dym. Svetlá v tme spôsobené útokmi, bombardovaním. Aj po vizuálnej stránke je to ohromné. No a neustála gradácia, všetko je to psychedelické, psychologické, dramatické, desivé, hrozné a zúfalé, čím dalej tým viac. Ale rozhodne nie depresívne. Je tam mnoho uplne uletených a vtipných momentov. Pre mna je to celé jednoducho TOP.

21 gramov je presne taký ako život sám. Veci sa dejú bez nejakej nadväznosti alebo logiky. Nikto nie je čisto zlý alebo čisto dobrý. Sme zmes všetkého. Všetko sa v nás bije navzájom. Občas sme zlomení a na dne a nič nedáva logiku. Možno žiadna logika nie je a nikdy nebude. Možno ani nikdy žiadna nebola. Celý film je dosť depresívny. Ale je to fakt kvalitná depka! Výborní, Sean Penn, Benicio Del Toro, Naomi Watts. Krásne smutné zábery plné nostalgie. Opustený schátraný a prázdny bazén hotelu/motelu v chladnom počasí... Hejno vtákov, ktoré pôsobí uplne čierne, oproti sivomodrému východu slnka. Do toho tá nostalgická gitara... Toto je pre mna skutočná "kvalita".