pekarekoto

koncept:

V niečom určite podobný filmu Americká krása. Dokonca aj sound track znie podobne. Na rozdiel od neho sa odohráva v 50s rokoch. Čo sa mi páči. Napriek tomu že je to 70 rokov, ľudia stále riešia to isté. Mení sa len prostredie kde sa dej odohráva. To sa mení hlavne vývojom a ten udáva zase konzum. Ten tvorí dobové "kulisy" našich životov. DiCaprio je môj oblúbený herec. Winslet zase herečka. Jej dramatické a tvrdé črty. Nenapodobnitelná charizma, temperament a sebaistota. Tak teda k deju. Ako to je? Sú príliš inteligentní na to aby DiCaprio chodil do nudnej dobre platenej práce a vracal sa domov k Winslet a tá zase pobehovala vo velkom dome ako šikovná hospodinka s húfom svojich detí? Vyzerá to tak. Teda nie že by to neskúsili. Ale rýchlo prišli na to ako najivná a obmedzená a obmedzujúca predstava to pre nich je. No a moja oblúbená postava je syn ich známej ktorá im predala dom. Ktorý sa s vyjadrením trefnefného názoru fakt neserie. Vlastne za neho je moja posledná hviezda. Film je sice trochu pomalší ale komu sa nechce pozerať další 10x prevarený obsah z pásovej výroby netflix ani klasické holywoodske schemy pre víkendových divákov s podpriemerným vkusom... Tak tento film by mohol byť asi tým pravím.

koncept: V niečom určite dosť podobný filmu Americká krása. Dokonca aj sound trackom. Na rozdiel od neho sa odohráva v 50s rokoch. Čo sa mi páči. Napriek tomu že je to 70 rokov, ľudia stále riešia to isté. Mení sa len prostredie kde sa dej odohráva. To sa mení hlavne vývojom, v konzume. Ten tvorí dobové "kulisy" našich životov. Ono je vlastne jedno či v ruke držíte smartphone alebo nejaku inú blbosť... DiCaprio je môj oblúbený herec. Winslet mám tiež rád. Jej dramatické a tvrdšie črty. Má fakť nenapodobnitelnú charizmu, temperament a zjavnú sebaistotu. Tak teda k deju. Ako to je? Sú príliš inteligentní na to aby DiCaprio chodil do nudnej dobre platenej práce a vracal sa domov k Winslet a tá zase pobehovala vo velkom dome ako šikovná hospodinka s húfom svojich detí? Vyzerá to tak. Teda nie že by to neskúsili. Ale rýchlo prišli na to ako najivná a obmedzená a obmedzujúca predstava to je. No a moja oblúbená postava je syn ich známej ktorá im predala dom. Ktorý sa s vyjadrením trefnefného názoru fakt neserie. Vlastne za neho je moja posledná hviezda. Film je sice trochu pomalší ale komu sa nechce pozerať další dobový 10x vyluhovaný obsah z pásovej výroby netflix ani nejaku okázalú holywoodsku sračku pre víkendových divákov s podpriemerným vkusom, možno aj inteligenciou... Tak tento film by mohol byť tým pravím.

Taký psychologický trip. Alebo psychologický znamená trip? Prípadne slovo psychologický ide nahradiť slovom trip. Bude to trip trip a keď sa jedno z duplikovaných slov vynechá, zostane nám slovo trip. Ale nie, to je blbosť... Celkom iste je to na rozdiel od neznesitelne depresívneho Requiem for dream psychologický film a skutočne trip. Takže konečne von z kruhu. Smrť na nerozoznanie od bad tripu alebo smrť pri bad tripe? Výsledok by bol "spojler". Každopádne zaujímavé vracanie sa k detstvu, desivej autonehode rodičov, odlúčeniu od sestry a k celému vývoju posledných rokov života v Tokiu z tej najponurejšej perspektívy a tiež perspektívy migrantov.

Anya Taylor-joy. Hmm, tie jej spodné viečka... Sú tak zvláštne ovysnuté, ako keby nepriliehali k oku a okraj mali vyvrátené smerom von. Neviem sa rozhodnúť či ma desia alebo sa mi zdajú byť imponujúce. Každopádne sa od ich podrobného skúmania neviem odtrhnúť. Existuje niečo ako imponujúca desivosť? Alebo je to desivá imponujúcnosť? Ach bože, jej viečka sú bránou k nekonečným filozofickým otázkam! 

Anya Taylor-joy. Po prvý krát čo ju vidím v "akcií". Bohužial neviem aká je inde ale tu ma žiadnym čarom v prejave a motorike, ktorému sa asi hovorí charizma, nezaujala.  Ale tie spodné viečka sú zvláštne... Neviem sa odpútať od ich podrobného preskúmávania... Sú tak zvláštne ovysnuté. Zároveň ako keby okrajom vyvrátené smerom k vonkajšej strane. Občas uvažujem či jej vôbec priliehajú k oku... Alebo tam má proste medzeru... Nepodarená plastika? To asi nie... Len nezvyčajná genetika. Na jednej strane ich neviem spustiť z očí. Na druhej sa mi zdajú neprijemne. Ako nejaka grimasa. Existuje niečo ako nechutná prítaźlivosť? Alebo ako to popísať keď niečo abnormálne púta váš zrak a pozornosť ale zároveň to pôsobí akosi nechutne?

Moje prvé stretnutie s netflixom bolo v roku 2016. Bolo to práve cez seriál Black Mirror. Žiadne z tém neboli extra akčné, žiadne super efekty a hlúposti ktoré nemám rád... Išlo skôr o akési problémy zo všednej reality. Ktoré boli samozrejme dokonale vyhrotené. Tažko opísať atmosféru ale obvykle je to psychicky uplne zdrcujúce. Tak zdrcujúce príbehy z bežnej reality nedokázal dovtedy urobiť hádam nikto. Pre mna sa jednalo o takú menšiu revoluciu v kinematografií. 

Tak napríklad "moderné" témy. Umelá inteligencia, sociálne siete, mobilné telefony a rôzne technologie.

Hudba. Všetky tieto chladné, ponuré rytmy a melodie syntetizátorov. To tu proste o niekolko pár rokov späť nebolo.

Či už dosť 

Celý seriál psobí dosť chladným dojmom. V prvej rade ide o fakty. Nie o nejaku umeleckú hodnotu a abstrakciu. (Až na taký metalhead...)

Oproti starším veciam ma zaujalo ako je všetko studené.  

Black Mirror: Bandersnatch

koncept:

Nič necítim, nič necítim. Nudím sa. Prichádza najväčšia otázka. Som psychopat ja alebo scenárista? Alebo som dokonca robot? Alebo je robot scenárista? Na mna akosi scifi efekty dojem nerobia. Odlepovanie kože a elektrizujúce obvody pod tým. Nejaky tie useknuté ruky a trčia z toho len nejake cáry... Veď toto je v uplne každom scifi s robotmi. Pokus uväznenej osoby o rozbitie sklenených dverí stoličkou. S tým že cez sklo sa nedostane ani zvuk. Nie, nie prosím! Toto nemôžu myslieť vážne. Videl som to už milion krát. Už ma to pekne serie. Prečo tam nemohli dať 20cm hrubé dubové dvere. On by ich aj tak nerozbil... Aha už viem, ono by ho cez ne nebolo vidieť. To by bolo ok možno v 80s. Ale veď dnes sme už inde... Takže tu máme velkolepého tvorcu ktorý pôsobí odosobnene a bez empatie. Potom tu máme precitlivelého lahko manipulovatelného mladíka. Dalej "robotku" o ktorej si asi nemáme myslieť nič. Alebo aspoň ja som nemal potrebu ju niekam zaradovať. Príbeh opijem ho vezmem klúč patrí asi k prapranajprastarejším... Tých luxusných domov v (asi) nízkorozpočtových filmoch ktoré sa izolujú čisto na jeden priestor tiež už bola hromada... Keď už sa máme izolovať na jednu miestnosť alebo jeden dom, viac menej. Vybral by som si film 12 rozhnevaných mužov alebo Hard Candy/V pasti. S dobrými hereckými výkonmi a dialogmi nie je treba ani luxusný dom a futuristické sexy robotky. Naposledy čo som takúto scifi nudu pozeral, tak to bol Blade Runner 2049. Sledovať nevýrazného Ryan Gosling uplne bez mimiky... Opät neviem či je psychopat on, ľudia čo to sledujú alebo ja. Späť k filmu. Možno tvorca použil umelú inteligenciu k napísaniu scenára, pozbieral všetky dáta z filmov aby vytvoril nový film z nakombinovania všetkého čo už tu bolo, s najpočetnejším výskytom... Trochu mi to pripomína aj film ostrov. Ale ten som pozeral keď som mal možno 14 a aspoň Scarlett Johansson zaručila to že sa bude na čo pozerať. Aj keď rozhodne to bol horší film než tento. Rád by som filmu dal 3 a 1/2 hviezdičky ale kedže to nejde musím sa uchýliť k radikálnemu kroku a znížiť to na 3. Ospravedlnujem sa sestre. Čerství tip ktorí som akosi nedocenil... Prepáč, nabudúce môžem skúsiť tvoj tip z opačného spektra. Údajne má Bergman aj lepšie filmy než Personu... Inak som celý čas držal palce tvorcovi robotiek. Bolo jasné že to pitie alkoholu sa mu raz nepekne vypomstí...

Film Americká Krása ľudí, ich životy, povahy neukazuje čisto z jedného uhlu, ako väčšina filmov. Pretože v skutočnom živote taký niekto nie je. Ľudia sú nejistí a krehkí. Je to tiež o komplexoch a nenaplnených túžbach. O tom ako sa navonok občas správame presne opačne v porovnaní s tým čo skutočne cítime. Plachosť a nesmelosť, krytá sebavedomím a aroganciou. Film Americká Krása spojil v špičkový a harmonický celok strašne široké spektrum vecí. Geniálna dráma, komedia a citlivý umelecký film ktorý sa stále drží praktickej roviny. To sa proste nevidí. Tolko pasáží plných emocií. Občas až na hranici psychickej únosnosti. "Na světe je tak moc, krásy, že cítím, že už to neunesu, a moje srdce, proste, pukne." Asi by sme nemali zotrvať v tom čo nás skutočne nenaplna. Mali by sme robiť len to čo skutočne chceme a cítime. Prezentovať sa len tým kým skutočne sme a tým čo skutočne cítime. Na pretvárku v nesprávnej spoločnosti a žitie cudzích predstáv a ideí je život príliš krátky. Pretože náš koniec môže prísť omnoho skôr než by sme si mohli myslieť. Tiež by asi bola škoda nespomenúť uplne magický soundtrack. Dá sa len tak sedieť v kresle a nechať sa unášať doznievaním tónov kdesi pred vami Root Beer/ Choking the Bishop/ Spartanette/ Still Dead.

"Romantici si libují v sebevraždách" 

"Říká se že analog/vinyl je jiný, takovej teplejší."

"a ty seš analogovej muž v digitálním době" 

"Všechno co dělá pochází zevnitř z nějakého temného impulsu. Proto je na ní tak úchvatný pohled. Je nebezpečná. Někdy je dokonalá. Ale také destruktivní."

koncept:

Letec. Je fascinujúce aká tenká môže byť hranica medzi až nezvladatelnou obsedantno kompulzívnou poruchou a paranojou a akousi až genialitou, neskutočnou priebojnostou v realizovaní velkých projektov. Osobnosť ktorá ide na uplný okraj možností a riskuje stratu uplne všetkého a robí skutočne velké veci. Neskutočne perfekcionistický prístup od filmovej produkcie, cez stavbu lietadiel až k leteckej spoločnosti... Jeden z mojich najoblúbenejších filmov. Zachytáva všetkú tú vášen a radosť zo života prostredníctvom sebarealizácie. Zároveň ukazuje aj hromadu negatív osobnosti s ktorými sa žije velmi tažko. Leonardo Dicaprio aj Katy Blanchett boli výborní. 

koncept:

Čierna labuť. Pre mna to bola zdrcujúco intenzívna psychologická dráma. Další jeden z vydarených filmov Darrena Aronofského. Natalie Portman/Nina a Mila Kunis/Veronika boli proste perfektné. Lepší výber herečiek si ani neviem predstaviť.

"Jako dítě jsem si přála žít na ostrově. Být osamělá žena, vítězně osamělá."

"Mne nezajímají vaše prachy, hledám způsob jak pochopit náš svět, s materialisty se nebavím!" 

"Kto zo seba robí zver, zbavuje sa bolesti z toho, že je človekom."

"Nezáleží na tom kým pri svém zrození ste ale na tom co udeláte s časem který vám byl dán, čas vaši smrti je určen a život je jen cestou k naplnení klidem k upnosti."