Martinius

po pol hodine som to vypol. uz to instantne uvodne vyvrazdenie vacsiny letky bolo cosi nepozeratelne. king kong ako trenovany protivrtulnikovy delostrelec. hviezdicka za sympaticky uvod do atmosfery 70. rokov.

az ma mrzi, ze davam ridleymu podpriemerne hodnotenie, ale schytal ho za vyber scenaristu. toho by som nechal za plieskania bica hnat krizom cez pust a po zvysok zivota otrocit na pyramidach. jedinym a najvacsim problemom counselora je bohapuste pseudofilozoficke tliachanie, ktore nema ani naznak opory v deji samotnom. vo filme sa objavuju sami nietzscheovia, hegelovia, freudovia ci camusovia, moralizuju o (ne)smrtelnosti chrusta a popri nich sa v zlomku sekundy mihne aj nejaky ten dej. avsak aku suvislost ma s tymto svojpomocnym kruzkom rychlopecenych existencialistov, to divak pri najlepsej voli netusi (ale moze si domyslat!). predpokladam, ze to netusia ani herci a ani samotny ridley, ktory zjavne dostal stareckou demenciou poznaceny scenar na poslednu chvilu. ergo: snazil som sa najst na wikipedii vysvetlenie motivov konania jednotlivych postav i objavit aspon zlomok logickej priciny, preco vlastne drogovy kartel nahanal fassbendera s bardemom. vysledok: wikipedia sa ospravedlnila, ale nema ani len ponatia.

priam shakespearovska rezia, dialogy i herci. jedna velka televizna udalost.

povabna claire foy chyba. navzdory tomu vsak serial nestraca na kvalite a umne sa drzi vysoko polozenej latky.

vsade na svete sa deju prevraty. tak sa on pokusia aj anglicania. najprv si nastuduju, co sa deje v zahranici a potom zistia, preco sa prevrat v anglicku spravit neda a ze je to nemoralne. lord tywin sa elegantne spyta kralovnej, ci by sa nepridala, ta odmietne, lord sa podakuje, povie ok a ide domov. tolko k taktnym pokusom o prevrat v UK.

riadna davka nostalgie. v 90. rokoch kolovali vtipy v zmysle: cim by chcel byt princ charles? a) kozmonautom, b) britskym kralom, c) krabickou tampaxu. ... bola to burliva postrevolucna dekada a snimam klobuk pred tvorcami ako ozivili jej divoky dopad na kralovsku rodinu.

psychor: you´re a kokot, sir. did you know?

ani piata seria nesklamala. prvy diel mi dal zabrat zvyknut si na nove tvare - napokon to slo velmi rychlo a na "starych" hercov z predoslych serii som (v dobrom) zabudol. serial nadalej exceluje v brilantom scenari, dialogoch a rezii a tu zo sucasnych podla mna ako jediny vazne konkuruje famoznemu better call saul. potesil aj vynikajuci vyber hercov. od imeldy staunton, cez jonathana prycea az po natashu mcelhone, ci timothyho daltona. obzvlast sceny pryce + mcelhone vo mne vyvolali lavinu nostalgie, kedze obe tieto zijuce legendy excelovali uz ako duo pred takmer stvrtstorocim v tomto majstrovskom pocine. lesley manville o milu prekonala helenu bonham carter a dala margaret o dimenziu sarmu a ludskosti navyse. rozcelenie epizod rovnako silne intonovalo jednotlive temy i udalosti a nenechavalo priestor pre vatu. ocenujem mimoriadne sarmantne vykreslenie rodiny al fayedovcov ci stretnutia s borisom jelcinom. k poslednemu dielu dodam mensi for, ktory svojho casu koloval v nemecky hovoriacich chotaroch. "wer war der letzte indianer? dodi al fayed." :)

za to, co svojho casu vyviedla BBC, by sa teraz nehanbil ani taky vladimir putin. hlavne, ze novinari to so svetom myslia dobre az do chvile, kedy tomu tak nie je.

nedokazem sa ubranit nutkaniu zastat sa tohto filmu a spakruky mu strelit styri hviezdicky. podla komentarov tunajsej ctihodnej elity som mal ocakavat popcornovy vyplach criev najnizsej cenovej kategorie, na aku sme zvyknuti v podani uweho bolla alebo marka lestera. pripravoval som sa na nieco priserne a do kina som siel (alebo takmer nesiel...) so znacnou davkou skepsy. vysledok bol nasledovny: 1. film mi potvrdil, ze mam viacej pocuvat vlastnu intuiciu a nie sa orientovat podla toho, co kde dakto nacarbe. 2. ze aj spicka recenzentov CSFD vie podlahnut psychoze stada a pustat z pera povrchne, senilitou z nekontrolovaneho konzumu presiaknute komentare. pretoze vycitanu plytkost i znudenu prostoduchost citit prave z tychto prispevkov, ktore az prilis odzrkadluju dusevny stav cloveka v pasovej vyrobe, presyteneho absorbovanym kvantom a nevidiaceho cez stromy les. prejdime vsak k filmu a k tomu, preco ho hodnotim pozitivne. cowboys & aliens je sympaticky cross over, ktory mohol pokojne vzist z pera stephena kinga (pripomeniem obzvlast jeho cross overovy westernovo-fantasy-scifi epos dark tower). ide o klasicky akcny popcornovy blockbuster, ktory ma pobavit a nezhnusit, ktory sa nehra na viac, nepredstiera neexistujucu genialitu, neirituje prehnanymi ambiciami a plni to, co slubuje. ako fundament mu sluzi originalny namet, za ktory by sa nemusel hanbit ani majster svojho zanru. film disponuje ucelenou logickou strukturou, ma hlavu i patu a deju nechyba patricny spad. vyvaruje sa prebytocnych scen, vyhyba sa trapnostiam ci prehnanej usmevnej absurdnosti, neplytva gycovymi momentmi. votrelci posobia vieryhodne desivo (aj ked sa im dobre dari na slnku aj napriek deklarovanemu opaku), ich motiv dava na jednej strane zmysel, na druhej nie je pretriasany az prilis do hlbky, co sluzi len k dobru. mudrlantom, ktori sa skeria nad tazbou zlata vrelo odporucam nahliadnutie do sumerskej mytologie, kde bytosti z nebies annunaki prisli na zem, aby tu dolovali zlato. dalsou skutocnostou je, ze tzv. "ufo - fenomen" je stary ako ludstvo samotne a existuje velmi vela sprav o sledovani nevysvetlitelnych javov a o stretnutiach s podivnymi bytostami aj z 19. storocia, dokonca aj z tzv. "divokeho zapadu". neocakavajte v tomto filme ziadne bombasticke posolstva, okrem miernej davky klise ziadne moralne rozhresenia, ziadne (pseudo)psychologicke ci (pseudo)filozoficke kecy. vychutnajte si sviezu originalnost jeho nametu osadenu do solidneho a pomerne vieryhodneho akcneho ramca podporeneho kvalitnymi hlavnymi hercami. PS: daniel craig je cool :)