Arsenal83

Z troch spracovaní toho istého námetu je tento pre mňa najslabší, a to hlavne preto, že je najviac prehnaný a vôbec nekorešponduje so skutočnosťou. Voči čomu sa ostro ohradil aj samotný tvorca experimentu zo sedemdesiatych rokov. K žiadnemu znásilneniu ani smrti nikdy nedošlo a vôbec to tu nemuselo byť zobrazené. Predsa sa len stačilo zamerať na psychológiu postáv, to mal byť aj cieľ experimentu a to nám mal film aj ukázať. Žiaľ odklonil sa a tak pre mňa najlepšia ostáva paradoxne najslabšie hodnotená verzia z roku 2010 s Brodym a Whitakerom.

Ukričané a teatrálne herectvo. Ale to je jedno, veď je to vraj o "umelcovi". Nuž, môžem ho oprdieť. Mladík, ktorý nevie, čo so sebou, tak nadviaže vzťah s o 20 rokov frigídnou pani, s ktorou sex skoro nemajú, tak ona sama mu kupuje a zháňa prostitútky. Potom ako 23-24 ročný dobrovoľne narukuje do francúzskej armády a padne ako blázon v zákopoch, kde podľa svedectiev šiel vždy do najväčšieho boja, tam, kde sa strieľalo, ako by mu ani na živote nezáležalo. Zrejme naozaj nie, pochabý na to bol dosť. Film mi nič nedal, akurát jednu zapamätateľnú scénu, kde Helen Mirren pomerne dlho vystavuje svoje lajdáky a statného bobra. Na Angličanku to kedysi nebolo až také zlé.

Zaujímavá konverzačka, bolo to však všetko naozaj tak? Naozaj sa Dietrich von Choltitz rozhodol správne na základe dialógov s Nordlingom a vlastného svedomia? Sám tvrdil, že áno a film je natočený presne podľa jeho pamätí, lenže nepíšeme svoje pamäti tendenčne? Vraj sa Hitlerovi vzoprel, pretože miloval francúzsku históriu a kultúru a nechcel zničiť tú krásu. Na druhej strane máme už dôkazy, že to ani nemohol urobiť. Nemal už mesto pod kontrolou, veľká časť bola už kontrolovaná odbojom. Film teda poukazuje na jednu z možností, ale pravdu si odniesol von Choltitz do hrobu. Čo však filmársky treba vytknúť je angažovanie skoro 70-ročného herca, na ktorom už vidieť, že je deduško. Avšak von Choltitz mal vtedy 50 rokov a ďaleko od nejakého starca.

Jediné, čo možno vyčítať tomuto dokumentu je forma, miestami pôsobí dosť amatérsky, čím sám o sebe znižuje svoju dôveryhodnosť. Informačne je to však pecka, pochybnosti o páde Dvojičiek sme videli aj v iných vraj "konšpiračných" dokumentoch, tu je to podporené množstvom expertov. Po rokoch sa tak konšpirácie stávajú pravdou a len slepec nevidí, že v páde Dvojičiek niečo nehrá. Viac dôkazov ako bolo tu ponúknutých už človek ani nepotrebuje. Fyziku neoklameš a 50 špičkových odborníkov vo svojich odboroch sa nedá prehliadnuť.

Rodičom sa pred dverami objaví 5 rokov nezvestná dcéra. Má už 17, ale teda nič moc, nepodobá sa v podstate ani na jedného z rodičov, v obchode by ste ju reklamovali. Navyše dievča vôbec nerozpráva, iba si narušene v posteli verklíkuje „neříct nic, neříct nic“, takže je zrelá akurát tak na zvieraciu kazajku. Tie sú však v poslednej dobe asi obsadené, veď ju nedostal ani istý Igor z Trnavy. A tak príbeh pokračuje ďalej a vyuzlí sa z toho dosť podpriemerný thriller, kde tempo diktuje chlapík s hereckým prejavom kameňa z Fantaghira. Úplná tragédia to nebola, na tých televíziách typu TV Doma sme videli už aj horšie.

Kvalitné až umelecké dielko, kde musím plne súhlasiť s DavidS.  - ten prechod k prvej svetovej vojne bol úplne zbytočný. V podstate sa film s rovnakým obsahom mohol natočiť aj v prostredí roku 1850, ale aj 1950. Ide o morálnu nadčasovú drámu, v ktorej sa na jednej strane nachádzajú autority ako lekár, pastor či barón a potom je tu obyčajný ľud, ktorý sa nevie vymaniť z ich okovov. Žijú pritom v nastavení, ktoré nejde zmeniť. Oni môžu všetko, hlavne násilie a aj na deťoch. A tí druhí to musia pretrpieť. V skutočnom svete neostáva zlo vždy potrestané.

Prerábka filmu z roku 1932 "Muž, ktorého som zabil", ktorá nemusela nevyhnutne ostať čiernobiela, ale taká bola voľba režiséra a asi to aj viac sadlo na znázornenie doby. Škoda popisu k filmu, ktorý veľa odhaľuje, ale aj bez toho by som povedal, že film je predvídateľný. Keď príde Frantík do Nemecka, je jasné, aké sú jeho pohnútky od samotného položenia kvetov na hrob. Takže žiadne plánované prekvapenie sa nekoná. Odvtedy je to už len také hádanie, či sa z toho vykĺbi podarený romantický vzťah v obraze doby alebo nie. Z filmárskeho hľadiska poctivá práca, film bol niekoľkokrát nominovaný a má Césara za kameru. Z diváckeho hľadiska kvalitné zžitie sa s postavami, je tu sonda do francúzsko-nemeckých vzťahov, ale pocitovo nič viac. Myslím, že dielo malo na viac než len takmer dve hodiny melanchólie.

Zatiaľ najlepšia časť Historických dátumov, ale od koho by sme začiatok Francúzskej revolúcie očakávali lepšie a podrobnejšie vysvetlený, ako od Francúza. Skvelá pripomienka, že 14. júl každý rok oslavovaný je len dátumom lúzy, politicky sa revolúcia začala už 20. júna vystúpením Tretieho stavu. Zaujímavé pikošky pripomínajúce, prečo sa revolúcia volá vlastne revolúcia. A poukázanie na to, že aj také veľké udalosti majú za sebou neskoršou cenzúru. A tak sa nám niektoré obrazy nedomaľovali alebo z nich vypadli dôležité osobnosti. Prečo? Pretože sa v politickom vývoji stali neskôr nepohodlné. Takže to nerobil len neskôr Stalin, ale už francúzski revolucionári sa navzájom retušovali, aby si dejiny prispôsobili.

„Non videri sed esse“ („Nie zdať sa ale byť“) je rodové heslo Andrássyovcov, ktorým bolo nahradené pôvodné rodové heslo Andrássyovcov „Fidelitate et fortitudine“ („Vernosťou a chrabrosťou“). Dokument ponúka veľmi pekné obrázky a celkom atmosférický výklad, ktorý v spojitosti s hudbou miestami spôsobí celkom nevšedný zážitok. Najmä vzhľadom na to, že látka je dosť špecifická. Zaujímavé, ale je, že takýto dokument stojí u nás cez 33 000 eur, ako vyplýva z Centrálneho registra zmlúv: https://www.crz.gov.sk/data/att/4285856_dokument.pdf

Pre fanúšikov zvláštnych orchestrov bude krátky dokument celkom zaujímavý. Ale bude hladný po ďalších minútach. 15 minút je skôr dobrá reklama než dokument v pravom zmysle slova.