Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Animovaný
  • Dráma
  • Horor
  • Akčný
  • Komédia

Recenzie (976)

plagát

Bůh žehnej tomuto nádhernému světu - Série 1 (2016) (séria) 

Pôvodný komentár z 9. augusta 2017: 1. diel [60%] Prvý diel celkom ušiel - krásna animácia a dobrý nápad, nesadol mi akurát humor, ktorý mi prišiel urevaný, detský a trápny. Nejaká šanca na zlepšenie tam je a snáď ma to aj zaujme. 2. diel [60%] V druhom dieli pribúdajú nové postavy a nové schopnosti, anime je vďaka tomu o čosi zaujímavejšie, avšak znova mi tam nesadol humor, ktorý mi miestami lezie na nervy, z čoho mám potom chuť celé anime zabaliť. V podstate som spokojný tak, ako aj s prvým dielom, no je tam ešte o trošku väčšia nádej na zlepšenie. 3. diel [60%] V treťom dieli znova pribúdajú nové postavy, schopnosti a kúzla, lietajúca zelenina (?) a aby toho nebolo málo, dostaneme aj trochu haremu. Nie je to vyložene zlý diel, pretože sa tam niečo dobrého nájde, ale harem mi do toho vôbec nesadne. 4. diel [60%] Ono to po troch priemerných dielov vyzeralo nádejne, avšak znovu som dostal len priemer akurát s tým rozdielom, že oproti predošlým dielom bol trochu zaujímavejší. Čo je ale škoda je to, že Konosuba nie je trochu akčnejšia a miesto akcie alebo niečo, čo do rpg hier perfektne zapadá, preferuje skôr interakciu medzi postavami a vtip. Zatiaľ asi najväčšie prekvapenie série a po konci dielu už môžem byť len zvedavý, ako to dopadne a či vôbec sa tej akcie aj dočkám. 5. diel [80%] Zatiaľčo sa tvorcovia v predošlých dieloch márne snažili o humor a vtipné scény, v tomto dieli sa k môjmu prekvapeniu, humorom nešetrí a je v ňom niekoľko momentov, ktoré môžu zapríčiniť celkom hysterický smiech. Aspoň u niekoho. Kazuma mi svojimi úchylkami a zlodejskou schopnosťou pripomína Isseia z High School DxD a tak si vďaka nemu môžem spomenúť na ďalšie obľúbené anime. Snáď sa Konosuba ďalšími dielmi bude zlepšovať viac a viac, pretože zatiaľ sa naozaj jedná len o priemerné anime. 6. diel [80%] Šiesty diel je zatiaľ najlepšia epizóda zo série - hrdinovia nám konečne ukážu svoje schopnosti, čo znamená, že dej bude konečne o niečo akčnejší. Nuž, to sa bohužiaľ nestalo, pretože opäť som sa dočkal akurát len rozprávania. Na druhú stranu je v tomto diele niekoľko zábavných momentov, takže to rozhodne nenudí. Žeby sa toto anime za ten čas zlepšilo? 7. diel [80%] Fajn oddychový diel, v ktorom sa veľa nedeje a skôr sa sústredí na humor, smrť a bohyne. Je trochu odlišný od ostatných, ale stále je sa na čo pozerať. 8. diel [40%] Typický diel Konosuby a presná ukážka, ako by nemalo akčné/fantasy anime podľa rpg hry vyzerať. Tvorcovia sa až príliš sústredili na humor a scenár, dialógy a vystopovanie postáv nechali bokom. Zatiaľ pre mňa asi najväčšie sklamanie a najhorší diel série, som zvedavý, ako to dajú vo zvyšných dieloch dokopy a či sa to naberie lepší spád alebo to dopadne katastroficky. 9. diel [60%] 9.8.2018: No dobre, tak prešiel rok a chcel som si vyčistiť on-hold list, tak som si povedal, že Konosuba bude dobrou voľbou. A predsa, chýbajú mi len 2 diely a do dátumu som sa trafil. Tak a teraz k hodnoteniu. Ani si nepamätám, o čom vôbec toto anime bolo, no viem, že ma to až tak nebavilo. Súdiac podľa toho, čo som videl tento diel nenadväzuje asi na nič, takže som si ho mohol plnohodnotne užiť. To sa síce nestalo, ale ak už nič iné, miestami to bolo celkom vtipné hoci surrealistické. A je potešujúce, že aj ecchi anime dokáže diváka pobaviť. No najlepšou stránkou stále ostáva dabing. Aj keď to prekvapivé nie je, Japonci sú v tomto majstri. 10. diel [40%] Záverečný diel ma veľmi nebavil. Nie je to vtipné a ani zaujímavé, jediné, čo stojí za pozornosť je animácia, hudba, dabing atp, ale to sa už opakujem. Summa Summarum: Ako celok ma toto anime veľmi nebavilo, no bezpochyby má veľa dobrých prvkov, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad animáciu, hudbu a svet. K humoru mám indiferentný alebo skôr neutrálny názor - jeden diel je vtipný, ďalší vôbec a väčšinou sa Konosuba sústredí na to "vôbec". Väčšine ľudí sa toto anime bude páčiť, ale toto fakticky nie je môj štýl. 365 dní pozerania tohto anime tiež svedčí o mojej zaujatosti k nemu. Pre mňa len ďalšia záležitosť, na ktorú o pár hodín zabudnem a vytratí sa mi z pamäti. Druhú sezónu v blízkej dobe neuvidím, ale niekedy jej šancu dám. Priemer: 60% (9.8.2018).

plagát

90 minút v nebi (2015) 

Nejedná sa o vyložene zlý film a prekvapivo mi ani nevadili rôzne tie kresťanské reči. Sú tam emócie a dialógy postáv pôsobili veľmi prirodzene a občas dokázali divákovi vyvolať úsmev na tvári, čo je plus. Avšak nie je to nejako bohvieako dobre natočené - film nevyniká ani hereckou, ani technickou, ani žiadnou inou stránkou, čo je škoda, keďže nejaký potenciál tu určite bol. Naviac bol film nevhodne rýchlo zostrihaný a paradoxne aj neprimerane dlhý, takže nie je veľmi konzistentný a v istých veciach dosť prehráva. A nepáčila sa mi ani samotná myšlienka - ono tých 90 minút mi pripomenulo skôr obyčajný sen, než reálny zážitok a nejako mi môj, myslím, zdravý rozum neberie ako je možné, že sa na tie jeho slová chytilo toľko veľa ľudí.

plagát

No Game, No Life: Mini OVA (2014) odpad!

Čo bolo na pôvodnej sérii dobré a zaujímavé, to toto OVA žiaľ neobsahuje. Miesto vecí, ktoré robili originálny seriál výnimočným, do tohto 6-dielného krátkometrážneho špeciálu tvorcovia zakomponovali práve to, čo bolo na seriáli najhoršie - t.j. priblbé ecchi, ktoré tu je v ešte väčšej dávke. Žiadne skvelé dialógy, žiadne inteligentné vtipy, žiadne napínavé hry, len čistý fanservis. Animáciu si to zachovalo viacmenej rovnakú a občas tam sú statické pasáže, ale ja som jej nikdy veľmi nevedel prísť na chuť a ani hudba nebola nejako výrazná. Ľudia, ktorí slintajú nad 11-ročnými nezralými dievčatkami to možno ocenia, avšak ja do tejto skupiny nepatrím a tak ani nemám dôvod to nejak pozitívne ohodnotiť. Je to proste len výplod pre ľudí, ktorí sa na pôvodný seriál pozerali skôr kvôli ecchi prvkom, než príbehu a postavám.

plagát

Inferno Cop (2012) (seriál) 

Najslabšou stránkou celého seriálu je jednoznačne krátka minutáž. Do každej epizódy je natlačených nespočetne veľa bizarných šialeností, až tu nie je priestor na rozvinutejší príbeh a hlbší vývoj charakterov, ale zároveň ich je kvôli časovým obmedzeniam tak málo, že človek proste potrebuje dlhší a komplexnejší seriál a až najskôr potom sa bude jednať o tú šialenú jazdu. Najsilnejšou stránkou je to, že sa tvorcovia neboja parodovať sami seba, neboja sa zájsť do väčších absurdít a kontroverzií a zároveň si zachovávajú svoj typický rukopis, aby výsledok nepôsobil len 'divne' a 'wtf'. Pekelný fízel bol sympaťák a Robofízel si zaslúži vlastný spin-off. A tá záverečná songa je taktiež cool.

plagát

Pingu ve městě (2017) (seriál) 

Legendárna ikonická postavička Pingu sa z malej ľadovej krajinky presúva do veľkomesta, kde sa stretáva s rôznymi novými povolaniami, o ktorých v živote nepočul a snaží sa im tak prispôsobiť a taktiež niečomu novému priučiť. Každou zvládnutou prácou (od pekára, cez poštára až po futbalistu) naberá nové skúsenosti a vedomosti a zároveň tak rozvíja charakter. Kvôli jeho zvedavosti a kreativite sa často dostáva do trápnych situácií, ktoré však vždy skončia zábavne. Japonci seriálu stále zachovávajú roztomilosť a hravosť, akú mala aj pôvodná švajčiarska séria a zároveň jej pridávajú niečo nové a špecifické pre ich kultúru. Seriál je modernejší, v istých veciach rozsiahlejší a občas aj situačne vtipný, avšak zároveň nie je tak rozprávkovo kúzelný ako ten originálny a v pokročilejšom veku ani zďaleka tak vtipný (pôvodný seriál naopak ocenil jak detský divák, tak aj dospelý). Našťastie má každá časť niečo do seba a každá má v sebe trochu originality a kreativity, ale na epizódy z poštárskeho, kvetinárskeho, športového alebo stavbárskeho prostredia sa mi nepozeralo až tak príjemne, ako tie z vedeckého a kuchárskeho. Avšak keď sa všetky tieto časti akýmsi spôsobom prepoja, ako celok všetko drží silnejšie a práve tieto epizódy sa aspoň čiastočne blížia k tým starším a dokážu mi vyčariť úsmev aj na tvári. Nakoniec tomu dávam dve hviezdy, ktorými ale nechcem ľudí od seriálu odradiť a označiť ho ako zlý (naopak, malým deťom sa to bude dozaista páčiť, byť nie tak veľmi, ako pôvodný seriál z r. 1986). Len skrátka presnejšie vystihujú môj osobný dojem a taktiež aj kvalitu celého diela.

plagát

Kočka Lily (1987) odpad!

Nudné, únavné a príliš ukecané, bez atmosféry a bez originality, k tomu škaredo nakreslené a hudobne nevýrazné. Anglický dabing bol naviac príšerný, herci sa do svojich rol dostatočne nevžili a ani im poriadne nebolo rozumieť. Možno by som mal byť viac zhovievavý, predsa len to mohlo dopadnúť horšie, ale nemení to nič na tom, že sa jedná po všetkých stránkach nekvalitný film. Pár minút pred koncom sa mi už unavili oči a takmer som zaspal.

plagát

Gyo (2012) odpad!

V porovnaní s pôvodnou komiksovou predlohou od Džundžiho Ita je táto animovaná adaptácia veľkým prešľapom. Zatiaľčo originálna manga si od základu buduje fungujúcu atmosféru a každou obrátenou stránkou stúpa napätie, film sa žiadneho podobného aspektu nedočká a miesto toho vsádza na chaotickú akciu a nahotu. Film je nielenže vizuálne odpudivý (kvalita animácie má blízko k podpriemerným animáciám produkovaným počas začiatku deväťdesiatych rokov a v tej dobe by som dokázal takýto nedostatok odpustiť, ale je pre mňa nepochopiteľné, že niečo takéto vzniklo v roku 2012 a popritom sa nejedná o amatérsky/študentský počin), ale dokonca aj obsahovo nelogický, pričom svojou absurdnosťou a nekvalitou sa môže pokojne vyrovnávať s paškvilmi od štúdia Asylum. Ono, aj cez množstvo originálnych nápadov a dobre budovanej atmosféry už ani pôvodná predloha nebola bohvieako zmysluplná a kvalitná, ale zatiaľčo originál bol len divný, táto sprznená adaptácia si pôvodnú podivnosť zanechala a ešte ju k tomu obohatila totálnou hlúposťou a primitivizmom.

plagát

Heavy Trip (2018) 

Dobrá hudba a sympatické herecké obsadenie. Scény s cvokom nemali chybu, vikingovia (a elf) ešte viac spríjemnili zážitok, niektoré scény boli fakt banálne a oba koncerty boli super. Aj napriek občasnému amatérstvu (jedná sa o debut) a niekoľkým trápnym vtipkom som sa bavil a plne si film užil.

plagát

O chloupek (2020) 

Originálny nápad, ktorého potenciál bohužiaľ nie je dostatočne využitý. Ak by sa podobného námetu ujal niekto ako Mamoru Hosoda alebo Makoto Shinkai (ktorý už mimochodom na konte pár snímkov s mačkami má), mohlo by sa jednať o veľmi príjemnú záležitosť. Nanešťastie sa to dostalo do rúk menšieho štúdia Colorido (jedná sa o jeho druhý celovečerný film) a hoc to mohlo dopadnúť výrazne horšie, nie je to úplne uspokojivý zážitok. Film je síce vizuálne pekne natočený (krásne reálie, zaujímavo vykreslený mačací svet) a je v ňom občasná roztomilosť a hravosť, ale romantická línia je veľmi slabá, komediálna stránka má bližšie k trápnosti než vtipnosti a hlavnej hrdinke som nevedel prísť na chuť. Jej hyperaktivita, energia, neodbytnosť a tvrdohlavosť mi po celú prvú polovicu filmu narúšala zážitok filmu a nedokázal som si ho tak poriadne užiť. Jej vysnenému chlapcovi sa síce nedivím, že ju v škole ignoroval (keby po mne niekto vrieskal na celú chodbu, obťažoval a bezdôvodne po mne skákal, tiež by som sa v jeho situácii zachoval rovnako), ale občas, najmä v jednej určitej scéne, mi tiež liezol na nervy. A tak jediné scény, ktoré som si počas prvej hodiny užíval boli, keď mala hlavná hrdinka mačaciu podobu, kedy to bolo milé a roztomilé. Odkedy sa film začne sústrediť na linku ďalšej mačacej postavy sa to našťastie zlepší a začne to baviť aj mňa. Nanešťastie je však hudba priemerná (nie je tu žiadna výraznejšia pieseň či krajšia melódia) a nenájde sa tu ani jeden silnejší emocionálnejší moment, čo je pri takýchto typoch filmov celkom problém. Aj keď sa tu sem tam mihne nejaká milá scéna, dve najpodstatnejšie stránky (romantická línia a dramaturgia) tu vôbec nefungujú a väčšinu času som sa nudil, takže tomu tretiu hviezdu nemôžem a nechcem dať. Sklamanie.

plagát

Hunter x Hunter (2011) (seriál) 

Hunter x Hunter jednoznačne patrí medzi vrcholy shounen žánru a je ukážkovým, skoro až učebnicovým materiálom toho, ako by malo dobré shounen anime vyzerať - a pritom sa od ostatných žánrových diel výrazne líši a v mnohom odlučuje. Ponúka vynikajúco napísané postavy, z ktorých každá má rozličnú charakteristiku a odlišné vlastnosti a črty, takže si každý nájde svojho favorita, a postavy sú zároveň aj najväčším ťahúňom filmu, každá ma dostatočne veľa priestoru, každá dokáže niečim prekvapiť a má nejakú výraznú ikonickú vlastnosť. Okrem perfektných postáv nám seriál predstavuje obrovský svet, plný záhad, tajomstiev a dobrodružstva, dočkáme sa aj skvelých súbojov, ktoré neslúžia len ako bezduché mlátičky, ale ukrývajú v sebe oveľa viac (či už vzájomný konflikt medzi postavami, ktorý ich vzťah posúva dopredu alebo perfektné stratégie) a snáď najprepracovanejší systém techník všetkých čias, nen, ktorý má perfektné (nikdy neporušené) pravidlá, originalitu a kreativitu, pričom tu nie je ani jeden moment, pri ktorom by divák nemal jasnú predstavu o sile a obmedzeniach postavy, nikdy sa tu neporuší ustanovené pravidlo a nikdy protivníka neporazí sila priateľstva, ako to poznáme z Fairy Tailu a Naruta, ale schopnosti, skúsenosti, kreativita, tréning, drina a motivácia danej postavy, čo je často prekvapujúce a nevídané. Mimo to si seriál udržuje po celý čas rovnakú kvalitu (týka sa to ako technickej, tak aj obsahovej stránky) a to aj cez pomerne veľký počet odlišných príbehových liniek a ohromných 148 epizód (bez jediného filleru!). Okrem toho nám seriál ponúka perfektné jednotlivé ságy, z ktorej každá je o niečom inom, no každá je dobrá, originálna a má čím zaujať. Prvá časť [Hunterská skúška] sa síce niesla v trochu rýchlejšom tempe, nebol dostatok času na väčšie zoznámenie sa s hlavnými postavami a niektoré udalosti, ktoré sa odohrali v pôvodnej verzii boli bohužiaľ odstránené (ako napríklad stretnutie Gona a Kaita na Veľrybom ostrove, alebo oddychová vtipná epizóda pred poslednou časťou skúšky), skrátené, prípadne im bolo prenechané menej priestoru. Prvé stretnutie s postavami Kurapiky a Leoria preto nebolo tak pevné (čo sa našťastie postupom času zmení), Tonpa nebol zďaleka tak zákerný a Hanzovi bolo venované naozaj len minimum priestoru. Pôvodná verzia dokonca mala o niečo temnejšiu, znepokojivejšiu atmosféru (obzvlášť keď sa na plátne objavil Hisoka; najvýraznejšie sa to prejavilo vo štvrtej fáze skúšky, kedy z neho miestami išiel ozajstný strach), zatiaľčo tu pôsobilo všetko nevinne a Hisoka bol o niečo "prijateľnejší". Chvíľu som si musel zvykať na rýchle tempo a niektoré zmeny (či už dizajnu postáv alebo hlasového herectva niektorých postáv), ale od začiatku to bolo chytľavé, pútavé a zábavné - po skončení jedného dielu som chcel hneď vidieť ten ďalší, čo vlastne fungovalo ako v starej verzii, tak aj tej novej. Páčil sa mi aj hudobný podklad a animácia (byť artstyle, ktorý mala staršia verzia osobne považujem za niečo príťažlivejší) a celkovo sa jednalo o kvalitnú záležitosť. Myšlienkové súboje s väzňami v tretej fáze skúšky stále patria medzi to najlepšie, čo seriál za celý čas ponúkol, scény s Killou a Gonom boli roztomilé, Leorio vždy dokázal príjemne zlepšiť náladu, skúšajúci boli sympaťáci a zápasenie s predsedom Neterom bolo vtipné. Sem tam sa tu našiel nejaký zaujímavý moment a jednoducho už úvodná príbehová časť bola dobrá. Ale vtedy som ešte stále považoval staršiu verziu za lepšiu a komplexnejšiu. Druhá časť [Rodina Zoldyckov] viac prehlbovala vzťah medzi Killuou a Gonom. Predstavila nám domácnosť Killuovej rodiny (od dvorného, cez strážneho až po samotných rodinných členov) a Gon hlbšie zisťuje, akým životným štýlom žije Killua a čo za divnú rodinu vlastne má. Okrem toho naberie viac vedomostí, zosilnie a prejde si ďalším tréningom. Aj keď túto časť považujem za najslabšiu (ono tých päť dielov je na rozvinutejší, zaujímavejší dej fakt málo), stále v nej je pár výborných momentov, z ktorých u mňa jednoznačne vedie hra s mincou a po nej vedľajšia emotívna linka služobníčky Canary. Tretia časť [Nebeská aréna] sa presunie do nebeskej arény, 251. poschodovej budovy, v ktorej sa odohrávajú zápasy v štýle jeden na jedného a každý víťaz sa na základe výsledku zápasu dostane na vyššie poschodie, ktoré vždy prináša silnejších a zdatnejších protivníkov. Za každú výhru dostane účastník dobre zaplatené, takže sa tu rozhodnú prísť Gon s Killuou. Pochopiteľne je táto časť akčnejšia, napínavejšia a človek sa dočká viacerých vydarených súbojov. Nie je to však zďaleka tak o samotných zápasoch, ako skôr k ďalšiemu tréningu a skúške, ktorej musí Gon čeliť. V tejto časti sa totižto prvý krát stretávame s pojmom "nen" a zisťujeme toho viac o tamojšom svete. A aj keď ma táto linka občas nudila (Gido, Riehlvelt a Sadaso ma vôbec nezaujímali), dočkáme sa dvoch výborných súbojov a považujem ju za málinko lepšiu, než tie dve predchádzajúce. Štvrtá časť [York-newské mesto] je pravdepodobne najtemnejšia a najzaujímavejšia. Zájdeme trochu do podsvetia, stretneme sa s novými zaujímavými postavami (z ktorých u mňa vedie Chrollo) a dostaneme niekoľko nových informácií. Dočkáme sa niekoľkých prekvapivých momentov a skvelých súbojov, pričom najmä druhá polovica arcu bude obohatená niekoľkými dejovými zvratmi. V tejto časti má Kurapika najväčší priestor, dozvieme sa toho o ňom o niečo viac a prejde si väčším vývojom. Naviac seriál v tejto chvíli zahodí svoju nevinnosť, príbeh pôjde do tuhého a už sa tam objaví aj nejaká tá krvavejšia scéna. V piatej časti [Greed Island] sa konečne dočkáme očakávanej vzácnej hry, ktorá má Gona bližšie zaviesť k stretnutiu s jeho otcom. Okrem zaujímavého herného systému sa stretneme s novou významnou postavou Biscuit, hlavné postavy si znovu prejdú vývojom, získajú ďalšie vedomosti a nakoniec ich využijú v skvelej záverečnej hre. Táto časť sa mi páčila zo všetkých najviac, najmä vďaka skvelému zápasu vybíjanej. Šiesta časť [Mravenčia chiméra] je najdlhšia a najrozvinutejšia. Predstaví nám nové skvelé postavy (Knuckle, Colt, Morel, Shoot, Kite, Youpi, Meleoron, Ikalgo, Palm, Knov), ponúkne niekoľko skvelých momentov (nasraný Gon, posledná hra), občas mierne rozplače ("Jeho meno je Meruem", Reinin návrat domov, posledná hra). Postava Meruema je naviac naozaj geniálna a momentálne si neviem vybaviť zápornú postavu, ktorá má takýto vývoj, inteligenciu, silu a uveriteľnú ideológiu, názory a myšlienky, s ktorými sa neraz zhodnem. A jeho vzťah s Komugi bol skrátka prenádherný. Na druhej strane sa jedná o najzdĺhavejšiu a najnudnejšiu časť celej série, u ktorej som sa len málokedy tešil na ďalší diel. Po smrti jednej z postáv ma to začalo mierne nudiť, neskôr sa to nieslo v štýle "5 dielov super, 10 dielov nuda" najmä kvôli tomu, že niektoré vedľajšie línie postáv ma skrátka nebavili a tých postáv tam bolo až veľmi veľa. Preto keď nebol na obrazovke Meruem, Colt, Knuckle alebo Killua, už som sa na to tak zaujato nepozeral. Naviac sa tempo až neuveriteľne spomalilo a trojminútový dej bol spomalený a predĺžený do celej dvadsať-minútovej epizódy. Súhlasím síce, že to je zaujímavé a fajn (celý dej jednej epizódy totiž len opisuje stratégiu), ale predsa len to je občas až príliš pomalé a nudí to. Našťastie sa to znovu zmení po smrti jednej z ďalších postáv a od tej chvíle som si to znovu plnohodnotne užíval a záverečné diely boli jednoducho skvelé. Ale bol skvelý celý tento arc, keď ma z celkových 61 epizód bavilo asi len 20? Bez pochýb sa jedná o dobrú časť, pre niektorých možno aj najlepšiu (niekde som počul, že to je údajne najlepší anime arc všetkých čias), ale mňa skrátka nejako veľmi neohúrila. Siedma časť [Predsednícke voľby hunterov] bola výborná. Sústredila sa na dve dejové línie - záchrana Gona a predsednícke voľby, z ktorých prvá bola zaujímavá a originálna (seriál nám predstaví ďalšieho člena z rodiny Zoldyckov), pričom ma milo potešil návrat Hisoky (v šiestej časti mi chýbala jeho prítomnosť) a druhá bola trochu pokojnejšia a zábavnejšia. Obe tieto línie ponúknu niekoľko skvelých momentov (Leorio tam bude mať jedno menšie cameo) a obe sú celkom úctyhodne a emotívne zakončené. Nakoniec tomuto seriálu nemôžem udeliť menšie hodnotenie ako štyri. Po oboch alchymistoch sa jedná o dosť možno najlepšie shounen anime, ktoré si zaslúži omnoho väčšiu pozornosť, než mu je momentálne venovaná. V zahraničí je síce celkom obdivované a populárne, avšak je mi trochu smutno, že u nás je oveľa väčšia pozornosť venovaná sračkám ako Fairy Tail. Nezvyknem do hodnotenia zahŕňať niečo takéto, ale v tomto prípade nemám inú možnosť - Obľúbené postavy: Meruem, Hisoka, Leorio, Kurapika, Killua, Knuckle, Chrollo, Colt