Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Animovaný
  • Dráma
  • Horor
  • Akčný
  • Komédia

Recenzie (976)

plagát

Euforie (2019) (seriál) 

Keď som v roku 2019, prakticky hneď potom, čo HBO odvysielalo všetky epizódy videl pilotný diel, povedal som si, že nie, nechápem čo na tom ľudia vidia, to v žiadnom prípade pozerať nebudem, ešte stále čerstvo naštvaný som tomu šupol odpad na ČSFD a dúfal, že snáď sa čoskoro to hodnotenie zníži, pretože vtedajších 80% sa mi zdalo strašne prehnaných. Ako išiel čas, hodnotenia skôr stúpali než klesali, decká si to všade vo školách veľmi vychvaľovali a tí, čo zdieľali hlboké citáty zo seriálu na Instagram ešte v ten večer pridali selfíčka jak držia Morgana v ruke. Keď som videl, aký dopad to má na dnešnú spoločnosť, povedal som si, že to musí byť fakt riadna sračka, ktorá ten humus skôr podporuje a že všetci, ktorí tomu hodili viac ako tri hviezdy sú hrdé fetky a smažky. Až teraz pred pár dňami som sa rozhodol, že tomu dám znovu šancu, pretože jednej mojej známej sa to veľmi páčilo a to pritom, rovnako ako ja, nenávidí alkohol a ľudí. Tak som si o druhej hodine rannej pozrel druhú epizódu a ešte v ten večer seriál dopozeral. A výsledok? Bolo to... no, viacmenej OK. Zobrazenie dnešnej modernej doby a spoločnosti bolo veľmi trefné a realistické, snáď až na to, že tam v niečom lietala doslova každá postava a keď už nebola závislá na alkohole, tak na drogách a keď nie na drogách, tak na sexe, vo väčšine prípadoch však každý robil všetko z uvedeného. Preto som tam ani nemal veľmi s kým sympatizovať. Hlavná hrdinka Rue síce bola v jadru dobrý človek, ale taktiež bola aj veľmi seba-deštruktívna, zobrala snáď každý prášok, ktorý sa jej dostal pod ruku a robila problémy jej blízkym. Spolu ešte s Fezom a tak nejak aj Chrisom a Lexi to bola zároveň aj jediná postava s ktorou som síce úplne nesympatizoval, ale aspoň ma vyložene nevytáčala a dokázal som jej správanie pochopiť a viacmenej aj akceptovať. No čo už, každý sa so svojimi problémami vysporiada nejak inak a pokiaľ človek nie je robot alebo cynik, musí mať nejaký únik od problémov. Len škoda, že v prípade každej postavy to je niečo z vyššie uvedených, prípadne sebapoškodzovanie alebo hnev potláčaný násilím, čiže hej, v tom seriáli je všetko, čo tak nejak poznáme. Len škoda, že nikto neuniká od problémov vecami, ktoré ho napĺňajú a dokážu sa pri nich aspoň trošku odreagovať - napríklad umenie. Alebo dajme tomu aj ten šport. Pochváliť musím technickú a vizuálnu stránku filmu. Vďaka takémuto spracovaniu je dianie v seriáli o to intenzívnejšie a autentickejšie, a vďaka atmosfére občas aj dosť tiesnivé, ponuré a depresívne. Eufória je jednoznačne veľmi inteligentný, inovatívny, originálny, mrazivý a revolučný moderný seriál. Len škoda, že to čo sa snaží povedať vyšumelo tak nejak do prázdna a jediné, čím dokáže nejak viac zaujať sú sexuálne scény, ktoré sú na televízne pomery celkom dosť explicitné. Bohužiaľ tam nie je žiadny silnejší, emocionálne vypätejší moment, resp. niečo, čo mladým nejak prehovorí do duše. Ale dajme tomu. Tri hviezdy, nebyť výborných hereckých výkonov, dám skôr dve.

plagát

Díra (2019) 

Snáď nebude mať nikto nijaké námietky keď prehlásim, že Platforma je jedným z najlepších hororových filmov posledného desaťročia. Možno z mojej strany nie je úplne vhodné porovnávať Platformu s inými hororovými filmami, keďže je čisto osobitá a výrazne sa od bežnej kinematografie líši, ale už sa dlho nestalo, žeby si ma nejaký horor držal v napätí po celý čas a taktiež donútil sympatizovať s postavami a reálne o nich prejaviť záujem. To všetko sa Platforme darí nie len vďaka uveriteľným hereckým výkonom a vynaliezavému scenáru, ale v neposlednej rade aj kvôli podmanivému, mrazivému hudobnému podkladu, ktorý ešte viac stiesňuje atmosféru a stupňuje napätie. Šiel som do toho s celkom nízkymi očakávaniami a vo výsledku som nadmieru spokojný. Prvá cca polovica filmu bola síce "len" fajn, nebolo od nej jasné kam bude smerovať a mala zopár hluchých miest (neviem či to je mnou, ale mne tie "snové" scény a paranoje hlavného hrdinu strašne kazili zážitok z filmu), ale po príchode černocha na plátno to naberie obrátky, primieša trochu tej filozofie a až po záver filmu pomaly diváka nepustí si ani nadýchnuť. Veľa otázok síce bohužiaľ ostalo nezodpovedaných a sklamalo ma otvorené "rozuzlenie", ale niekedy si človek musí na odpovede prísť sám a aspoň ho to núti sa trošku hlbšie zamyslieť, čo sa hlavne v hororovom žánri sakra cení. Jo, a pre lepší zážitok je lepšie si o filme vopred nič nezisťovať.

plagát

Detská hra (1988) 

Neviem, či je označenie "kult" pre Detskú hru oprávnené, ja mám skôr pocit, že si Chucky získal popularitu len tak náhodou, ale fajn, dajme tomu. Aj keď to ubehlo celkom rýchlo a vyložene som sa nenudil, bohužiaľ ma to nijak zvlášť neohúrilo a nedokážem sa viesť na rovnakej vlne, ako fanúšikovia filmu. Možno to je tým, že mi nesadol mix komédie a hororu, možno tým, že to miestami vyzerá ako podpriemerný rodinný film akurát s tým rozdielom, že v ňom behá masový vrah prezlečený za bábiku a do toho si hovorí sprosté slová. Tak či onak, ani po technickej, hereckej či obsahovej stránke to nebolo bohvieako dobré a preto musím konštatovať, že je Child's Play preceňovaný a vysoko nadhodnocovaný horor.

plagát

Boku no Hero Akademia THE MOVIE Heroes: Rising (2019) 

Heroes Rising je pre mňa osobne najlepším prírastkom z BNHA univerza. Nebol som si síce úplne istý, či tomu dať aj tú štvrtú hviezdu, keďže to je strašne predvídateľné a všetko sme už tak nejak v seriáli videli, ale nakoniec tomu tie štyri hviezdy dám. Ono kvôli tým posledným štyridsiatim minútam plných parádnej animácie, hudby a celkovo technickému prevedeniu, kde aj každá vedľajšia postava má svoj priestor ani nemôžem inak. Naviac sa z prvotne strašne ukričaného hajzlíka Bakugo stala celkom príjemná postava a do budúcna ešte určite bude mať čo ponúknuť.

plagát

Super Dragon Ball Heroes (2018) (seriál) odpad!

Neviem za akým účelom musel vzniknúť tento výplod a či sa vôbec vyplatilo do toho čokoľvek investovať, ale budiž. Skúsil som dve epizódy, na viac som sa nezmohol. Bez akéhokoľvek zmysluplného deja, napätia či zábavy. Keby bola aspoň vizuálna stránka dobre spracovaná - lenže ono sa na to ani nedá pozerať!

plagát

Light from the Tower (2020) odpad!

Ľutujem, že som sa do toho vôbec púšťal. Je pekné, keď sa chce partia kamošov zabaviť a natočiť nejakú hlúposť, ale to neznamená, že to musí vidieť polovica internetu.

plagát

Ao no Exorcist (2011) (seriál) 

Generický šónen, ktorý čerpá z viacerých známejších titulov, z ktorých najvýraznejšie je cítiť Naruto a prvý Fullmetal Alchemist. Podobnosť Naruta a Exorcistu spočíva v zápletke o outsiderovi, v ktorom sú zapečatené zlé sily, ktoré sa v priebehu seriálu bude snažiť ovládnuť, aby ukázal, že je vlastne dobrák a hrdina. Fullmetal Alchemist má okrem občasnej temnej atmosféry a brother complexu s Exorcistou spoločné najmä to, že sa jeho príbeh po určitej časti taktiež odlúči od nedokončenej mangy a skôr než vzornou adaptáciou sa stane remakom, ktorý sa z 40% skladá z fillerov. A samozrejme tu sú aj ostatné šablónovité vecičky, ako napríklad sila priateľstvá, fanservis, zrada, a tak ďalej, a tak ďalej. Ale na druhej strane je Modrý Exorcista stále svojský a obsahuje viacero originálnych prvkov. Kvôli slušnej animácii, skvelej hudbe, sympatickým postavám a pútavému príbehu som ho celý zhltol za dva dni a mimoriadne sa bavil. Vo výsledku sa tak prekvapivo jedná o jeden z lepších šónenov, ktorý určite neurazí. Určite niekedy siahnem po pokračovaní, ktoré sa už vernejšie venuje predlohe. Slušné tri.

plagát

Boku no Hero Academia the Movie 1: Futari no Hero (2018) 

Aj napriek slabšiemu rozjazdu a zasadenia viacerých postáv do pozadia sa jedná o celkom slušný film, rovnajúci sa najlepším epizódam zo seriálu. Záverečný súboj bol super, vizuálna a celá technická stránka ani nehovoriac. Len tu je až príliš veľa hluchých miest a okrem toho ešte otravný Mineta, čo mi kazí celkový dojem, ale rovnako je to aj v seriáli, takže kto si už zvykol bude určite spokojný.

plagát

Fairy Tail (2009) (seriál) 

Vizuálne sympatická a hudobne perfektná show, ktorá má však viac obsahových dier, než akékoľvek iné nekončiace battle shounen anime. Ono by mi ani tie súboje, nad ktorými vždycky zvíťazí priateľstvo a silnejšie emócie nevadili, avšak nikdy som nevedel prísť na chuť tým skokom z komédie do akcie, z akcie do "hlbokých" motivačných rečí a naspäť do komédie, apod. Občas, akoby seriál sám nevedel, čím chce byť, čo chce vlastne povedať a pre koho je určený. Dobre, na to posledné už odpovedali zaryté násťročné fanúšičky, ale aj tak. Občas to malo svoje cool momenty a nespochybňujem potenciál toho stále želaného konceptu, lenže tá zbytočná vata okolo toho, nelogické súboje, oživovanie postav a nevtipný humor čo ide ruku v ruke spolu s fanservisom celkový zážitok strašne kazia a nenapomáhajú tomu ani doplnkové epizódy a stále sa opakujúci dej. Škoda, pretože ten výborný soundtrack si zaslúži omnoho viac.

plagát

Bleeder (1999) 

Nikdy som sa poriadne nevedel stotožniť s cholerickými povahami, takže ma ústredná postava Leo občas riadne srala. Každým jeho krokom sa stupňuje napätie, do toho ešte krvavočervený filter a človek vie, že to nedopadne dobre. Kim Bodnia v tomto ohľade odviedol slušnú prácu, tieto záporné role mu predsa len sadnú. Viac ma však zaujímala dejová línia čudáckeho Lennyho v podaní Mikkelsena, ktorý mi bol veľmi sympatický (dvanásť filmov za týždeň, takého by som chcel mať v okolí aj ja) a aspoň jemu som prial, nech preňho všetko dobre dopadne. A aj keď jeho príbeh poriadne nebol uzavretý, dúfam, že s tou slečnou to nakoniec dopadlo dobre. Inak samozrejme už tradične mrazivé, napínavé a strhujúce, ako je už Nicolasa zvykom.