Posledné recenzie (947)
Otevřená srdce (2002)
Otvorené srdcia sú netradične citlivým, hlbokým a autentickým zážitkom, výrazne umocneným formou Dogmy 95 (tú využil mimo iné aj Thomas Vinterberg v rovnako skvelej Rodinnej oslave), ktorá mu výborne svedčí. Neznamená to, že by príbeh Otvorených sŕdc nemohol rovnako intenzívne fungovať aj v štandardnej filmovej forme, ale je to práve následkom kamery, že môžeme byť takto pripútaní k postavám a sledovať ich životné príbehy zblízka, akoby sme si tým všetkým prechádzali s nimi. Obrovskú zásluhu na tom majú samozrejme aj herci, ktorí svojím rolám dali obrovské množstvo precíznosti a autenticity a tým pádom som mal ja ako divák možnosť precítiť každú emóciu, výraz, pohyb či dotyk, ktorý je zachytený na obrazovke. Bravúrne zahrané - a to nie len zo strany obľúbeného Madsa Mikkelsena (ktorý tu mimochodom stvárňuje jeden zo svojich najlepších a najnáročnejších výkonov), ale taktiež aj Papriky Steen a Sonjy Richter, ktoré tu hrajú dve obdivuhodne silné ženské postavy. Zvyšok zásluh náleží samotnému príbehu, ktorý sa venuje ťažkým témam a je vyrozprávaný citlivým a zároveň civilným spôsobom, bez nadbytočných príkras. Susanne Bier (režisérka, ktorá už raz natočila obdobne realistické zobrazenie života vo filme After the Wedding) cez neho odkrýva osudy štyroch ľudí, ktorých spojí (alebo rozdelí) jedna nešťastná náhoda. Každého z nich táto osudná udalosť zmení a každý si prejde nepredvídateľným psychologickým vývojom. Sú si navzájom odlišní a pristupujú k danej udalosti inak, čo pochopiteľne môže dôjsť k ďalším nešťastným udalostiam, útrapám a bolestiam. Každého z nich spája a ženie dopredu láska, no zároveň každý z nich vie, že sa musí zachovať správne a postaviť sa životu priamo. A teda ich chápete, zdieľate ich bolesť, súcitite s nimi a máte ich radi. Preto musím pochváliť ako veľmi prirodzene, autenticky a ľudsky pracuje Susanne s postavami (obzvlášť to je cítiť v dialógoch a záberoch, ktoré sa odohrajú potom, čo sa Mads poháda so svojou dcérou). Evidentne sa vyzná v ľuďoch a našich emóciách a preto som rád, že existuje takto ľudský režisér, ktorý ich dá pocítiť empatickému divákovi cez filmové plátno. Ale tak ako to bolo v prípade vyššie spomenutého After the Wedding, aj tu mi niečo chýbalo k úplnej spokojnosti. Neviem čo. Možno mi k tomu chýba nejaký čas, možno musím dozrieť a možno ma to malo "hitnúť" viac. Každopádne som rád za takéto filmy.
Denník Bridget Jonesovej (2001)
Denník Bridget Jonesovej som nikdy v minulosti nevidel a teda k nemu nemám taký nostalgický vzťah tak ako iní užívatelia alebo ľudia, ktorých poznám. Za to si však k nemu v budúcnosti nejaké väzby veľmi rád vytvorím, pretože aj keď ma síce film nezaujal ani nevyvolal až také emócie, že by sa pre mňa mal stať obľúbeným filmom, nemôžem mu uprieť istú roztomilosť, vtipnosť a kúzelnú atmosféru, ktorá v človeku zanechá istý komfort. Predstaviteľka hlavnej postavy Renée Zellweger je naviac super a rovnako to platí aj pre zvyšný herecký ansámbl - obzvlášť vtipná bola bitka medzi Firthom a Grantom. Prosto fajnový film, ktorý mi v rámci možností výborne sadol, ale ešte budem potrebovať nejaký čas na to s ním vyrásť, aby sa stal mojím comfort movie.
Barbie (2023)
Barbenheimer fenomén bol súčasťou môjho života už odkedy bol oznámený dátum premiéry oboch filmov, a tak dá rozum, že sme sa na ten deň s mojou drahou polovičkou takto oduševnene pripravovali. Avšak aj keď som sa na oba filmy tešil, v prípade Barbie to bolo skôr z dôvodu vtipu než aby som na ňu išiel kvôli veľkým očakávaniam (ako to bolo v prípade fenomenálneho Oppenheimera). Avšak moje nízke očakávania boli hneď v prvej minúte prekonané a bavil som sa po celý čas filmu. Nie síce tak, ako plný sál, ktorý sa každú chvíľu smial a nahlas tlieskal, ale tak, že som mal úsmev na tvári a všadeprítomné nadšenie, že sa pozerám nielen na fajnový film, ale film, ktorý je skutočne dobrý a v mnohom originálny. Samozrejme tomu môžem vytknúť, že to je o pár minút dlhšie, než by bolo nutné a že to ku koncu skĺza k prílišnej predvídateľnosti, stereotypu a sentimentálnosti, ale inak to má väčšinu času neskutočnú silu, sviežosť, originalitu a náboj, ktorý inak mnohým komédiám chýba. Asi to nebude film, ktorý bude písať históriu (unless?) a tobôž to nie je žiadna filmová ani scenáristická revolúcia. Avšak vynikajúca satirická chuťovka s obrovským množstvom skvelých nápadov a prvotriednych muzikálnych či hereckých čísiel áno. Nepridávam sa k hlasitému potlesku, avšak so spokojným úsmevom musím poznamenať, že som videl skutočne dobrý film. Naviac po takom tiesnivom zážitku, ktorý nám predniesol Nolan, môže byť tento počin príjemným odpočinkom, ktorý znovu privedie k životu a chytí nový dych.
Posledný denníček (12)
[2021] Všeobecný zoznam všetkých filmov z daného roku, ktoré som videl a zhodnotil
The Mitchells vs. The Machines (9/10): Najväčšie prekvapenie roku. Aj navzdory mnohým klišé veľmi vtipný, dojemný a originálny film, ktorý zahrial na duši.
Don't Look Up (8/10): Výborný, technicky dokonalý film, ktoré má veľmi dôležité posolstvo a mal by sa dostať do hlbšieho podvedomia.
Quo vadis, Aida? (7/10): Najsilnejší a najdôležitejší film, ktorý v tomto roku vyšiel.
CODA (7/10): Príjemná indie dráma, ktorá hrejivo pohladí na duši, ale taktiež aj úprimne rozosmeje.
The Last Duel (7/10): Výborný film so znamenitou technickou stránkou a uspokojivým obsahom, no bez pridanej hodnoty a silnejších emócií.
Raya and the Dragon (7/10): Príjemný animák, ktorý rozosmeje aj dojme, ako to už u štúdia Disney býva vo zvyku.
Duna (7/10): Vizuálne podmanivý a remeselne kvalitný snímok, ktorý ma však emocionálne nezasiahol tak ako filmy nad ním.
Boiling Point (7/10): Špičkovo natočený a zahraný film, z ktorého sa v závere mohlo vyťažiť ešte viac emócií, ale výsledný dojem bol stále silný.
The Witcher: Nightmare of the Wolf (7/10): Solídny animovaný počin, ktorý zaručene nerobí hanbu zaklínačskému univerzu.
I onde dager (7/10): Rýchly, svižný, vtipný, čudný, (ne)predvídateľný a originálny nórsky "home invasion", ktorý zaručene nesklame.
Wrath of Man (6/10): Svižný, rýchly a plynulý triler, ktorý určite neurazí, ale ani nijak zvlášť nenadchne.
Outlaws (6/10): Kvalitný španielsky krimi triler s retro atmosférou sedemdesiatych rokov, ktorý ma však subjektívne neoslnil.
Malignant (6/10): Spočiatku celkom nuda, v 2/3 sa to však trošičku rozbehne a posledná 3/3 je už vyložene brutálna hororová nálož.
Don't Breathe 2 (6/10): Potenciálne najlepší horor roku so skvelým rozjazdom, ktorému však od istej chvíle začne dochádzať napätie.
Nobody (6/10): Uspokojivá akčná zábava so skvelou hudbou, avšak bez silného momentu či pamätného dialógu.
Wish Dragon (6/10): Aladin v sympatickom čínskom kabáte.
Wrong Turn (6/10): Zábavný žánrový mix hixploitationu/folk hororu so zaujímavým sledom udalostí a originálnymi nápadmi.
The Conjuring 3 (6/10): Nový diel vyložene nevydesí ani nenadchne, ale technicky ide o veľmi obstojný horor s detektívnou zápletkou.
Palmer (6/10): Milý a príjemný film, ktorý však občas skĺza do nudy.
A House on the Bayou (6/10): Obstojný home invasion, ktorý nie vždy dáva úplný zmysel, ale aspoň zabaví a možno aj zanechá v napätí.
Last Night in Soho (6/10): Mierne nadpriemerný horor, ktorého motorom je šesťdesiatkový soundtrack a originálna vizuálna stránka.
Gaia (6/10): Obsahovo slabší, no vizuálne veľmi podmanivý a originálny artový horor.
Antlers (6/10): Slušná hororová dráma s hutnou dávkou mysteriózna a pôsobivou pochmúrnou atmosférou
A Quiet Place 2 (6/10): Zbytočné a obsahovo prázdne, no technicky dobré pokračovanie jedného z najúspešnejších hororov posledných rokov.
A Classic Horror Story (6/10): Spočiatku solídny hixploitation horor, ktorý však v závere totálne zmení tempo a už veľmi neobstojí.
The Deep House (6/10): Originálny horor s neobvyklým nápadom, ktorý však nebol dostatočne využitý a vo výsledku nijak zvlášť nevydesil.
Below Zero (5/10): Priemerný thriller, ktorý v ničom extra nevyniká, ale občas trošku pobaví.
Red Dot (5/10): Priemerný survival thriller s dobrou myšlienkou v zlom prevedení.
Ada (5/10): Atmosférický art film, ktorý stojí za pozretie, ale prevažnú väčšinu času bude nudiť.
Till Death (5/10): Obsahovo prázdny thriller, ktorý neprinesie nič nové ani originálne, ale paradoxne ani chvíľku nenudí.
Rang Zong (5/10): Horor, ktorý väčšinu času nie je veľmi záživný, no miestami je desivo nepríjemný a v závere si nakoniec získal moju pozornosť.
Silent Night (4/10): Zaujímavý film s originálnym námetom, ktorý však zvolil trošku iný smer a v konečnom dôsledku tak neskončil zrovna uspokojivo.
Spiral (4/10): Žánrový mix policajného thrilleru a splatter hororu, ktorý v ničom extra nevyniká, ale ani vyslovene neurazí.
Candyman (4/10): Horor s veľkým, avšak dostatočne nevyužitým potenciálom, ktorý sa razom mení na nekončiacu nudu.
Caged (4/10): Podpriemerný klaustrofobický horor z väzenského prostredia s nevyužitým potenciálom.
There's Someone Inside Your House (3/10): Podpriemerný slasher, ktorý sa asi nikomu nezapáči, ale taktiež ani nikoho neurazí.
Double Dad (3/10): Španielsky rodinný film, ktorý je až prehnane pozitívny a idealistický.
Animales Humanos (3/10): Španielsky home invasion horor so snahou byť originálny a inteligentný, no nakoniec vyvolal opačný efekt.
Seance (3/10): Neambiciózny režijný debut, ktorý pôsobí nekonzistentne a prvoplánovo, ale miestami dokáže aj pobaviť.
No One Gets Out Alive (3/10): Nie veľmi záživný horor, ktorý vás uspí ešte skôr, než sa v ňom niečo začne diať. Technicky ale nie je až tak zlý.
Fear Street - 1. časť (2/10): Sprvu vysoké očakávania neskôr vyústili v utrpenie a sklamanie. Pravdepodobne asi najhorší zážitok celého roku.
The Beta Test (2/10): Pre mňa osobne ťažko stráviteľný film, ktorý samo o sebe nemusel byť až tak zlý, no išiel mimo mňa a chvíľami ma iritoval.
Outside the Wire (2/10): Nezáživné akčné sci-fi bez akejkoľvek originality a zábavnosti.
Shookum Hills (2/10): Šablónovitý monster horor, ktorý sme videli už viackrát, ale v lepšom podaní.
Red Woods (1/10): Neambiciózny horor bez náznaku akejkoľvek kvality, ktorý hneď upadne do zabudnutia.
Willy's Wonderland (1/10): Primitívna akčná komédia, ktorá nie je ani trochu vtipná.
The Dead of Night (1/10): Nudný a zbytočný slasher horor, ktorý prehráva po všetkých stránkach.