Anderton

Piata séria hlási predovšetkým veľký návrat McNultyho ako hlavného hrdinu celého seriálu, i keď samozrejme v tomto prípade nemá zmysel príliš špekulovať nad tým, kto je hlavný hrdina, sú to skrátka všetci. Je tu vlastne všetko dobré, čo sme v seriáli videli, pribudlo aj humoru, predovšetkým vďaka McNultymu nápadu, ako so všetkými vyfuckovať. Že sa to v konečnom dôsledku nevyplatí, sme vedeli asi už od začiatku. Ale aj to je otázka uhľa pohľadu, máločo bolo aj v tejto sezóne čisto čierno biele.

Zabudnite na katarziu, na emotívne scény rozlúčiek s hrdinami (a antihrdinami), na pátos v akomkoľvek zmysle slova. Všetko končí, ale zároveň nekončí nič, pretože v The Wire sme viac v živote ako vo fikčnom svete so začiatkom, stredom a koncom. Čiže svojim spôsobom by sa dalo pokračovať aj ďalej, ale celé to bolo asi ukončené v ten pravý moment.

Pokiaľ niekto až do predposlednej časti poslednej série nebol presvedčený o tom, že robiť dealera drog v mladom veku sa, eufemisticky povedané, nevyplatí, tak toho táto epizóda už presvedčí na sto precent. Ako sa dalo čakať, zatýka sa vo veľkom a vraždia sa navzájom na prvý pohľad nepravdepodobné osoby. Skvelá a nekompromisná príprava na finále.

Pokiaľ ste videli málo indie vzťahoviek, môžete byť z filmu nadšení, alebo pokiaľ sa ocitáte v situácii hlavnej hrdinky a dokážete sa do nej vžiť. Osobne si myslím, že to druhé sa mi podarilo. Lenže niektoré dialógy šuštia papierom, občas to pôsobí (zoznamovanie) ako lacná limonáda a proste podobných filmov sme tu mali stovky. Najhorší človek na svete je rozdelený do kapitol, ide však o klasickú trojaktovku, kde všetko prebieha takpovediac normálne, i keď nie doslova predvídateľne a záver sa snaží byť aspoň trochu kontroverzný. Či je zastavenie času ako v Spiacej Paríži totálny gýč, alebo nádherná romantická scéna, nech si každý určí sám, tu som bol osobne celkom milo prekvapený. Podobne ako po požití hubičiek, tie boli zmotivované náhľadom do hrdinkinho podvedomia. 70%

Končí púť s jednou z najdôležitejších a aj najlepšie zahratých postáv celého seriálu a mne nie je ľúto toho, akým spôsobom skončil, pretože to má svoje opodstatnenie, ale pretože sa tak neudialo v samotnom finále. McNulty rieši vzťahové problémy a keď už fakt nevie kam z konopy, tak vyklopí zo seba svojej momentálne družke celú pravdu o baltimorskom "Jackovi Rozparovačovi" stehien tunajších bezdomovcov.

Réžia Dominic West... ten si pre seba nechal napísať niekoľko dôležitých scén, kde herecky vynikne, napriek tomu nejde o žiadne samožerstvo a prím tu hrá predovšetkým súdny proces. Keďže sme v The Wire a nie v nejakej komerčnej súdnej dráme, tak aj priebeh a výsledok môžu nejedného diváka prekvapiť. No a povedal by som, že drsná policajtka nebude mať problém so skladačkou z Ikey, ale ako vidno...

Páči sa mi, akú super zámienku vymysleli tvorcovia, aby sem dali cameo jednej z najdôležitejších postáv druhej série. McNulty ďalej hrá svoju hru a všetko pokračuje tak ako má. Len až teraz v polovici sezóny som si uvedomil, že mi tu chýba Pryz. Snáď sa ho dočkáme aspoň smerom k finále, či aspoň v ňom, nemyslím v zmysle návratu na políciu, ale dejové línie na škole a pri prípadoch by sa mohli, kvôli tejto postave, ešte nejako prepojiť.

Tak táto časť je na hranici paródie typu Nabitá zbraň, McNultyho hókusy-pókusy by asi v realite neprešli, ale je fajn, že jeho fantázia nepozná hraníc a aspoň je mi pri tejto činnosti sympatickejší ako pri slopaní a podvádzaní skvelej priateľky. Kam smeruje tento vzťah, je už myslím rozhodnuté a neviem, prečo sú tvorcovia k tejto postave v rámci vzťahov takto krutí.

O najlepších epizódach The Wire sa píše najťažšie, pretože vlastne stále píšem to isté. Že ide doteraz o tú najlepšiu epizódu sezóny, že séria sa týmto dielom konečne poriadne rozbehla, že dej šľape od začiatku do konca, že nás čaká zopár drsných a nečakaných scén a že sa tu vyskytuje aj čierny humor. Takže to celé opakujem aj teraz.

Od Desplechina som dosiaľ nič nevidel, ale mám taký dojem, že by chcel byť francúzskym Woodym Allenom. Minimálne podľa jeho novinky Klam. Tá je rozdelená na dvanásť kapitol, kde postavy (hlavný hrdina + jedna zo žien) neustále niečo preberajú, ale nakoniec máte dojem, že nič dôležité. Bohužiaľ dialógom chýba Allenovská britkosť a vtip a hlavný hrdina vám bude čím ďalej, tým viac nesympatický. Čo je chyba už len z toho hľadiska, že predstaviteľ sebestredného spisovateľa a profesora je celkom sympaťák. A síce ide o adaptáciu knihy, ale budeme si myslieť, že ide o adaptáciu divadelnej hry.