Recenzie (66)
Malá z rybárne (2015)
Úprimne, to čo s rozprávkou o Snehulienke spáchala legendárna Sněhurva je mi oveľa sympatickejšie ako toto znásilnenie Andersena Janom Balejom. Zozadu a bez lásky.
Pan: Cesta do Krajiny-Nekrajiny (2015)
Veľké nafúkané navoňané pestrofarebné nič, posypané trblietkami a konfetami. Ak by tento film bol jedlom, vyzeral by síce na tanieri úžasne, neodolateľne, ale nemal by žiadnu chuť ani výživovú hodnotu. Pekné, ale žrať sa to nedá.
Marťan (2015)
Optimistický a konštruktívny sci-fi thriller, z ktorého odchádzate dobre naladení? A od starého deštrukčného negativistu Ridleyho Scotta? Zamrzlo peklo?
Na lane (2015)
Film nakrúcaný pre IMAX treba vidieť v IMAXe! Premietanie kdekoľvek inde ho zabíja.
Malý princ (2015)
Do kina som šiel na smrť vystrašený. Pixarovské dievčatko a bradatý úchylák v Malom princovi - WTF? Ale keď sa film začal, každou minútou obavy mizli a striedalo ich nadšenie, ktoré dodnes nepoľavilo. U mňa lepšie ako preceňovaná pixarovka V hlave.
Snoopy a Charlie Brown. Peanuts vo filme (2015)
Ak Peanuts miluješ, nie je čo riešiť. Krásne staromódne, pomalé, subtílne, hravé a poetické, nijako sa nepodkladá mladému publiku, lobotomizovanému televíznymi kravinami a internetom. Dá ti toľko, koľko dokážeš prijať.
Prečo som nezjedol svojho ocka (2015)
Všetko, čo sa mi v predchádzajúcich filmoch s autorským vkladom Jamela Debbouzeho zdalo úchylné, je tu v stonásobne koncentrovanej podobe. Humor bez vtipu, deviantná sebaštylizácia, kašľanie na akúkoľvek (hoci aj umelú a pre potreby rozprávania vymyslenú) logiku, myšlienkové vákuum, programová antidramaturgia negujúca základné zákonitosti rozprávania... Smutný a sebatrýznivý zážitok, následkom ktorého je hlboká divácka trauma. Nikdy viac.
Dobrý dinosaurus (2015)
Pri nakrúcaní sa čosi škaredo pokazilo, nasledoval vyhadzov scenáristu a režiséra, prepisovanie, "vylepšovanie" preobsadzovanie hlasov. Výsledok je smutný. Cez tuctový príbeh so zle animovaným a hlúpo výtvarne riešeným hrdinom presvitajú momenty naznačujúce, že pôvodný (nerealizovaný) projekt mal vysoké ambície a krásne kráčal za ich naplnením. Výsledok je smutnou a nevyváženou zmesou rôznorodých foriem, príbehov, výtvarných koncepcií, animátorských rukopisov i myšlienkových posolstiev. Všetko prebíja zúfalá snaha zachrániť z miliónových investícií čo sa dá. Nie, toto mal radšej Pixar odpískať ako stratu a nepúšťať do kín...
Anomalisa (2015)
Zobrať naoko banálny príbeh a zaodieť ho do animovanej formy je geniálny ťah. Všednosť sa stáva jedinečnosťou, výnimočnosťou, banalita nadobúda rozmery symbolu, podobenstva, meditácie o dospelosti, túžbach, snoch, ilúziách, libide a sexuálnych fantáziách. Tomuto vravím kumšt! Umelcov pohľad na to, čo dnes znamená byť mužom. Hry s hlasmi i odpadávajúcimi tvárami sú skvelé, oderotizovaná ľúbostná scéna nevtieravo dojímavá. Jedno z najväčších a najpríjemnejších filmových prekvapení (nielen) tohto roka.
Everest (2015)
Everest, ktorý otvoril tohtoročný benátsky festival, je viac vizuálna atrakcia, ponúkajúca divákovi silný vizuálny zážitok, bezprostredné vtiahnutie do dramatického deja na najvyššej hore sveta, menej už originálna zábava, tobôž umelecky ambiciózna výpoveď. Režisér priznal, že chcel „ponúknuť divákom najautentickejší možný zážitok, zobrať ich na vrchol Everestu a ukázať im hory, ako ich ešte nepoznali – a to všetko spolu so zaujímavými postavami, podrobne vykreslenými vzťahmi a silným filmovým príbehom.“ To prvé sa mu podarilo. Obraz pôsobí pravdivo, presvedčivo a sugestívne. Veľkofilmový príbeh v podaní hollywoodskych hviezd mu však vôbec nesvedčí, ba je voči nemu v kontraste a uberá mu na presvedčivosti. Postavy nevyznievajú sympaticky a nevzbudzujú súcit či záujem. Film spája aktuálne obrazové možnosti modernej filmovej techniky so staromódne poňatými postavami, neinovatívnym ťažkopádnym rozprávaním a otrepaným príbehom.