harfuska

Príbehy 2 trpiacich chlapov, ktorých správanie je tŕňom v oku spoločnosti, podané tak zvláštne – Woodovsky. Vo filme sa objavujú všelijaké podivnosti (bizóny, továreň, blesky, satan či drak, autá na dialnici a zviazané ženy), ktoré majú pravdepodobne nejakú skrytú symboliku, ktorú ovšem chápe asi len sám Wood. Bela, ako vyprávač, pôsobil dost satansky a dodával dramatičnosť. Ovšem jeho hlášky a výkriky občas vyzneli komicky. Je to vskutku unikátne dielo, ktoré zaujme niejen svojou nevšednosťou ale aj ponúkaným odkazom pre spoločnosť.

Behačky v čase mám veľmi rada a pri tomto tínedžerskom úlete som sa aj výborne bavila. Decká boli sympatické, kamera perfektne roztrasená a triky dobre zvládnuté. Naviac si to tí šarvanci bez zbytočného mudrovania naplno užívali, aj keď bolo jasné, že ich roztopašné výšlapy nezostanú bez následkov. A keď to došlo to tohto bodu, začal film naberať na obrátkach a chudák Adam mal čo robiť, aby si z toho nepustil do gatí. A ja som šťastná, že ten diablov stroj na mňa nečíha niekde v sklepe.

Liam Liam, ty sa nezdáš.. Pomaly jednou nohou v hrobe, ale stále si dokáže dupnúť. A tie jeho telefonáty nemajú chybu. Kiež by mi tak raz zavolal.. Opitý a zarastený, či s kvérom u hlavy a krvou na rukách.. toto chcem a chcem to viac! Kriminálka s ním vždy stojí zato!

Byť dieťa a vidieť túto rozprávku, tak vytrhám všetky sovičky z vankúšikov, ukradnem mamke zo skrine kožuch z tuleních mláďat, vyleziem na povalu, zašpuntujem sa do demižónu, hrknem do seba celú fľaštičku Citalopramu a počkám, či z tej depky neskameniem.

Rozprávka o Popoluške ma moc nebere a ani táto nová verzia starej klasiky si ma nezískala. Je to celé nejak moc farebné, často preafektované, s hromadou nevýrazných postáv a divných novotin. Náladu mi zlepšila len naturálne pôvabná popElka a čarovná víla, ktorá bola príjemne praštená. Inak žiadne dojatie ani okúzlenie sa nekonalo.

Typický slovník mladých slovenských chalanov, ktorý mi tak neskutočne pil krv, sa tiahol celú dobu filmu. Do toho roztrasená kamera, ktorá snímala hlavne tmu a zrýchlený dych, a jeden desný chlapík, žijúci v dome, v ktorom zúri „zlo“. Celý film mi pripadal ako nepodarený vtip a nielenže som sa nebála, ale hlavne som vždy vedela, čo bude nasledovať. Už dlho som nevidela tak hlúpy blud a bola stráta času sledovať ho, aj keď trval len niečo cez hodinku. Ale ak sa aj napriek tomu rozhodnete pozrieť si to, tak si pripravte kýbel svätenej vody, aby ste sa mali čím obliať, keď začnete upadať do kómy.

Čím to je, že dnešný homo sapiens sapiens radšej povie učiteľovi fakjú ako Simonovi kill me.. Možno je to zovňajškom. Jasné, Simon nieje žiaden tuniský gigolo, a ani s kvérmi mu to moc nejde, ale má ten správny britský šmrnc a krutoprísny imidž. S protinožcami sa nepára a ak sa mu nejakí v triádri zjavia, tak to do nich bez mihnutia oka našije. Jak surové... Ale očividne ho to baví a mňa to baví tiež. Výborný dojem dotvára aj komicko-dramatická hudba, ktorá tejto tragickej honičke nesmierne svedčí.

Krásny príklad toho, ako sa dá zachrániť aj to, čo pokladáme za stratené. Je to inšpiratívne hlavne pre manželské páry, ktoré sa v dnešnej dobe veľmi ľahko vzdávajú a rozvádzajú bez toho, aby sa pokúsili o nápravu. Ovšem bez uvedomenia si Božej lásky to nejde. A človek musí túto lásku cítiť a chcieť bojovať za to, čo je správne. Príbeh je síce miestami trošku prehnaný, ale o to silnejší je výsledný dojem a dojatie.

Dobrodružstvo, pri ktorom som cítila vzrušenie z neznáma a motýlky v brušku. Emotívny príbeh v podaní pôvabnej dvojice, vsadený do krásnej krajiny, vo mne zanechal blažený dojem.

Prefarbená, preafektovaná, umelá napodobenina komédie.