harfuska

Do půl pasu svlečený Ethan s maskou bubáka, to se jen tak nevidí. Hned bych si s ním zahrála hru na zlobivou holčičku. Za mne snad víc sexy než Joker. Ještě k tomu 80.tkový look a mají mne v hrsti.

Film som si pustila len kvoli Hofmannovi (v poslednej dobe má u mňa snáď vačšie sympatie ako Nicolas) netušiac, že sa jedná o dalšiu verziu zaujímavej konverzačky, ktorú som v talianskej verzii videla už kedysi dávno. Detaily z původnej verzie som si už moc nepamatovala, takže som znovu bola prekvapená z niektorých situácií. Samozrejme, mohlo to byť aj lepšie, ale aj tak som bola rada, že som si na Silvestra pustila takúto tématickú vecičku so svojimi obľúbenými hercami.

Španieli to proste vedia. Vizuálne a herecky perfektné, príbeh síce mierne ošúchaný, ale všetko funguje jak má. No a Toro.. ach Toro.. mladý divoký býček, ktorý každým pohľadom hovorí - lapni ma za rohy a skroť si ma! Z neho proste musí byť takmer každá ženská namäkko.

Po prestrelkách a krvavých hororoch som si chcela trochu napraviť chuť nejakým feel-good filmom a toto bola správna voľba. Emotívny a hlavne pozitívny film, ktorý síce nepoteší vačšinu mužskej populácie, ale pre dievčatá s pár kilami navyše je to to pravé na zlepšenie nálady. A možno aj na uronenie nejakej slzičky.

Tak som si po dlhšom čase povedala, že kuknem nejaký ten witch horor. Miesto strachu som sa ovšem dočkala len intenzívneho zaspávania aj napriek tomu, že som predtým do seba kopla turka. Prvú polhodinu sa totiž riešila rodinná disharmónia, ktorú sposoboval nielen neschopný tatínek, ale hlavne zvedavý syn, ktorý na tajnáša sleduje krimisprávy. Tak som trpezlivo čakala až sa dostanú do domu a začne sa konečne niečo diať. Žiadna zlá čarodejnica sa ale nekonala. Bola to len úbohá postašia pani s obmedzeným slovníkom a slabosťou pre neďalekého elektrikára, ktorého vždy nadránom ťahala z postele, aby mu ukázala, ako vie pekne rozsvietiť na verande. Moju pozornosť upútali až tatínkove psychadelické stavy, ktoré pan režisér bohužial po chviličke stopol a radšej tam šupol titulky. Že keď nič iné, tak nech nás aspoň vytočí.

Trošku naivný príbeh, ovšem s príjemným obsadením a počúvateľnou 80-tkovou hudbou. A aj keď Keanu vyzeral ako malý chlapec, už vtedy mal svoje kúzlo.

Ďalšia z Larsových podivností, ktorá ma úplne minula. Doslova som trpela celý čas. Príbeh bol absurdný, tanečné kreácie nezaujímavé a spev sa častokrát nedal počúvať. Najviac ma ale zamrzel herecký prejav trpiteľky Björk. Posobila ako psychicky labilná a jej grimasy ma neskutočne iritovali. Nebolo mi jej ľúto, nemala som slzy v očiach, ba skor naopak.. záverečné utíchnutie bolo pre mňa vyslobodením.

Dvojica Bullock a Reeves funguje na 100%. A je jedno, či je príbeh naivný alebo je v ňom klišé. Ich romantika hrozne baví a človek im proste musí fandiť.

Triezva som to snád ani nemala zapínať. Tie Kejdžove slaboduché kreácie len tak z hlavy nevymažem.

Jedna veľká chaotická párty, v ktorej nieje štipka humoru ani zdravého rozumu. Študenti mi tiež nepadli do oka. Hlavne Xavier sa choval ako idiot a zaslúžil by riadnu do zubov. Možno sa to celé chcelo tváriť nejak odľahčene a pohodovo, ale vyšlo to skor na trápnu a zbytočnú záležitosť.